Bad Boy? Hot Kiss. [Sk] ✓

Dvadsiata štvrtá

Harry. :O ↑

Zara

Mlčky sledujem jeho výraz tváre. Zo sekundy na sekundu sa mení na nahnevanú, z nahnevanej na šokovanú... Do vnútra líca si hryziem, až pocítim na jazyku krv.

Naprázdno ju prehltnem a vdýchnem do seba vzduch ústami - a s kyslíkom železnú chuť krvi.

,,Harry?" zašepkám potichu. Niečo vo mne sa pohne. Žeby stará Zara?

Stalo sa toho tak veľa, odkedy som sem prišla, a to dokonca neubehol ani mesiac. Všetko má úžasný, rýchly spád a celkom ma to štve.

,,Zara?" spýta sa nechápavo. Pattie vedľa nás sa pomrví. Ja stále venujem svoj pohľad k Harrymu.

Snažím sa prísť nato, či mi je jedno, že sa s ním rozídem. Snažím sa prísť na tú nechutnú hru citov, ktorú hráme. Ale ja už nič necítim.

Odvrátim pohľad na Pattie. Je... Sklamaná. Očakávala niečo, čo nedostala? Niečo mi hovorí, že je to viac iba ako sklamanie. Že toto ukazuje ako masku pred jej skutočným ja, ktoré reálne horí v žiali.

,,Ehm... Áno. Vitaj Harry," dostane zo seba Pattie. Harry sa automaticky venuje jej. Žiarivo sa na ňu usmeje a rýchlo ju strhne do objatia.

Harry sa nahne a niečo jej zašepká do ucha. Keďže Pattie má tvár zakrytú v Harryho koženej bunde a normálne má tvár zakrytú vo svojich žiarivo červených vlasoch, nič nevidím.

A možno je to tak dobre.

Stojím vedľa nich a až teraz si uvedomujem, ako hlúpo to vyzerá. Dievča, ktorej expriateľ si to smeruje k jej kamarátke.

Usmejem sa. Cítim na sebe pohľady ľudí naokolo, ale prioritou sú dvaja ľudia predo mnou. Harry sa od Pattie odtiahne a prejde ku mne.

,,Nečakal som ťa tu... Ale ahoj," strhne ma do objatia. Privriem viečka. Táto veta bola jasná výčitka.

,,Harry... Musím ti niečo povedať," zamumlem.

,,Aj ja," zašepká, ,,ale najprv si musím niečo vyriešiť ohľadom pobytu tu. A... Chcel by som niečo vyriešiť aj s Pattie."

Prikývnem a odtiahnem sa. Nahnem sa na špičky a rýchlo vyjdem z letiskovej haly. Už to tam nemôžem vydržať.

Nemôžem tam iba tak stáť a pozerať sa nato. Navyše, som tam do počtu.

Čo ma privádza k otázke... Kde dočerta je Glenn. Zamračím sa. A kde inde by mohol byť? Pravdepodobne je v tom bare, veľmi pravdepodobne teraz prišiel dokončiť to, čo som mu ja nemohla dať.

Kvalitný sex...

Časť zo mňa - to tá racionálna, ktorá ku mne pristupuje citlivo -, to nepripúšťa. Podľa nej je len zmätený a... Vystrašený? Možno ku mne niečo začal cítiť. Táto strana zo mňa si hľadá každý jeden dôvod, prečo by to neurobil.

A presný opak robí tá druhá strana. Tá Glenna osočuje a viní zo všetkého, na čom sa dá pochybiť.

Môj zmätok v hlave nič neutíši. A tak iba kráčam čo najďalej, až som vonku. Všade sú kufre a ľudia, ktorí sú unavení z cesty, alebo aj šťastní - tých to ešte čaká.

Vyzerala som aj ja šťastne, keď som sem išla?

Zapípa mi mobil.

Kde si? -Ryan.

Zahľadím sa na display. Fajn. Jeden človek, plus ešte Alex, ktorý pre mňa niečo dobré chce. Alebo sa snažia. To je fuk, dôležité je, že za nimi môžem ísť.

Ale nejdem.

Namiesto toho si vypnem mobil a zamierim do najbližšieho parku. Nato, že Chicago (Úplne som zabudla, v akom prostredí vlastne sme... Takže som išla až na druhú kapitolku, aby som to zistila. :D) betónová džungľa, parkov je tu akurát.

