Štyridsiata piata

9.6K 524 23
                                    

Bum! Taktiež iný čas! Pozor nato. :)

Zara

Prepáč.

Všetci sa mi ospravedlňujú. Nič nato nehovorím, iba stojím a počúvam. Glenn im väčšinou ďakuje za mňa.

Stále vedľa mňa stojí.

Takmer ihneď po tom telefonáte sme zrušili dovolenku a leteli späť do Chicaga. Ako rodina som bola predvolaná identifikovať telo.

Zomrel v aute, ktoré miloval. A bol sa so mnou rozlúčiť v sne. Tieto dve veci ma držia pri vedomí. A ešte Glennova podpora.

Nie je to ako vo filmoch, neprší. Na jeho pohreb prišli všetci v čiernom, aj keď svieti slnko a hoci je takmer pred Vianocami, praží.

Prišla aj moja rodina. Čiže aj mama, otec, strýko a sestra - Rubie. Hoci mala mama námietky, že sa tu nemôže Ryan pochovať, jeho otec to zavrhol. Chce sa presťahovať na miesto, kde poslednýkrát vydýchol a miloval.

Do Chicaga.

Ja by som odtiaľto najradšej utiekla. Už len Alex mi Ryana pripomína až tak, že mám chuť plakať. A to bol jeho kamarát.

Bol.

Čo však jeho osobné veci? Auto nie; to je rozdrvené na kašu. Ale jeho oblečenie, fotky...

Vzlyknem. Za čiernymi okuliarmi nikto nevidí moje červené oči, no ja mám pocit, akoby o nich každý vedel. Glenn mi stisne plece.

Neznášal Ryana, no aj tak je tu pre mňa. Ryan mal pravdu, mení sa.

,,V mene otca, syna i ducha ti želám večný odpočinok. Amen," popraje mu farár a odstúpi, aby sme mu mohli na truhlu v jame hodiť kvety.

Ja som zvolila kľúče od jeho auta. Podarilo sa mi ich dostať, aj keď bolo desivé ich držať v rukách.

,,Zvládnem to aj sama," otočím sa na Glenna. V iných prípadoch by som sa aj pousmiala. Ale teraz nie.

,,Naozaj?" pozrie sa na mňa ustarostene. Prikývnem.

Odstúpi odo mňa. Nechá mi voľnú cestu. Ryanov otec tam už hodil červenú ružu. Ostatní očividne čakajú na mňa.

Pár krokami prekonám tú vzdialenosť a pozriem sa na čiernu, nalakovanú truhlu, na ktorej je tá ruža. Všetko vo vykopanej diere.

Z kabelky vytiahnem tie kľúče. Poťažkám ich v rukách. Hodím ich tam.

,,Aby si mohol riadiť svoje auto aj tam... Niekde," pošepkám mu. Prejdem ku kôpke hliny a hodím jej za hrsť na truhlu.

Privriem oči a odídem, ku Glennovi. Postupne mu každý niečo dá - kvety. Nenávidel ruže.

Príde mi to smutné.

Alex tu nie je. Išiel jeho pohreb zapiť do baru. To nie je smutné. To je zbabelé.

,,Ideš na kar?" spýta sa Glenn, keď sa ľudia poberú smerom k autám.

,,Nechcem vidieť tie tváre, ktoré sa budú napchávať na jeho počesť s koláčikmi a tváriť sa, že smútia," poviem sucho. Prikývne.

,,Išla by som rada domov. Ale najprv s ním chcem chvíľu byť. Teda, s jeho telom."

,,Ostanem tu, alebo pôjdem do auta?" zamumle. Dlho sa neusmial. Viem, že je unavený.

Vidím to na ňom.

Bad Boy? Hot Kiss. [Sk] ✓Onde histórias criam vida. Descubra agora