Potter ! Ano, Malfoyová?

...Prerušený bozk...

Vydel som ako som ju tým zarazil no ona sa hneď spamätala a povedala "Ja som sa pýtala prvá" musel som sa zasmiať, keď ona je tak rozkošná "Čo ti príde vtipné ?" pozrie mi do očí ale sama zadržiava smiech "Ty" zasmejem sa no ona spravila niečo čo som nečakal, zobrala koláč a približovala sa s ním ku mne "Otvor ústa" aj keď sa mi to nezdalo otvoril som ich no vzápätí som mal koláč rozplacnutý na čele a ona sa smiala ako o život "Takže ty takto" zotriem si koláč z čela a podídem k nej chytím ju za pás a posadím na stôl, ona si tam len kludne sedí a hompála nohami, keď už sa chystám niečo spraviť zrazu mi zoberie okuliare a dá si ich na hlavu, musím sa zasmiať ako vyzerá aj keď vydím rozmazane "Wow, to musíš mať poriadne blbý zrak" povie a prezerá si ruky cez okuliare no to už jej ich zoberiem a nasadím si ich naspäť "Chcem ťa vidieť, kráska " vysvetlím prečo som jej ich zobral a ona sa usmeje "A teraz mi povedz prečo tu si a už sa nevyhýbaj odpovedi pretože koláčov tu je ešte dosť" šťuchne mi do hrude a ja jej úprimne odpoviem "Lebo sa mi bez teba zle spí" smutnými očami na ňu pozriem a ona sa zasmeje "A teraz ty" podpichnem ju a ona si vzychne "No bohužiaľ mam ten istý dôvod" dobre, to je len dobre "Tak prečo si odišla ?" skúsim to, skúsim to z nej dostať "Lebo chcem aby si vedel že ja niesom ďalšia na tvojom zozname !" nahnevane prednesie "A to je jeden z dôvodov prečo si taká úžastná" pozerá mi do očí no ako to dopoviem pozrie na zem a začervená sa, merlin noták musím sa udržať ! "Takže ty o mňa nestojíš ?" zrazu sa opýta a vidím ako sa zabáva na mojom zmätenom pohľade "To som nikdy nepovedal. Ale prečo to chceš vedieť ?" zachovám pokoj a teraz sa pre zmenu bavím ja na nej "L-len tak" zakoktá sa a vyhýba sa môjmu pohľadu, zoberiem jej bradu medzi prsty čím ju donútim aby sa na mňa pozrela nemuseli sme nič hovoriť, dorozumeli sme sa aj bez toho... "Som unavená" povie potichu skôr pre seba no aj tak som to počul, usmejem sa a otočím sa jej chrbtom, chytím jej nohy a vyhupnem si ju na chrbát na čo mi rukami oblapí hrudník a zasmeje sa "Tak ideme spať" poamly vychádzame z kuchyne a ja po svojich a ona na mne "Tak hijó" povie a zasmeje sa na čo sa robehnem a o nedlho stojíme pred obrazom chlapca "Chrabromilský meč" povieme naraz a obaja sa usmejeme, vojdeme dnu a hneď viem kam ísť "Dnes ideme pre zmenu k tebe" pošepkám jej do ucha keďže si medzitým položila hlavu na moje plece "Dobre" zamrmle a oprie si čelo o moju hlavu, rýchlo vybehnem tých pár schodov a spolu sa hodíme do postele. Obaja sa zachumleme do prikrývok tvárou k sebe a ja jej dám bozk do vlasou keďže som vyššie "Dobrú noc" pritisne sa ku mne a objíme ma, stisknem ju tak aby nemohla odísť a prepletiem si nohy s jej, viem ako to asi vyzerá no nevadí mi to a Lex vyzerá že je nadmieru spokojná čo je ešte lepšie. Dlho sa na ňu nepozerám pretože únava príde aj na mňa, je zvláštne ako dokážeme byť na niekom tak závislý...a nikdy by som si nepomyslel že ja budem tým pravým príkladom...

