Potter ! Ano, Malfoyová?

...Vianočný ples...

James

Stáli sme tam v objatí dosť dlho až kým sa nakoniec neodtiahla a žiarivo sa na mňa usmiala, nemusel som nič hovoriť ona dobre vedela na čo myslím a bol som rád....viac než rád, že teraz sme tu, spolu. Tá fotka je dokonalá, no ešte dokonalejšia je pravda že si ju nechala... "James?" zamávala mi rukou pred očami a ja som sa až vtedy spamätal že na ňu usmievam ako nadrogovaný, možno áno ale nadrogovaný jej dokonalosťou.. Trochu potrasiem hlavou a už normálne na ňu pozriem "Lex?" oslovil som ju sladko a trocha pootočil hlavu nabok, ako to zvyknem "Dnes je ten ples, vieš..." hovorila pričom som videl ako sa teší "No a ja by som bola rada kebyže môžme s babami ísť k nám sa pripraviť a tak...." nenechal som ju dohovoriť lebo načo keď aj tak viem čo chce povdať? "Áno kľudne z tadeto vypadnem, neboj" na čo sme sa obaja rozosmialy ale ja som z nej nedokázal spustiť zrak z jej bledej no jemnej pokožky, na dotyk krehkej ako porcelánová bábika, z jej nádherného úsmevu ktorým ma očarí znova a znova..., z jej vlasov ktoré sú tak krásne a voňavé ako čerstvá mandla , z jej očí ktoré sa na mňa smejú každý deň, farbou pripomínajúcou búrkovo šedú zmiešanou s tou najjasnejšou modrou ako obloha za slnečného dňa..... "Dobre, tak ja pôjdem za nimi a potom prídeme" žmurkne na mňa a už kráča k dverám "Nebudeš hladná? Mám ti niečo doniesť? Pôjdem asi do kuchyne takže keď chceš môžem..." opýtam sa prekvapivo viac starostlivo akoby bolo normálne ale čo už, ona sa na mne zasmeje a dodá "Keď sa tak staráš, tak môžeš mi niečo doniesť" provokatívne sa usmeje a už vyjde z dverí. Ešte aj potom čo odíde sa pozerám na dvere.... Uškrniem sa sám pre seba a začnem s tým čo som ešte v živote pre nikoho nerobil...

Lexa

Spokojne si cupitám po schodoch až prídem k obrazu tučnej pani "Levie srdce" poviem heslo, a ona ma spokojne pustí dnu, hneď ako vojdem zazriem moje tri kamarátky ako sedia na pohovke zabraté do nejakého rozhovoru "To ma ani neprivítate?" zasmejem sa a hneď ako si ma všimnú už sa rozbehnú za mnou a stojíme v objatí "Ahoj, čo ty tu?" opýta sa Lily a ja sa iba uškrniem "No dnes je ples nie? Takže ste všetky oficíalne pozvané ku mne. S Jamesom som to už vybavila takžeee..." zatiahnem nakonci lebo to ma už Rose drtí vo svojom objatí "To je úžastné!" zapiští Liv a usmeje sa "Aj ja som pozvaná?" ozve sa za nami, otočím sa a neubránim sa úsmevu "Ty vždy, Adeline" podídem k nej a aj ju obíjmem "Tak berte šaty a všetko čo k tomu potrebujete a ide sa!" zahlásim nadšene a tlesknem rukami na čo sa na mne iba zasmejú "A čože si taká nadšená ?" opýta sa Adeline a ja iba myknem plecami no to už baby ťahám hore aby si išli zobrať šaty "Niekdo sa nám tu zamilováaal" zaťiahne a zasmeje sa aj s ostatnými ale ja zamrznem v pohybe a ostanem im otočená chrbtom, ani nedýcham keď už ustane smiech ozve sa "Lex? To bol žart, nemusíš sa hne..." ani nedopovie slovo akoby jej to v tú chvíľu doplo "Merlin, jedine žeby to bola pravda" povie Liv skôr pre seba a ja vypustím zadržiavaný vzduch "Idete teda alebo tu budeme stáť?!" vyhrknem nervózne a poškriabem sa na krku no stále sa neotočím, naozaj nechcem vidieť tie spýtavé pohľady "Lex ty... je to pravda?!" skoto až zakričí Rose a dokráča ku mne, otočí ma tvárou k nim a pozrie mi do očí "Počúvam..." povie a preloží si ruky na hrudi "N-no j-ja nie l-len, tak vieš no keď on je tak rozkošný a zlatý a aleže sakra pekný a..." odmlčím sa, pozerám niekam do blba, rozmýšľam nad ním a predstavujem si všetky tie chvíle s ním, zatvorím oči ale určite vyzerám ako úplný psychopat keďže sa usmievam ako nepričetná, toto naozaj už nezastavím ani nezakryjem...som v tom až po uši "Merlin!" vykríkne Rose a tuho ma obíjme "Kdo je ten šťastný?" opýta sa Lily s tým najväčším úsmevom, no ja hneď zamrznem. Merlin! To jej mám ako čo povedať, ále vieš je to tvoj brat ktorého som skoro päť tokov nenávidela.. Však čo?!
"To on ťa pozval na ples?" zachráni ma Liv a ja iba zamyslene prikývnem "Tak to sa už teším až ho uvidím" vypískne Lily aj keď naozaj pochybujem že bude aj taká nadšená keď ho uvidí.. "Myslím že by si mal s nami niekedy zahrať fľašu." poznamená Adeline a žmurkne na mňa na čo sa všetky rozosmejeme škoda len že nemá ani tucha že už ju s nami hral "Dobre no tak ideme?" opýtam sa a prekrútim očami "Dobre ale ešte sa o tom porozprávame" ukáže na mňa prstom Rose a prižmúri oči no nakoniec sa už poberú hore a ja si zatial sadnem na pohovku..,