Potter ! Ano, Malfoyová?

...Šach-mat...

Kvapky hustého dažďa bubnovali na hladinu vody a lístie stromov sa jemne hýbalo pod vplyvom jemného vetríka.

My dvaja v objatí, celý mokrí klepúc sa od zimy. Aj tak môžem túto chvíľu považovať za tú najromantickejšiu.

Teda až dokým.....

„Pán Potter, Slečna Malfoyová! Čo tu robíte?!" ozve sa neďaleko nás. Obaja sa rýchlo odtrhneme a zadívame sa na blížiacu sa Mcgonagalovú.

„Okamžite vylezte z toho jazera!" zakričí na nás a tak ju poslúchneme a potichu vylezieme na breh.

Voda z nás oboch doslova tečie a ten lejak tomu naozaj nepomáha.

„Vysvetlíte mi láskavo čo ste tam robili?" pozerá na nás ako na bláznov. Potter sa uškrnie a pozrie na mňa. Nie! To nemôže! On to chce hodiť na mňa.

„Tak bude to?" ozve sa zatiaľ čo sa prebodávame pohľadmi.

„Pani profesorka ja by som na to mal aj logické vysvetlenie..." začne ako za starých čias.

„Len to skús. Potter ja ťa tam utopím," prižmúrim naňho oči on sa však ešte väčšmi uškrnie a žmurkne na mňa čím ma dostatočne zmiatne no potom to pochopím. Zahráme sa.

„Takže Pani profesorka bolo to presne tak že ma tuto dotyčná Malfoyová chcela v tom jazere utopiť tak som sa iba bránil. Ešteže ste prišli inak by ma naozaj zabila," začne srdcervúce rozprávať no len ja môžem vidieť ako zadržiava smiech. Takisto ako ja.

„Slečna Malfoyová, je to tak?" prekvapene sa ma opýta Mcgonagalová. Takže mu to zhltla.

Hurónsky sa zasmejem čo ostro kontrastuje s tichom noci a kvapkajúcim dažďom. Potom presuniem svoj pohľad na neho.

„A čo ak áno? O jedného pankharta menej," poviem ľadovo a nespúšťam z neho pohľad. Nepatrne sa na mňa usmeje a prikývne.

Merlin ako mňa baví si takto uťahovať....

„Do riaditeľne obaja!" vykríkne nakoniec a otočí sa smerom do hradu. Potichu ju nasledujeme.

„Keď vojdeme dnu pokračujeme," pošepne mi Potter a ja iba s úsmevom prikývnem. Očividne nie som jediná koho to baví.

Kedysi sme sa takto hádali naozaj no teraz....

Proste nám to ostalo no už sa na tom obaja iba smejeme.

Hneď ako prekročíme hlavnú bránu a oči všetkých študentov pristanú na nás, vrátane aj našej party.

Neváham a strčím doňho až tak že spadne na zem.

„Ale pozrime sa, chudáčik ani chodiť nevie," poviem naoko súcitne a niekoľko ľudí sa zasmeje, iný zakričia.

„Slečna Malfoyová!" okríkne ma Mcgonagalová no to sa už Potter postavil zo zeme a začal si oprašovať nohavice.

„To je v poriadku Pani profesorka, čo sa dalo čakať od...." mávne rukou na mňa. Nachvíľu ma zahltí pocit hnevu no hneď potom si uvedomím že to len hráme.

„Dopovedz to," syknem a prebodnem ho očami.

„Malfoyovej," dopovie a uškrnie sa. Z niektorých strán sa ozve smiech z iných mučanie akoby sme boli v ringu a za chvíľu sa mal začať zápas.

Zasmejem sa a podídem k nemu bližšie.

„Ja ti neviem čo by sa od nej dalo ešte čakať no radšej nepokúšaj šťastie, Potter," jeho meno doslova vypľujem.