Lexa:
Znova som v dome ale tentokrát nie v našom. Až potom si uvedomím že to tu vlastne poznám, áno som u Rose ale nikdo nikde nie je, som v nejakej miestnosti. Vyjdem von a uvidím že všetky dvere sú otvorené až na jedny z nejakého dôvodu ich idem otvoriť, no ako sa ku ním približujem započujem ako tam niekdo hrá na gitaru... Pomaly ich teda otvorím a uvidím tam Jamesa ako sedí na posteli a hrá "Bré ráno, láska" povie mi a ja sa nestačím diviť...láska?! Merlin to čo?! No to už sa bez mojej vôle pohnem a sadnem si k nemu "Ahoj" pozdravím ho a pobozkám no vtedy si uvedomím že ja to iba pozorujem očami niekoho iného, nie počkať som to ja ale proste to len cez seba pozorujem, nedokážem nič ovplivniť "Zajhraj mi niečo" poprosím ho a on sa iba usmeje a dodá "Pre teba všetko, láska" a začne hrať na gitare nádhernú pieseň no v tom sa všetko rozplinie....

"Lex, kráska vstávaj" šepká mi do ucha nejaký hlas, otvorím oči a rozospato sa poobzerám okolo seba, som u seba v izbe no vedla mňa leží James "Počuj ty vieš hrať na gitaru?" moja prvá otázka tohto rána, ja som naozaj úžastná ! Nemôžem proste ostať gicho že ?! To by bolo až moc normálne... "Odkiaľ to vieš?" zarazí sa, hah ani sa mu nedivím, zobudí ma a moja prvá otázka je 'či vie hrať na gitare' a pritom som ho nikdy predtým nevidela s gitarou v ruke. No a teraz mu mám ako čo povedať, ááale vieš snívalo sa mi ako sa spolu bozkávame a ty hráš na gitare čo je mimochodom totálne úžastné ?... Tak toto rozhodne nie ! "Len tak" fajn, úžastné musím si pogratulovať...trápnejšie to nešlo ?! "Kráska počúvaj, ešte sa mi nestalo aby sa ma človek ktorý ma nikdy predtým hrať na gitare nevidel opýtal ako prvú otázku o siedmej ráno či viem hrať na gitare. Takže ešte raz sa ťa pýtam. Odkiaľ to vieš ?" hovorí so smiechom dokonca sa aj ja musím zasmiať nad tým že som mohla vymyslieť niečo lepšie, no ale aj tak čo mu mám na to povedať? "No..to. Hh, vieš ako by som to.." tak toto sa mi podarilo, vlastne od rána sa mi naozaj darí... Merlin, veď mi môže byť jedno čo si o mne myslí ! Môže ale nie je.... "Mne to môžeš povedať" dobre ako myslí "Ale nebudeš ma považovať za blázna" povedala som a pozrela mu do očí, prikývol aj keď mu to moc nedávalo zmysel "No, tak proste sa mi snívalo že hráš na gitare a išlo ti to viac než dobre, no a tak ma zaujima že či je to tak aj naozaj" scénu s bozkávaním som radšej preskočila "Iba to? No ak ťa to tak zaujíma tak áno hrám..." pozrela som naňho a videla ako sa usmieva, myslím že nemá ani tušenia ako sa mi gitara páči... "A zahráš mi na nej ?" opýtam sa nerozmýšlajúc čo sa pýtam, chcem ho počuť, chcem vedieť či to bude ako v tom sne "Možno raz, ale teraz musíme ísť aby sme stihli raňajky" žmurkne na mňa a už sa zdvíha z postele "Počkaj dám ti tvoju mikinu" vyhrkla som keď som si uvedomila že ju mám stále na sebe "Kľudne si ju nechaj ale povedz mi celý ten sen a nie len časť z neho" dopovedal a ja som s pootvorenými ústami doslova čumela naňho, ako môže vedieť že som mu to nepovedala celé? Netuším, no tú mikinu chcem "Dobre, no v