HEARTBEAT

Part 27.

V chvíli keď som bola otočená som za sebou začula cvaknutie. Vyl'akane som sa otočila a zrak mi padol na Toma ako na mňa mieri zbraňou.

"Tom ?" vydala som zo seba vystrašene a stále preskakovala zrakom zo zbrane na jeho tvár.

"Ahoj sestrička," povedal tak znechutene a s nenávisťou, že ma to zarazilo.

"Čo-čo sa tu deje ?" pozrela som na zbraň, ktorú držal v rukách a zase jemu do očí.

"Čo sa kde deje ?" opýtal sa hlúpo a obzrel sa. Zrakom zastavil až na zbrani, ktorou na mňa mieril. "Ahá čo sa tu deje ? No nič, len dokončujem prácu, ktorú som začal," zasmial sa.

"Prácu ? Akú prácu ?" porozhliadla som sa okolo a potom mu nenávistne pozrela do očí.

"Posledné slová ? Sestrička," posledné slovo doslova vypl'ul a zadíval sa mi do očí. "3, ... 2, ..."

"Čože ? Tom ja ničomu nerozumiem," vydala som zo seba zúfalo.

"1.." pozrela som mu do tváre. Zákerne sa usmial. "Zbohom, Tarra !"

"Čo ?" vydala som zo seba a potom už len začula výstrel. Zacítila som prudkú bolesť a náraz môjho tela na zem.

-

"Nié," vykríkla som a prudko otvorila oči.

"Pšššt .. to bude v poriadku," začula som ten známy hlas a pozrela sa vedl'a seba.

"Justin," vzdychla som a chcela ho objať, no jakmile som sa pohla mojím telom prešla ostrá nekontrovatel'ná bolesť.

"Predovšetkým sa upokoj," pozrela som na neho. Pozrel na moju tvár a ďalej sa venoval riadenie. Počkať, my sme v aute ?

"Ako som sa dostala do auta ?" skúmala som Justinov profil tváre a naďalej predýchavala ten sen.

"Odniesol som ťa sem ?" na malú chvíl'u sa na mňa pozrel a potom pohl'ad zase vrátil na cestu.

"Logické, ale toto som počuť nechcela."

"Tarra, prosím ťa, povieš mi čo sa tam stalo ? Ten chalan mi to nevedel povedať a 'nič' neberiem ako odpoveď," zmenil tému, keď zastavil na červenej a pozrel na mňa.

Vzdychla som. "Nič, vlastne len menšie nedorozumenie," falošne som sa usmiala, sklopila pohľad a hrala sa s prstami. Auto sa zase pohlo a Justin sa zhlboka nadýchol.

"Menšie nedorozumenie ?" zavrčal.

Prikývla som.

"Aha, takže len kvôli tomu 'menšiemu nedorozumeniu' máš spuchnuté oko, zaschnutú krv pod nosom, napuchnutú a rozťatú peru a modrinu cez pol tváre a to bz som chcel vidieť ten zvyšok," dopovedal a ja som rozšírila oči a sklopila tvár.

"Ale ono to bolo vážne len nedorozumenie, teda z mojej strany."

"Tarra," položil mi ruku na stehno a ja som zasyčala. "Prepáč," prikývla som, no naďalej som mala tvár sklopenú. Ruku vrátil na volant a pokračoval. "Prepáč, ja len, proste chcel by som vedieť čo sa tam stalo," keď to dopovedal pozrela som sa na neho.

"Prečo to chceš vedieť ?" vyhŕkla som, keď Justin zastavil auto.

Pozrel sa na mňa a nechápavo zvraštil obočie. "Chcem ťa iba chrániť," povedal na svoju obranu a zdvihol ruky do vzduchu.

"A ty si mzslíš, že to potrebujem ?" vyhŕkla som a rozhodila rukami na čo som neskôr zasyčala. "Nepotrebujem ničiu ochranu ! Viem sa o seba postarať sama !" do očí sa mi tlačili slzy a moje pocity boli zmiešané. Odopola som si pás, otvorila dvere a posledný krát pozrela na Justina, ktorý na mňa uprene hľadel. Odvrkla som si. Prehodila som nohy cez okraj auta a nadýchla sa.

Teraz alebo nikdy. Buď to zvládnem, alebo nie.

Zaprela som sa o sedačku a s ťažkosťou sa postavila na nohy. Vydýchla som a pocítila tú bolesť na celom tele. Ustúpila som pár krokov od dverí a zavrela ich. Justinov pohľad bol na mne. Pristúpila som k zadným dverám, otvorila som ich, vybrala si tašku a aj s tými dverami som tresla. Tašku som si prehodila cez plece a vydala sa do domu.

Pred každým krokom, ktorý som urobila som sa zhlboka nadýchla, na ani to nepomáhalo. Neustúpujúca bolesť, bola strašná. Bolo ju cítiť pri každom napnutí aj uvoľnení svalov.

Za sebou som začula buchnutie dverí auta a zazípanie, čo znamenalo, že Justin už ide za mnou. Snažila som sa ako-tak zrýchliť, no vláčila som sa stále rovnakým tempom. Všetko ma bolelo.

"Môžem ti pomôcť ?" opýtal sa hlas za mnou. Zastala som a otočila sa mu čelom. Mal ruky vo vreckách riflí, stál dva metre odo mňa a pozeral mi priamo do očí.

"Nechcem byť nepríjemné,a le nie. Zvládnem to sama," falošne som sa usmiala, otočila sa na päte a pomalým krokom pokračovala k domu.

Časti budú teraz často, pretože to chcem dokončiť čo najskôr. Prosím prečítať story 'PROMISE ?' na mojom profile. Ďakujem.