Bad Boy? Hot Kiss. [Sk] ✓

Dvadsiata šiesta

Glenn

Chytím do rúk malý, čierny kufrík. Bruškami prstov prejdem po pevnej, čiernej látke a povzdychnem si.

Pripadá mi to ako za starých čias - ja v čiernom obleku, v rukách ťažký čierny kufor so zaujímavým obsahom a predo mnou nejaká budova, kde čakajú zásielku.

Prejdem si jazykom po pere a v zuboch pohryziem môj krúžok. Kovová chuť ma donúti prebrať sa. Uistím sa, že motýlik drží na mieste a všetky gombíky sú zapnuté tak, ako majú byť.

Potom otvorím dvere a vyjdem z auta. Neobťažujem sa zavrieť dvere; ak by mali záujem o moje auto, zoberú si ho. Ale pochybujem o tom, že niekto, kto má v garáži vyše desať áut a každé je približne b hodnote pol milióna, by čo i len zakopol o moje auto.

V obyčajnom živote medzi priemerne žijúcimi ľuďmi som boháč, ale tu len odpad. Špina.

Práve pre toto si s tým skončil.

Privriem oči.

Štve ma to. Tak veľmi ma to štve, kurva! Ale predstava, že by sa čo i len dotkli Zary... Okay, mám ju rád. To som si v hlave urovnal, pretože neexistuje šanca (ani len náhodná), že by som tu bol, ak by ma nezaujímala.

Ale kto by ju nemal rád? Je malá, s veľkými očami a s tak kurva sexy postavou... Až neverím, že som bol jej prvý. Vlastne, stále som.

A toto je to ďalšie, čo ma učarovalo.

Jej nevinnosť. No, ale to je teraz jedno.

Musím svoje myšlienky presunúť na iné miesto, pretože by som nerád zažil situáciu, keď sa mi bude nejaký milionár pozerať na moju postavenú pýchu cez nohavice.

Doslova cítim, ako z myšlienky na ňu tvrdnem. Je to normálne? Nie. Navštív psychiatra.

Ak odtiaľto vyviazneš živý.

Vojdem do tej budovy so zdvihnutým nosom. Nemôže ma nič rozhodiť. Je to len obchod.

Obchod, vďaka obsahu toho kufríka. Je tam toľko kokaínu, že by to stačilo na kúpu veľkého rodinného domu, zariadenia a aj auta. A dokonca by to menšiu rodinu uživilo minimálne na tri roky. To všetko dohromady, ak nie viac.

Ale ja dostanem len niečo z toho. Ako inak.

Mám chuť vracať z tejto spoločnosti. Spoločnosti, do ktorej patrím aj ja... Zdá sa.

,,Dobrý deň, pán..." začne vrátnik. Kývnem mu hlavou. Nikdy nepoužívaj skutočné mená.

,,Pán Erood. Teší ma," na perách sa mi usadí falošný úsmev. ,,Prišiel som tu na obchodné jednanie s pánom Stewardom."

Vrátnik v sivej kombinéze sa pousmeje. ,,Ale iste. Pán Steward vás už očakáva," opäť sa usmeje a prejde okolo mňa, aby mi otvoril dvere. Poďakujem sa a vstúpim dovnútra.

Automaticky za mnou zatvorí. Prisahal by som, že ma dokonca zamkol. Zamračím sa.

Poriadne si prezriem miestnosť, kde sa nachádzam. Je veľká, steny sú krvavo červenej farby a podlaha je z čierneho kameňa, ktorému nemôžem prísť na meno. Ale leskne sa až neuveriteľnou čistotou. Môžem len hádať, koľko krát do dňa ju umývajú.

,,Pán Erood," ozve sa spoza mňa. Obratne sa otočím a zbadám chlapíka v hnedom obleku s whisky v ruke. Aspoň predpokladám, že je to whisky.

,,Pán Steward, pokojne mi tykajte," prejdem k nemu a podám mu ruku. Potrasie si ju so mnou s jeho totálne chladnou a slizkou dlaňou.

,,Musím prejsť k veci. Ďalšie jednanie mám ani nie za desať minút, takže by som bol rád, kebyže to celé zrýchlime, čo hovoríš?"