tom sne som prišla za tebov do izby, ty si tam hral na gitare ale keď si ma uvidel zaprial si mi dobré ráno no a ja...ja som ť-ťa pobozkala" hovorila som rýchlo pričom som sa škriabala na krku ako vždy keď som nervózna, vyhýbala som sa jeho pohľadu ale on podišiel ku mne a zdvihol mi bradu tak aby som sa na neho pozerala "Sny sa plnia" iba povedal s úškrnom na tvári a zmizol za dverami. Čo tým myslel ?! Merlin ja naozaj budem potrebovať psychiatra ! No teraz nie je čas nad tým rozmýšlať. Vbehnem do kúpelne kde si spravím rannú hygienu a vlasy si zapletiem do vrkoča, rýchlo si oblečiem hábit a už utekám dole po schodoch kde na mňa už čaká James "Ako si to myslel ?" opýtam sa ho keď už kráčame ku veľkej sieni "Pochopíš" povie a naraz vstúpime do siene kde už raňajky prebiehajú v plnom prúde, sadneme si ja vedla Rose a on vedla Freda, už sa chcem spýtať kde sú Liv a Lily keď sa zrazu ozve Rose "Liv a Lily uvidíš keď sa otočíš" obzrela som sa a zrak mi hneď padol na slizolinský stôl kde bolo o jednu ryšavú a blonďatú hlavu viac, sedeli tam pri Lily pri Scorpovi a Liv pri Albusovi...iba som sa usmiala a schmatla toast ktorý tam ležal a už ako automaticky som ho dala na polovicu a druhú som dala Jamesovi ktorý akoby to čakal "Vy ste nejaký zohratý" oznámi Fred a Rose iba prikývne, pozriem na Jamesa a obaja vybuchneme do smiechu "Inak dnes je metlobalový konkurz, nezabudnite prísť všetci lebo ako iste viete..." nestihne dopovedať lebo Rose s Fredom naraz doplnia jeho vetu "...ako iste viete to že ste boli v týme doteraz neznamená že tam budete zajtra.." na čo sa usmejem a kľudne jem toast "Ahojte" ozvalo sa mi nad hlavou a ku mne si prisadla Adeline "Ahoj" pozdravila som ju a usmiala sa "O čom sa tu rozprávate ?" opýtala sa a pozrela na Freda ktorému sa zaiskrilo v očiach "O metlobale" povie nakoniec Rose "Uhm. Inak baby s kým idete na ples ?" pozrie na nás, naozaj je strašne milá na to že je o ročník vyžšie... "No ja idem s Dillom. Nakoniec ma potom pozval" predniesla nadšene Rose a pohľady obidvoch sa presunuli na mňa "Ja mám prekvapenie" poviem a nenápadne pozriem na Jamesa ktorému šklbe kútikmi "No dobre. Ja idem s Fredom to je hádam jasné a ty, James ?" pohľad presunie na Jamesa a ja tiež, naozaj ma zaujíma čo povie "No ja idem s tou najkrajšou a najmilšou kráskou akú poznám" zapradie a ja sa neubránim vďačnému úsmevu a určite aj červenému nádychu "Uhm, no z toho moc neviem ale dajme tomu že už sa radšej nebudem pýtať" zasmeje sa Adeline a témou prejde zase na niečo iné, to dievča má stále o čom rozprávať...no to ja stále romýšlam iba nad tým čo James povedal 'najkrajšou a najmilšou kráskou' takto ma ešte nikdy nikdo nenazval a musím uznať že je to naozaj úžastný pocit "Lex poď už musíme aby sme stihli na hodinu" zatrasie mnou Rose a ja sa nechcene postavím, kráčam vedla Rose na hodinu a po chvíli sa k nám pripoja Lily a Liv "Baby asi by ste mali vedieť že tuto Lex už má už partnera na ples" zahlási Rose hneď ako prídu "Naozaj? Koho?" vyzvedá Liv "To je prekvapenie" zachichocem sa "Ale no