HEARTBEAT

Part 31.

Šťastné a veselé lásky .. :**

Z pohľadu Tarry:

Od incidentu s Calebom ubehol už nejaký ten mesiac. Čo to trepem ? Ubehol už polrok a veľa vecí sa zmenilo. Či doma, alebo v okolí. Doma sme prežili prvé spoločné Vianoce. Dala som sa dokopy s Eliotom a musím povedať, máme sa strašne rady. Nie, zase klamem. On ma možno má rád, ale ja jeho ani tak nie. Vlastne ani neviem prečo som sa s ním dala dokopy. Asi len z vďaky, ale to je všetko. Ak by sa ma mal niekto opýtať na city k nemu, tak mu asi najskôr poviem, že ho mám rada, ale len ako kamaráta. Viem, je to voči nemu nespravodlivé, ale vždy keď som sa s ním chcela rozísť začal so sladkými rečami a ja som mu nedokázala takto ublížiť. No, dnes sa to hodlám zmeniť. Už nebudem skákať tak, ako on píska ! No nie len kvôli tomu, hlavne kvôli Justinovi, on to síce nevie, ale ubližuje mi pohľad na neho ako sa pozerá na 'nás' ako "šťastný párik". Nedokážem zniesť to, že sa Justin takto trápy len preto, že sa správam tak, ako sa správam. Cítim, že je zo mňa sklamaný. Nedokážem sa už pozerať na jeho smutnú tvár. A pri tom ju vidím možno desať minút denne. Áno, buď som preč ja pol dňa s mojím 'úžasným priateľom' a keď prídem domov Justin nie je doma a chodí domov až naozaj neskoro večer, alebo nie je celý deň doma Justin. Začínam sa báť že chodí za niekým konkrétnym, alebo do klubu, ale od doby čo som doma z liečebne nebol ani raz opitý a ani neprišiel domov opitý. Bojím sa, že si hiekoho našiel a ja sa idem kvôli nemu rozísť so svojím priateľom. Prečo ? Pretože milujem iného. Pretože milujem Justina !

Zatvorila som denník a s úsmevom na tvári si ho zložila zo stehien. Prečo sa usmievam ? Pekne dlhý čas som si to nechcela priznať a konečne som sa priznala, aj keď len denníku. Dnes všetko výjde na povrch. A všetci budú vedieť pravdu, dobre možno nie všetkým, ale dvom hlavným. A k tým všetkým .. som si istá, že sa to všetci dozvedia.

Postavila som sa z postele, napravila si šaty a vydala sa zo svojej izby do tej naproti- Justinovej. Jemne som zaklopala a keď som počula, že zamrmlal niečo na súhlas začala som pomaly otvárať dvere. Justin ležal na posteli a hádzal loptičkou a stenu naproti. Dnes sa správa ešte divnejšie než inokedy, teda nie žeby sa správam obvykle nejako divne, ale dnes je od rána doma a to nie je obvyklé. Akonáhle si ma všimol medzi dverami sa posadil na posteli.

"Ahoj," vydala som zo seba a milo sa usmiala. Vošla som do izby, zatvorila za sebou dvere a nesmelo sa vydala k Justinovi na posteľ.

"Ahoj," tiež sa usmial a posunul sa ďalej na posteli aby som sa k nemu vošla. Pomaly som si k nemu sadla a sklopila som pohľad. Som strašne nervózna v jeho prítomnosti všeobecne. To si predstavte čo to so mnou robilo teraz.

"Deje sa niečo ?" opýtal sa ma a hneď potom mi dal vlasy za ucho aby mi aspoň čo-to videl do tváre. Začervenala som sa a vlasy na druhej stranej som si nahrnula ešte viac do tváre. Nemá ani ponatia čo so mnou robí jeho hlas, ktorý som nepočula už dlho okrem každodenných pozdravov. Čo so mnou robí jeho smiech, ktorý som nepočula už nejaký ten mesiac. Nemá ani ponatia čo so mnou robí jeho prítomnosť vôbec. Cítila som ako sa červeň vytrácala z mojích líc, takže som zdvihla hlavu a zahanbene sa mu pozrela do očí. Mal v nich iskričky, no nevedela som určiť čoho.

Prikývla som hlavou nad jeho otázkou a pozrela sa inam- niekam za neho. "No, za-zachvíľu príde Eliot a-a," zatvorila som oči a viečka pritlačila viac k sebe. Čo sa to so mnou deje ? Čo to so mnou robí ? Veď nedokážem zo seba vydať ani poriadnu súvislú vetu. Nie to aby som s ním viedla nejakú konverzáciu.

"A čo ?" pozrela som na neho. Mal nadvihnuté obočie a zvesené plecia. "Chceš aby som odišiel aby ste mali celý dom pre seba ?" po jeho ďalšej otázke som vykúlila oči a začala kývať hlavou na znak nesúhlasu. Zasmial sa a hodil sa na posteľ, no stále mi pozeral do očí.