Bad Boy? Hot Kiss. [Sk] ✓

Tridsiata

Je strašne moc neuveriteľné, že sme už pri troch desatinách poviedky. Milujem vás! ♥ btw, pokračujeme v pohľade A. ^^

Btw, je niekto z vás v Žiline? Nudím sa a nemám čo robiť, tak ma napadlo, že by som išla s niekým von... Keďže tu nikoho nepoznám. :) [Najlepšie dnes!]

Alex

Niekto mnou zatrasie. Presnejšie, mojou spútanou rukou. Zvedavo sa poobzerám okolo seba a zbadám strážnika.

Odlepím od seba pozleptané mihalnice zo spánku.

,,Neboj sa. Iba som ťa prišiel odpútať. Si prepustený," zamumle. Prikývnem. Poobzerám sa okolo seba, či tu niekde nie je Glenn.

Nikde ho nevidím. ,,Už ste ho prepustili?"

Strážnik sa pozrie nato miesto a keď mu to dôjde, váhavo prikývne. ,,Povedal, že musel ísť súrne za priateľkou. A ty si mu zabránil."

Čože?!

,,Zara je moja!" Ozvú sa mi jeho slová v hlave. Rýchlo sebou trhnem. Znamená to, že už je na jej izbe. Čo ak jej opäť ubližuje?

,,Môžete sa pohnúť, prosím?" zavrčím nevrlo na strážnika. Pokrúti hlavou.

,,Bohužiaľ, chlapče. Do tej izby máš zákaz chodenia."

Pootvorím ústa. ,,Čože mám?"

,,Prísny zákaz návštevy." Je otrávený čo najviac to ide. Dalo by sa to obísť? ,,Na to ani nemysli. Inak dostaneš vyhadzov nielen z jej izby, ale rovno z celej nemocnice."

,,Nie, to nemôžete! On... On si ju nezaslúži... On jej ublížil, preboha! To ste už naozaj takí slepý, alebo iba dosratý z jeho svalov?!"

,,Váž slová," zavrčí a odomkne mi putá. ,,Ak ťa na tomto oddelení uvidím opäť, prisahám, že ti rozbijem tvár. Nikomu tu vzťahy ničiť nebudeš. Zamračím sa.

Radšej sa zahryznem do jazyku a vstanem. Prstami si prejdem po odrenom zápästí a rýchlo odídem. Nenamáham sa s pozdravom, rovno vyjdem z dverí a zájdem k výťahom.

Nasrato si vyberiem z vačku mobil a zavolám Ryanovi. ,,Máme problém," vyšteknem.

,,Aký?" Pošepká. Pozriem sa na hodiny; 22:45. Určite spal.

,,Ten hajzel sa k nej dostal. Nepýtaj sa ma ako, dôležité je, že mám zákaz čo i len priblížiť sa k Zarynej izbe." Povzdychnem si nad tým faktom. Nervózne si prehrabnem rukou vlasy.

Výťah zastaví a tak doňho nastúpim. Stlačím prízemie.

,,Počkaj na parkovisku, o desať minút som tam," oznámi mi. Bez ďalších slov ho vypnem. Výťah sa zastaví na prízemí, takže vystúpim a prejdem na parkovisko.

V hlave mi vŕta, ako, preboha, presvedčil strážnika Glenn o tom, že ja som ten zlý? Nikdy som nebol ten zlý.

Sadnem si na lavičku.

Čakám na Ryana.

Glenn

Jemne pootvorím dvere vedúce k jej izbe. Už z diaľky ku mne dolieha pípanie strojov a smrad z dezinfekcie.

Istým spôsobom ma desí, že som práve ja toto spôsobil. Práve vďaka mne tu teraz leží... A ja idem sem, utvrdiť sa, či je to také vážne.

Vážne? Silný otras mozgu a následná resuscitácia ti nič nehovorí? povie sarkasticky moje podvedomie.

Nasucho prehltnem, keď ju naozaj zbadám. Je bledá; bledšia než obvykle. Okolo rúk má snáď desať hadičiek, ktoré sa napájajú na kadičky všade naokolo. Jej vlasy má rozcuchané, bledé a nevýrazné. Oči jej po miestnosti blúdia mŕtvym pohľadom.

,,Zara?" začnem. Chcem byť odvážny, ale tento pohľad ma pichá v hrudi.

Ty, ty, ty.

Všetko vždy skazíš práve TY.

Rozzúrený Alex? Zvládnem ľavou zadnou. Prísny strážnik? Je to také jednoduché... Ale Zara, bez štipky života? Len to nie.

,,Glenn," vysloví. Jej jemné a popraskané pery sa o seba obtierajú váhavo. S každou jednou hláskou z nej cítim nenávisť.

Ale tak si to chcel, nie? Nenávisť.

,,Áno, to som ja," prisvedčím.

Obráti na mňa hlavu. ,,Bolo to jednoduché, však?" Zabodáva do mňa svoje oči.

,,Čo... Čo malo byť jednoduché?"

,,Oklamať ma. Nechať ma zamilovať sa." Práve keď vysloví posledné slová z tej vety, rozplače sa. Už nie je chladná.

A ja sa o ňu bojím tak, ako nikdy o nikoho. ,,Neplač, prosím..." Pretože sa rozplačem aj ja.

Jedna časť zo mňa sa ma stále pýta, čo som robil doteraz. Prečo som nič neprejavoval. A tá druhá sa uškŕňa a hovorí: Ja som to vedela.

,,Bolí to, vieš? Keď niekomu veríš a on ti podrazí nohy. Keď niekomu dôveruješ a on ťa zhodí. Keď niekoho miluješ a on ťa iba využíva." Po jej lícach sa lejú slzy. Cítim vo svojich očiach tie moje.

,,Nechcel som."

,,Vážne sa zmôžeš iba na blbé nechcel som? Čo nevidíš, že ťa už nikdy. V živote. Nechcem vidieť?!" Kričí.

Zacúvam k dverám. ,,Odpusť mi to niekedy. Prosím," zamumlem a potom rýchlo zmiznem. Čo najďalej od nich všetkých. Od Zary.

Zrazu sa skutočne lámem. Toto vôbec nepripomína smrť Grace, vtedy som si iba myslel, že som zamilovaný. Ale teraz? Teraz je práve toto pravda.

Zamilovaný? Som.

Nešťastne.

Práve do tej, ktorej som najviac ublížil.

Vytiahnem si krabičku cigariet a rýchlo po schodoch vybehnem preč z budovy. Tam si vyberiem aj zapaľovač, zapálim si cigaretu a rýchlo si z nej potiahnem.

Dýchaj, dýchaj!

,,Kurva!" zakričím.

Kopnem do kameňu na zemi. Nervózne sa otočím a potom rýchlo prejdem smerom parkovisko. Vidím, že tam je ten poskok.

Alex.

,,Už si-" začne.

,,Drž hubu," odvetím mrzuto a prejdem k svojmu autu. Odomknem si ho a nastúpim. Pootvorím si okno a strčím kľúčiky do zapaľovania.

Naštartujem. Nohu premiestnim na pedál. Je mi jedno, že porušujem všetky zákony a nariadenia. Len nech som od všetkého čo najďalej.

Je koniec.

Dámy a páni, toto je koniec poviedky.

Ale nie, žartujem. :D To by som ani ja nemala nervy na toto. :D Až taká zla nie som. :)

Niekedy do dvoch dní čakajte na charakter ask odpoveď. :) Ďakujem za prejavenú aktivitu, strašne moc si toho vážim!

♥,

- Lolik.