Potter ! Ano, Malfoyová?

...Rokfort...

A odišla som.Keď som ešte započula ako treskol dverami a kričí " Ja som ešte neskončil Malfoyová!" bola som tak strašne nahnevaná že som mala pocit akoby som mala za chvíľu vybuchnúť, no nestalo sa. Už som nevládala a tak som s tým najnepríjemnejším hlasom povedala " Ale ja áno Potter" nekričala som ale sama som sa zlakla svojho hlasu. Rozutekala som sa za Scorpiom, ked som zastala pred kupé v ktorom sedel. Hneď si ma všimol a podišiel ku mne, objal ma a vzal ma do náruče. Posadil sa so mnou do nejakého prázdneho kupé a híčkal ma zatial čo ja som plakala. Najlepšie bolo že Scorpius vedel čo robiť a hlavne vedel že sa nemá pýtať, totižto ja neznášam keď sa niečo stalo a je mi hrozne a všetci sa idú zaujímať čo sa stalo ako by ich to naozaj zaujímalo a preto tam sedel so mnou a trápil sa. Keď som sa po nejakom tom čase ukludnila začala som " Vieš, to -to " vydýchla som dych o ktorom zabudla že ho zadržiavam." To všetko ten sprostý arogantný narcistický.." povedala som ešte dosť urážok na jeho osobu keď som konečne prešla k pointe. " Potter"vydýchla som a Scorpius mal hnev v očiach ale taķý aký som videla málokedy, takýto mávala mama keď otec náhodou urazil niekoho z jej priateľov. No áno niekedy mu ušla nejaká tá štiplavá poznámka , no len čo sa pozrel na mamu hneď to lutoval. A zrazu som vedela že to nebude dobré, keď Scorpius vstal. Vedela som že chce ísť za ním a určite nie pozvať ho na kávu a pokecať. " Scorpi nechaj ja som mu naložila dosť "iba zakrútil hlavou a dodal " Ale Lexuš on ti ublížil" takto ma nazýval iba v dvoch prípadoch a to keď bol nervózny a keď ho niečo strašne bolelo. " Nie, Scorpi neublížil mi" pozrel sa mi do očí, iba on z nich vedel vičítať či klamem alebo nie. " Tak prečo si plakala?" nadýchla som sa" lebo sa začal hovoriť veci ktoré nemal" povedala som trochu nahnevane keď som si spomenula čo všetko hovoril, Scorp sa zatváril trochu zmätene a posadil sa naspäť vedla mňa čo malo pre mňa znamenalo že mam hovoriť. Tak som mu všetko vyrozprávala, čo mi povedal a čo som mu povedala ja, a zistila som že som na seba celkom hrdá že som si od toho parchanta nenechala nadávať ale ozvala som sa." Achhhh" vzdychol keď som skončila " Pozri neublížim mu len preto že to nechceš aj keď si myslím že by mu nezaškodilo pár výchovných.." odmlčal sa a ja som sa trochu zasmiala " Ďakujem. Ale musíš uznať že som munriadne dala" a zasmiala som sa znova a teraz už aj so Scorpiom " To som od teba čakal sestrička, predsa len si Malfoyová a či chceš alebo nie vždy tam bude kúsok Malfoya" dopovedal a ja som si uvedomila že má pravdu a takisto že vo svojom vnútri som vdačná tomu malému Malfoyovi že tam je. Usmiala som sa na neho a objala ho. " Lex už sme tu " pošepkal mi do ucha a ja som si až teraz uvedomila že som mu zaspala v náručí. Otvorila som zlepené oči a uvidela Scorpia ako sa na mňa usmieva. Pomaly som sa posadila a začala si rozpametávať čo sa stalo " Ďakujem " povedala som scorpiovi ktorý už stál. " Neďakuj, ja som tu vždy pre teba"usmial sa a podal mi ruku aby som sa postavila. Vrelo som mu úsmev opätovala a ruku prijala. Ako sme už vychadzali z vlaku uvidela som kričiaceho obra, alebo poloobra " To je Hagrid , je to sice poloobor ale je velmi priateľský a milý" usmiala som sa a prikráčali sme k nemu. " Ahoj Scorpius" pozdravil ho milo hagrid. " Ahoj Hagrid, to je moja úžastná sestra, dnes ide prvý krát do Rokfortu tak mi prosim daj na ňu pozor lebo ja musím ísť" povedal Scorp dosť rýchlo, asi sa naozaj ponáhľal " Jasné, už bež ja sa o ňu postarám" žmurkol naňho Hagrid zo stálym úsmevom na tvári, Scorp sa naňho usmial a utekal preč. " No takže" prihovoril