ták" zaprosí Lily ale ja iba pokrútim hlavou "No dobre, baby dnes dáme pokec čo vy na to ?" opýta sa Lily a všetky prikývneme "Môžme ísť ku mne, aspoň vám to tam poriadne ukážem" navrhnem a všetky prikývnu. Potom už len mlčky dokráčame do učebne, veštenie no to bude zase sranda... Presne ako som si myslela, pozerám tu na sklenenú guľu a nič, keď profesorka pribehne a zhíkne "Moja milá stane sa vám nkečo veľmi zlé, ale aj dobré" rozpráva skoro ako pri každom jednom takže jej slová moc neberiem vážne. Niekdy mám pocit že všetky profesorky na veštenie sú rovnako upriamené na to aby stále hovorili že sa stane niečo zlé... Už ubehla asi polovica hodiny keď niekdo zaklope na dvere, dnu vojde Mcgonagalová s Jamesom poboku, hneď ako ho uvidím sa usmejem "Prepáčte ale budem potrebovať slečnu Malfoyovú" povie a profesorka iba s úsmevom ako vždy prikývne, zdvihnem sa a kráčam k nim celá nedšená že dnes sa zase vyhnem učeniu, v tomto po mame niesom.... "Ahoj, čo ideme robiť ?" opýtam sa hneď ako zastavím pri Jamesovi "Tancovať, kráska" zapradie na čo si provokatívne kusnem do pery "Toto mi nerob" zamrmle a ja si znova kusnem do pery "Myslís toto ?" pozriem naňho a on iba zaskučí a dodá "Áno presne to !" zasmejem sa a kráčam ďalej za Mcgonagalovou ktorá nás vedie presne tam kam minule.
Stojíme uprostred pódia a nechávame sa niesť hudbou, užívam si tú chvíľu ako len najviac to ide ale tiež sa snažím dodržať kroky no nechtiac sa mi prepletú nohy a ja spadnem rovno Jamesovi do náruče, stretnú sa nám pohľady a vtedy akoby sa zastavil čas, pozerám do tých jeho nádherne čokoládových očí a jediné na čo mám chuť je znova ho pobozkať. Ja viem, a to sa od neho chcem držať čo najďalej...
Trochu sa spamätám "Ďakujem" zamrmlem a postavím sa tak ako som bola predtým
"Pre teba všetko, kráska" pošepne mi a usmeje sa, toto som už dnes niekde počula alebo aspoň niečo podobné... Áno ten sen ! Po tomto školskom roku budem naozaj potrebovať vyhľadať lekársku pomoc, no musím sa ho opýtať otázku ktorá ma celý den trápy "Vtedy na raňajkách, keď sa ťa Adeline opýtala s kým pôjdeš na ples... Myslel si vážne to čo si hovoril ?" cítila som ako sa červenám pri pomyslení na to "Každé slovo" jednoducho odpovie a ja ho silno objímem, cítila som ako mi rukou prechádza po chrbte čo bolo viac ako príjemné a tak som sa mu začala hrať s vlasmy, takto sme tam stáli a pomaly v objatí sa hýbali do rytmu hudby až kým neskončila pieseň "Výborne, naozaj vám to ide. Myslím že to už cvičiť nemusíte, zajtra sa teda neučí a ide sa do Rokvillu tým pádom ples bude v sobotu takže to dovtedy nezabudnite" usmiala sa na nás Mcgonagalová a my sme poslušne prikývli a odcupitali z miestnosti "Ideme na obed ?" navrhla som keďže bol čas obeda a ja som celkom vyhladla "Môžme" prikývol pričom mu vlasy spadli do očí, napravila som mu to a pritom som ho pohladila po líci, som nemožná ! Musím sa kontrolovať !
Nechtiac od neho odtiahnem ruku a cítim ako ma v očiach štípu slzy. Nemôžem ! Ale problém je v tom že ja chcem... Merlin, nie ! Spamätaj sa ! On ťa nechce !
