Bad Boy? Hot Kiss. [Sk] ✓

Druhá

Ešte dnes? Hah, kto potrebuje spánok? :D

Zara

Otvoria sa dvere taxíku. Vystúpim na betónový chodník a zamierim k svojej batožine.

Prvý môj dojem je: je to betónová džungľa. Namiesto zapadáku nášho mesta (čo je oproti tomuto iba dedinka) ma čaká celé Chicago.

,,Ďakujem," zamrmlem ešte raz taxikárovi. Sú aj ostatní takí milí ako je Rodriguez? Ešte aj batožinu mi vybral z kufra a nemusím sa s tým trápiť ja.

,,Nie, to ja ďakovať vám za takú milú chvíľu," usmeje sa na mňa s lámavou angličtinou. Zasmejem sa a zaplatím mu päť dolárov ako tringelt.

Rozlúčime sa.

Odrazu stojím sama pred veľkým, čiernym múrom s batožinou a pripadám si úplne maličká.

Srdce mi totálne bije v mojej hrudi.

,,No, tak sa do toho teda pustíme," poviem si sama pre seba. Chytím si do každej ruky jeden kufor a vykročím na kamennú cestičku.

Naokolo sú umelo vysadené stromy a malá časť zelene za veľkou budovou. Ale o koľko sa stavíme, že aj tá dokonalá tráva je umelá?

,,Budova C, tretie poschodie, izba číslo osemnásť," navigujem sa. Tieto informácie mám vstrebané hlboko v póroch.

Prejdem asi treťou budovou, keď na mňa zívne písmeno C. A v tej istej chvíli, začne pršať.

Najprv iba malé kvapky a tesne predtým, ako vpálim do vchodu, sa rozprší úplne. Mnohí študenti, ktorí boli na tej zelenej plošine, sa rozpŕchnu pod záchranné krídla alias strechy budov.

Som dostatočne hlboko v budove C nato, aby som zistila, že je tu iba jeden výťah. A práve ten nechodí zrovna na moje oddelenie - dievčenské. Prečo je svet tak neférový?

Opatrne a pomalou chôdzou prejdem každý schod, až som na treťom poschodí. Predo mnou je osem dverí, tri na pravej a tri na ľavej strane oproti sebe, dve vedľa seba - ale to sú pravdepodobne sprchy a záchody.

Moja izba je úplne vzadu, ako outsider.

Podľa toho, čo viem, ju mám aj s nejakou Patt. Či Pattie?

Kľúčikom, ktorí som si stihla uchmatnúť dole, na vrátnici, keď som prechádzala okolo výťahu, si odomknem a prezriem izbu.

Dve postele, jedna už je obsadená. Mne ostáva tá pri okne - čo mi vyhovuje.

Jeden stôl, jedna ošúchaná stolička, dve skrine. Vážne?

A potom zistím, že nábytok je pripevnený k dlážke. Okay.

Položím svoje kufre na dlážku a unavene si ľahnem do postele. Zhlboka sa nadýchnem... A zaspím.

●○●

Prebudím sa na treskot dverí.

,,Ou," zasmeje sa jedna červenovláska. Za ňou ide jeden blondiak. Ako náhle ma zbadá, otočí sa a zabuchne za sebou dvere.

Rýchlo sa posadím.

Vážne som zaspala? No, časový posun je časový posun.

,,Ehm... Ja som Pattie, ale hovoria mi Patt. Prvý ročník, ty?"

Zažmurkám na ňu. Tie vlasy sú príliš červené - a krásne. S niečím takým by sa nenarodila.

Až keď si odkašle, dorazí mi, že chcela aj odpoveď.