sa mi Hagrid " Ty budeš asi Lexa " "Áno a vy budete asi Hagrid" poznamenala som s veselím hlasom a zasmiala sa. "Hej , ale kludne mi tikaj a nemusíš sa báť Rokfort je úžastný" " Dobre Hagrid, ja sa nebojím " dodala som odvážne aj keď to pravda moc nebola, ale o mojich pravích citoch môže vedieť iba Scorp, pretože ten by ich aj tak prekukol. " To je dobre. Si velmi milé dievča" usmiala som sa naňho vrelým úsmevom " A ty si veľmi dobrý človek, ktorý neodsudzuje ľudí len podla mena" dodala som druhú časť vety už nie s takým elánom. Hagrid sa na mna pozrel smutným pohladom a zastavil chôdzu pozrel sa mi do očí a začal " Pozri ja by som nikdy nikoho neodsúdil len podla mena ,keby prišiel aj potomok Voldemorda dal by som mu šancu ukázať sa aký je. Meno si nevyberieme ale povahu si vybrať môžme, teda pokial máš slobodnú vôlu je na tebe čo si vyberieš a preto ľudia ktorý odsudzujú len kôli menu asi nie sú spokojný s tým svojim." dopovedal a ja som ho objala, privinul si ma bližšie " Vieš keby tvoj otec nebol dobrý človek asi by sa so mnou Scorpius nerozprával ako s kamarátom, ak vieš čo tým myslím" prikývla som a zotrela si rýchlo slzu ktorá mi stekala po tvári " Ďakujem Hagrid" usmial sa a pokračovali sme dalej v ceste až sme sa aj s ostatnými prvákmi dostali k loďkám. Nasadli sme po štyroch do jednej loďki a ku podivu si vedla mňa sadla Rose, Liv a Lily. Už som išla povedať niečo v zmysle že tu so mnou nemusia byť ale Lily ma prerušila " Lex mne je veľmi lúto že na tebe James tak vyšiel ,nemal na to právo ale on je proste taký a bola by som rada keby sme aj ďalej boli kamarátky" dopovedala Lily a vzapetí sa ozvala Rose " To isté platí aj pre nás " ukázala na seba a Liv. Ja som sa usmiala a rozhodla sa že to že som si nesadla s jedným Potterom neznamená že nebudem mať kamarátov a tak som radostne predniesla " To nevadí, aj ja som na neho dosť nakričala a nemala som n to právo ale to tiež neznamená že by sm nemohli byť kamarátky " Všetky sa sme sa zasmiali a objali sa na znak toho že je všetko fajn. Po chvíľke cesty sa Liv opýtala " Čo myslíte v akej budete fakulte?" "No ja asi v chrabromile, teda dúfam nechcem pokaziť rodinnú povesť" vyhrkla Lily trochu zaskočeným hlasom " Ja si myslím to isté " dodala Rose " Ja by som asi chcela ísť buď to bifľomoru alebo chrabromilu" povedala kludne akoby to nebolo vôbec podstatné Liv. " A ty?" opýtala sa ma stále zasnená. Zaskočilo ma to že sa ma to pýta keď to každému bolo vopred jasné " No ja a-asi do slizolinu viac menej tiež kôli rodine ale vlastne teraz už je to jedno" odpovedala som s myslou upriamenou na mamu ktorá bola chrabromilčanka. " Prečo by to malo byť jedno?" opýtala sa Lily " No teda nechcem ťa uraziť ale myslela som si že tvojej rodine na tom dosť záleží" dodala trochu bojazlivo. " To je vporiadku Lily , len na tom už proste nezáleží" povedala som najmilšie ako som vedela. " To je dobre" povedala po chvíli Liv. Ale to už sme všetky upierali zrak na velkom nádhernom hrade ktory bolo vidieť spoza stromov. Vyšli sme z lodičiek na breh a pobrali sa smerom k hradu .Už keď sme stáli pred ním spoza obrovských dverí vyšla stará na pohlad prísna žena v zelenom hábite a okuliarmi- Mcgonagalová pomyslela som si a všimla si že nie je taká prísna ako sa na prvý pohľad zdá. " Takže vytajte na Rokforte škole čar a kúziel , za chvíľu vojdeme dnu a prejeme do hlavnej siene kde vám Rokfortský klobúk vyberie vašu fakultu, sú štyri a to Chrabromil,Bystrohlav,Bifľomor a Slizolin. Fakulty dostávajú na každom novom školskom roku body ktoré budete zbierať počas roka , ale body vám môžu byť aj odobrané za hocijaké priestupky. Tak prajem vám veľa štastia. Teraz podte prosím za mnou." tak