Hovorím si sama pre seba aj keď to moc nepomáha "Čo sa deje ?" nakloní sa ku mne aby mi pozrel do očí no ja sa jeho pohladu vyhnem a pokrútim hlavou "Nič.." chcem sa pohnúť ďalej ale jeho ruka ma zastaví, pritiahne si ma k sebe a objíme ma "Vieš čo ? Ak ťa to rozveselí tak ti zahrám na gitare, chceš ?" opýta sa a ja na neho pozriem a smutne sa usmejem "To by bolo fajn" poviem a on ma zoberie do náručia a takto ma odnesie až do izby, našťastie nás nikdo nevidel... Posadí ma na gauč a vybehne do svojej izby, ja tu zatial sedím a premýšľam nad tým ako sa mi vôbec aleže vôbec nedarí sa od neho držať ďalej. No to už je tu aj s krásne hnedou gitarou ako jeho oči, sedím predomnou na koberci a pozerá na mňa "Čo by si chcela počuť, kráska ?" opýta sa pri čom vyčarí ten nádherný úsmev pri ktorom sa mu tvoria jamky na líciach "To čo máš najradšej" odpoviem a úsmev mu opätujem, potichu začne brnkať až prejde spievaniu a vôbec to nie je ako v tom sne ! Je to stokrát lepšie....
Merlin, ten jeho chraplavý hlas a tá gitara do toho.... Ja asi omdliem a tá pieseň je úžastná...iba tu tak sedím a počúvam ho až kým neskončí "No čo, bolo to ako v tom sne ?" uškrnie sa no ja pokrútim hlavou a pošepkám mu do ucha "Lepšie" zasmeje sa a dodá "A čo keby sme vyskúšali aj tú druhú časť toho sna ?" lišiacky na mňa pozrie a ja sa chtiac, nechtiac začervenám ale pokrútim hlavou "Dnes nie" provokatívne si zakusnem do pery "Prečóó ? " zatiahne na konci smutne "Lebo ja nebudem tvoja hračka !" prečo zrovna ja mám byť ďalšia na jeho zozname ktoré pretiahol ?! Nie ! "Ale.." nenechám ho dohovoriť "Ale čo ?! Ak si zabudol ja som Malfoyová ! Vybral si si zle, tam si choď za tými čo ti hneď padnú k nohám !" už naňho kričím, nahnevalo ma to, nahnevalo ma že si chce nalákať aj mňa a ešte viac ma hnevá že sa mu to podarilo ! Hodím sa na gauč a zamrnčím, on na mňa iba ticho pozerá no po chvíli začne hrať na gitare ďalšiu pieseň, snažím sa to nevnímať ale až keď sa započúvam do jeho spevu uvedomím si že spieva o mne...

James:
Potom čo na mňa nakričala a lahla si na gauč som naozaj nevedel čo jej nato mám povedať, teda viem až moc dobre čo jej povedať ale nemôžem, ešte nie. Začnem hrať na gitare no nič, nereaguje....no v tom ma napdne, síce to nie je dokončené ale aspoň kúsok jej môžem zaspievať nie ? Začnem teda spievať, áno je to pieseň o nej...
Po chvíli sa posadí a pozerá na mňa, započúva sa a ja viem že je to fajn keď sa jej na tvári zjaví malý no aj tak viditeľný úsmev, postaví sa a sadne si na zem oproti mne, ja iba ďaľej pokračujem v hraní a spievaní a keď už mi dojdu slová začnem len tak hmkať a pomaly ale isto sa približujem k nej,hrám stále tichšie a tichšie až vôbec som od nej už len pár centimetrov, ešte jej pozriem do očí akoby som jej tam mal nájsť odpoveď či môžem, no keď som si všimol jej pohľadu bolo tam viac ako že môžem, usmial som sa a keď som sa práve chystal prekonať tých pár centimetrov, prudko sa otvorili vchodové dvere a my sme sa od seba rýchlo odtiahli a pozreli smerom ku dverám, hej však prečo nie Fred a Rose.... Kurva, toto hádam ani nie je možné ! Toto Fredovi nedarujem ! Môžem sa snažť, ale však prečo by som sa nemal trápiť ešte viac, že ?! Čo tu vlastne robia ? To aj ja im mám len tak vtrhnúť do izby?! Mám chuť ich obidvoch ovaliť tou gitarou a pokračovať tam kde sme prestali. Ich zmätené pohľady ignorujem a otočím sa na Lex, pozerá raz na nich a raz na mňa pričom sa červená. Ja ich naozaj zabijem.