Bad Boy? Hot Kiss. [Sk] ✓

Tridsiata prvá

Glenn

Rýchlo opúšťam mesto.

Auto mi ide snáď dvestovkou, tak veľmi sa ponáhľam. Snažím sa zabudnúť na všetky ostatné veci - hlavne na ňu - a bezhlavo pridávam plyn.

Už nikdy. Viac.

Načiahnem sa pre mobil a vytočím číslo, ktoré som si dávnejšie zaprisahal, že ho zmažem. Očividne ma však niečo donútilo nechať si ho. A preto mi môže pomôcť.

Grace.

Prvé zazvonenie. Potom druhé. Nervózne ťukám prstami o volant. A potom to zdvihne.

,,Áno?" povie otrávene svojim vysokým hlasom. Z každého jedného póru si vyťahujem sebazaprenie, aby som to teraz nezložil.

,,Grace, to som ja. Glenn."

Počujem jej prekvapené zalapanie po dychu a potom jej nervózny smiech. ,,Glenn? Oh ahoj, lásk-"

,,Drž hubu a počúvaj ma," zavrčím na ňu, ,,so Zarou nič nemám. Nikdy nebudem mať. Tak jej kurva daj pokoj a vypadni tam, z kadiaľ si prišla. Prestaň ma tu buzerovať."

,,Glenn! Takto sa rozprávaš so svojou láskou? Och, ty ma už nemiluješ? Lebo ja teba áno... Vlastne mi chýbaš..." Prevrátim oči.

,,Za prvé, ty dávno láska nie si. A za druhé, chýbať ti môže akurát nová kabelka do zbierky a nie ja. Ak by si ma aj milovala, mala by si vedieť, že tu nie si vítaná. Tak zober tie svoje zbytky sebaúcty a vypadni. Ak ti teda ešte nejaká ostala," uchechtnem sa.

Frustrovane zavrčí. Pred hlavu mi vyletia spomienky s ňou. Jej žiarivý úsmev v odraze auta, keď sme sa spoznali. Pršalo. Sedela na zastávke a prišla mi nevinná. Neodolal som, zastavil som auto a stiahol okno. Pomohol som jej.

Boli tu aj jej iskričky šťastia, keď som ju požiadal o číslo. Jej smiech. Ten mi podlamoval kolená.

Lenže na druhej strane, je tu tá časť, keď sa na mňa vysrala a hrala sa na mŕtvu. Srať na ňu.

,,Rozumieš?!" zakričím na ňu do telefónu. Pokoj, ozve sa moje podvedomie. Ale ako mám byť v pokoji, keď ona čiastočne môže za... Všetko?!

,,A-Áno? Glenn, prosím-" začne plačlivým tónom.

,,Neplač. Ušetri si falošné slzy." Vypnem ju.

Všimnem si, že akurát míňam tabuľku: Dovidenia, Chicago. Prikývnem. Takto to má byť.

Spomeň si na Zarynu tvár, keď si jej klamal. A potom to zrovnaj s momentom, keď práve teraz leží v nemocnici, za všetko môžeš TY a namiesto toho, aby si jej pomohol, ideš od nej čo najďalej...