sme ju všetci postupne nasledovali až do veľkej siene kde už boli všetci ostatný študenti.Bolo to nádherné a ten strop presne ako opisovala mama a tak som šepla Lily ktorá išla po boku do ucha " Ten strop nie je sktočná obloha, len ho začarovali. Čítala som to v knihe Rokfort a jeho dejiny" Lily sa usmiala "Nádherné"žasla Lily. Zrakom som vyhladávala Scorpia, keď som ho našla zakývala som mu a on sa usmial a odkýval. " Tak teraz vás budem volať po menách " vyhlásila Mcgonagalová. Odkašlala si a začala " Lily Luna Potterová" bolo hneď prvé meno. Pozrela somna Lily ktorá trochu zbledla ale začala kráčať ku stoličke. Mcgonagalová jej položila klobúk na lavu hneď ako si sadla. " Hmm"začal klobúk "Ďalší Potter! Ale tentokrát konečne dievča" zahihňal sa klobúk " No si aj múdra aj lstivá ale si veľmi milá a odvážna a Potterová k tomu takže..."."CHRABROMIL! " vykríkol klobúk a Lily si vydýchla, pri chrabromilskom stole sa ozval potlesk a pískanie až mi praskali bubienky. Lily pokojne odkráčala k stolu. " Olívia Hermiona Longbottomová" ozvala sa Mcgonagalová, a mňa trochu zarazilo že má meno po mojej mame ale čo mi mama spomínala boli s jej mamou veľmi dobré kamarátky. Liv vyzerala úpne pokojne dokonca sa aj usmievala, pricupkala k stoličke a sadla si " Takže Longbottomová, tak múdra,odvážna ,vždy nápomocná a obetavá nieje nad čím rozmýšlať CHRABROMIL!" A znova burácajúci potlesk." Albus Severus Potter" nevedela som či sa mám vôbec oňho zaujímať či nie je náhodou ako jeh brat. Ale potom som si spomenula na vlak a aký bol ku mne milý, tak som ho vyhladala a pozrela sa naneho. Bol bledý ako stena, bledší ako ja a to už je čo povedať, pozrel sa na mňa a usmial sa úsmev som mu opätovala a videla somže mu je trochu lepšie. Vypotácal sa hore na stoličku a klobúk spustil "A je to tu zas Potter no čo s tebov , si cieľa vedomý a dosť tvrdohlavý ale si aj velmi milý ale odvahy veľa nemáš...hmmm..už to mám.....SLIZOLIN! " nastalo ticho a vyzeralo to tak že Albus zachvíľu omdlie,bola som strašne prekvapená keď v tom to môj brat zachránil, začal tlieskať a pískať a hneď sa k nemu pridal celý slizolinský stôl a bolo to ešte viac ohlušujúce ako predtým. Albus sa usmial a sadol si k slizolinskému stolu rovno vedla Scorpia ktorý mu niečo hovoril a usmieval sa no vtom " Rose Weasliová" hádam najmilšie dievča aké som kedy spoznala....ona bola ta prvá ktorá ma prijala. Rose vyzerala byť v pohode a cupitala k stoličke na ktorú si sadala a behom pár sekúnd už mala klobúk na hlave " No takže dalšia Weasliová dlho romýšlať nebudem odvážna a nesmierne dobrosrdečná...CHRABROMIL!" a za hojného potlesku sa vydala k stolu a sadla si k Lily. Potom išlo dosť detí ktoré som nepoznala a už nás tam ostalo stáť iba pár keď zrazu "Lexa Ginny Malfoyová" zahlásila a ja som sa s potešením hnala ku stoličke o chvílu som mala klobúk na hlave a on začal rozprávať " Ale, ale malá Malfoyová " začal a ja som bola zvedavá čo bude hovoriť dalej " No zaujímavé si múdra a velmi inteligentná ale aj hrdá no to, sa spája s odvahou ktorou prekypuješ. " už som sa začínala báť že ma nevie zaradiť keď ž som tam sedela asi desať minút. " No, fuu meno síce máš také aké máš ale myslím si že takto to bude lepšie....CHRABROMIL!" vykríkol klobúk a zrazu som presne vedela ako sa cítil Albus všade ticho ale za chvílu asi najhlučnejší potlesk za tento deň sa ozýval od chrabromilského stolu. Pozrela som sa na Mcgonagalovú a ona sa len usmiala. A tak som kráčala k chrabromilskému stolu kde tlieskal všetci až na jedného- Potter. Na neho som úplne zabudla. Merlin, to bude zaujímavé.
Taaaaak nová kapitolka na svete.
Dúfam že sa páči, no každopádne dakujem za každé prečítanie...:*