Bad Boy? Hot Kiss. [Sk] ✓

Dvadsiata siedma

Aby bolo jasné, tam hore je môj výtvor! :D Yep, naučila som sa vytvárať gify (normálne cena za hrdosť). Ťakže bude pribúdať veľa gifov hlavne s Chrisom (Glenn) a Zarou. ♥

Zara

Kráčam po meste.

Nechcela som byť na príťaž a tak som radšej z Ryanovho a Alexovho domu odišla. Navyše, stále sa mi v hlave objavovali tie slová. Ako smrť.

Vážne by ma Grace bola ochotná zabiť? Musím sa zachvieť pri predstave toho, ako sa nado mnou skláňa s ostrou čepeľou dýky nado mnou a bodá.

Zrýchlim krok.

A po ďalšie, bol tu Glenn. Netuším, či odo mňa odišiel - nestačila som mu? Kebyže... Do očí sa mi vtisnú slzy. Je mi jasné, že niečo na tom musí byť. Prečo inak by potom odišiel bez vysvetlenia?

Som naivná. To je mi jasné. Pretože niečo vo mne chce stále veriť, že odo mňa musel odísť. Ale ja tomu nechcem veriť. Proste to nejde.

Tesne pred internátom v diaľke zbadám žiarivé, červené auto. Prižmúrim oči - je príliš ďaleko. Ale prisahala by som, že som ho videla aj keď sme išli s Pattie na letisko.

Harry. Pattie.

Všetko je komplikované.

Zvedavo nakloním hlavu nabok. Keďže už je tma, vidím iba obrysy a slabý červený lak. Nemám ani tušenie, kto by tam mohol byť. Možno Grace? Sleduje ma.

To by niečo vysvetľovalo. Lenže možno je to náhoda. Áno, je to náhoda.

To si nahováram, keď prejdem cez prechod a cez veľkú bránu oznamujúcu, že som v areály internátu.

Prejdem cez budovu A, cez park. Stretnem pár podnapitých študentov. Dnes je nedeľa, samozrejme, že musia využiť príležitosť. A to, že ich zajtra na prednáške učiteľ pravdepodobne vyrazí, ich zaujíma iba v tom najmenšom.

Keď prechádzam cez budovu B, bolestne sa uškrniem. Pozriem sa na prvé poschodie. Tam niekde je on. A možno... Je mu jedno, že som odišla. Možno to tak sám chcel.

Prejdem ešte dlhý úsek, než som pri budove C. Prejdem vchodovými dverami a po schodoch. Až som pred svojou izbou.

Pomalým pohybom pootočím kľúč v zámke. Nadychujem sa, aby som pozdravila Pattie. Pravdepodobne tam bude aj Harry, ale... Nie. On je už určite na izbe, práve teraz si vybaľuje veci. Alebo sa učí.

Aj ja by som sa konečne mohla učiť.

Automaticky kľúč z jednej strany zámky pretiahnem na druhú stranu a zatvorím za sebou. S tichým cvak sa otočím.

Ale izba je prázdna, posteľ dokonalo ustlaná - narozdiel od tej mojej, tá vyzerá domuchlane. Váhavo zo seba stiahnem bundu a sadnem si na kraj postele.

Siahnem na mobil.

Obočie mi ihneď vyletí nahor. Trinásť zmeškaných správ a všetko od neznámeho čísla. Vzhľadom nato, že posledné trojčíslie je 081, čo je Glennove číslo, to musí byť Glenn. Pamätám si to zo dňa, keď mi dal ten lístoček.

Vtedy som ani nevedela, čo všetko sa vo mne zlomí. A istým spôsobom aj zmení.

Váhavo prejdem bruškami prstov po dotykovej obrazovke. Pohrávam sa s myšlienkou, že mu naozaj zavolám. Ale keď tam tak sedím niečo cez polhodinu a moje prsty za sebou nechávajú spotené odtlačky, zamknem ho.