Zamierim hlboko dovnútra a až keď získam pocit pohodlia, sadnem si na lavičku. Iba tam tak sedím a pozerám, ako zamilované páry chodia okolo, alebo ľudia venčia svojich miláčikov... Alebo sa deti hrajú, či niekto beží a skenuje obrazovku mobilu, aký má pulz.

Ja som jedna z tých divných, neutrálnych výrazov, ktoré tam iba tak sedia a desia okolie...

Ani neviem, koľko tam sedím, až mi začne byť zima. Presne v momente, ako si to uvedomím, si vedľa mňa niekto sadne.

Zvedavo natočím hlavu vedľa. Alex.

,,Buď je náhoda, že tu teraz si, alebo..." nadýchnem sa pre pokračovanie, ale Alex mi svojim chrapľavým hlasom skočí do cesty.

,,... alebo zalarmoval celé mesto, aby ťa našiel. Som jeden z dobrovoľníkov, teší ma, Alex," podá mi so smiechom ruku.

Potom ju zloží, keď si uvedomí, že mu jeho nadšenie neopätujem. ,,Robíš si zo mňa srandu, že?"

Pohľad uprie na deti, ktoré sa pred nami húpajú na lavičke. ,,Vlastne ani nie."

,,Bože... To je blázon. Hlúpy idiot," zavrčím a vstanem. Zastaví ma teplá dlaň na mojom zápästí. Prekvapene sa pozriem na jeho jemný dotyk. Prekvapene otvorím ústa, ako mi to predviedol pred pár hodinami - pravdepodobne hodinami - Harry.

Alexov pohľad skĺzne z mojej tváre na naše ruky a trhne svojou späť. ,,Prepáč... Ja len? Ouch. Kašli nato," zavrtí hlavou.

Zasmejem sa. ,,Ty čo?"

Pozrie sa mi do tváre. Jeho líca horia brutálnou červenou. Predstavujem si krv, ktorá sa mu hrnie do líc aj keď je už zima. Buď je zo mňa nervózny... Alebo je mu iba príliš chladno.

Ani neviem, ktorú odpoveď by som radšej chcela počuť.

,,Ja len, že viem, ako to ukončiť. Poď, zveziem ťa."

Z pohľadu nezainteresovanej osoby by to vyznelo vážne divne. Z pohľadu mňa to malo veľa zmyslov. Prvý bol, že ma zbaví Glenna. Druhý - že Harry a ja nikdy nebude existovať. A tretí? Ten súvisí s Ryanom a tým alarmom okolo mňa.

Tá možnosť je očividne správna.

Prijmem Alexovu pomoc a prejdem s ním cez celý park až na parkovisko. Potom spolu nasadneme do auta a on zamieri k jeho domu, kde bývajú spolu s Ryanom.

,,Vieš, čo sa týka toho divného chalana vtedy v noci," zachrapčí Alex na červenej.

,,Áno?" Myslí Glenna. Takmer vidím jeho mozog, ako zo seba vydáva to úžasné žiarenie Glennovej fotky.

Pred Alexom bol iba agresívny.

,,Bolo by najlepšie, ak by si sa od neho držala ďalej. Niektorý ľudia, ktorých poznám ja, o ňom vedia dosť veľa ľudí nato, aby si sa k nemu nepribližovala. Je nebezpečný."

Ale to ja viem, mám chuť odpovedať.

Lenže to mi nedáva odpoveď nato, odkiaľ to všetko Alex vie.

,,Okay, Zara? Drž sa od neho čo najďalej," pripomenie mi.

,,F-Fajn."

Ak by som bola Pinochio, asi by som už nežila. Môj nos by bol totižto až príliš veľký na život v živote.

Hello,

Ja sa vážne moc ospravedlňujem zato, že som tie dva dni víkendu nič nepridala. Ospravedlňuje ma to, že som bola u lekára a ten mi mal povedať, či u mňa bude, alebo nebude operácia nutná?

Nepýtajte sa prečo, neodpoviem. :D

Ale som happy, pretože nebude! :D To by som už nemohla počúvať hudbu na slúchatkách, ak vôbec normálne...

Moje problémy sú nedôležité, lebo hádajte čo? Dnes budú dve kapitolky po sebe!

♥,

- Lolik.