Potter ! Ano, Malfoyová?

...Nečakané priateľstvo...

Ale aj tak som sa hodil vedľa nej a spravil som ďalšieho...vtom ma napadlo "Postavme snehuliaka!" videl som ako sa Malfoyovej rozžiarili oči a hneď začala robiť guľu zo snehu "Ja mám hlavu a ruky" vylásila a ja som sa musel zasmiať "Dobre ale posadíme ho na stoličku" iba prikývla ale potom dodala "Alebo z neho spravíme snehuliakového kráľa a posadíme ho na trón!" zakričala a rozhodila rukamy naozaj jej ku šťastiu veľa nechýbalo "Dobre ja idem robiť trón" povedal som tiež dosť nadšene. Upokoj sa čo máš päť rokov?! Ty buď teraz ticho, nepotrebujem ťa, teraz nie. Zahnal som hlas vo svojej hlave a venoval sa radšej trónu po asi pól hodine som ho mal hotový, pozrel som na Malfoyovú a tá už robila telo snehuliaka "Poď mi pomôcť ak to už máš" asi videla že sa na ňu pozerám "Takže s čím vám môžem pomôcť slečna Malfoyová?" pribehol som k nej a ako pravý gentelman som sa jej spýtal, "Zoberte tam tú hlavu pán Potter a odneste ju ku trónu prosím" nasadila hrubší hlas a hrala so mnou "Samozrejme slečna Malfoyová" a už som bral snehuliakovú hlavu a Malfoyová tlačila jeho veľké telo, keď prišla ku trónu lahla si do snehu "Nás snehuliak je dosť ťažký, mal by začať cvičiť" povedala úplne zadichčaná na čo som sa iba zasmial a už som ho pokladal na trón, podal som Malfoyovej ruku aby vstala a ona ju prijala a už stála na nohách  "Tak ešte mu pripevníme hlavu, ruky a gombíky" hovorila "Dobre tak to všetko pospájaj a ja idem robiť tú korunu" ešte dodala a ja som prikývol, popripevňoval som mu všetko a dorobil posledné detajli keď sa tu zjavila Malfoyová aj s majestátnou korunou ktorú mu položila na hlavu a prievnila "Ták dobré nie?" spýtala sa, bolo to naozaj úžasté "Dokonalé, ešte meno" zamysel som sa ale nič nebolo dosť dobré "Nebudme sebecký a dajme mu meno Fred ako prepáčenie za tú fľašu" prekvapila ma už len tým že ju to napadlo a hlavne tým že ju to trápy ale skôr než som stihol niečo povedať už mu na korunu písala meno, ja som si dal dole šál a obmotal som mu ho okolo krku, bol dokonalý...neverím tomu že som s Malfoyovou postavil snehuliaka a ešte k tomu ho pomenoval Fred "Tak asi pôjdeme aj ďalej nie?" opýtal som sa keď sme už len pozerali na snehuliaka "Uhm, tak ahoj Fred maj sa tu pekne" hovorila akoby bol živý no bolo to rozkošné tak som sa pridal "Ahoj Fred možno sa ešte niekedy uvidíme, buď dobrým kráľom" na čo sme sa rozosmiali a pokračovali sme ďalej v ceste než som sa ozval "Inak to s tou fľašou...ako to že si to vedela a celkovo že si v tom taká dobrá?" pozrel som na ňu no ona pozerala do zeme "Vieš tú hru som hrala už veľakrát a vždy mi to išlo a vieš prečo? Lebo som bola príliš hrdá na to aby som niečo nespravila a tak som v každej položenej otázke alebo úlohe hľadala nejakú chybičku či zádrhel aby som si to uľahčila a proste mi to vychádzalo no jednoducho som moc hrdá a ľahko sa vyprovokujem...ale no čo už každý máme aj dobré aj zlé stránky. No a to s Fredom bola náhoda proste som vás počula keď ste o tom hovorili no a chcela som si to nechať pre seba ale ako som už povedala keďže ma vyprovokoval tak som to použila, najprv to bolo super lebo som zase vyhrala ale potom mi to prišlo lúto. A preto tú hru nerada hrám keď sa do toho proste dostanem tak no nie vždy skončí najlepšie" wow, iným slovom to povedať neviem "Prepáč ja len potrebovala som to už niekomu povedať a ty si sa na to zrovna opýtal.." merlin ja nemám slov práve sa mi plne zdôverila ďalej priznala že je moc hrdá a ešte k tomu jej bolo ľúto čo spravila a ešte jedno ona povedala prepáč??? Tak toto neviem či tak rýchlo vstrebem "Pozri to čo si povedala je všetko pravda ale Fred je v pohode len ho trochu vzalo ako si to vedela a ako si už povedala každý máme aj dobré aj zlé stránky a ty si mi konečne ukázala aj tú dobrú a ešte aj to s Albusom a Liv dosť pochybujem že by sa bez teba dali dokopy, pozri neviem či ti to pomôže ale pozívam ťa na ďatelinové pivo chceš?" zdvihla hlavu od zeme a usmiala sa pričom prikývla a tak sme zamierili k trom metlám. Podišiel som k pultu "Dve ďatelinové pivá vás poprosím" povedal som čašníčke a hľadal som miesto kam by sme si mohli sadnúť. Našiel som stôl pri okne a tak sme si tam sadli a čakali "V pohode?" opýtal som sa a ona sa usmiala "Už hej, asi som to naozaj potrebovala niekomu povedať" úsmev som jej opätoval a uvedomil si že je to prvý krát čo sa normálne rozprávame a je to fajn teda ona nie je až taká zlá ako som si myslel, čo to trepem je fajn keď je milá "To je hádam prvý krát čo sa spolu rozprávame a ešte nič nevybuchlo" zasmiala sa "Ja som James" povedal som zrazu a podal som jej ruku, chvíľu na ňu pozerala ale potom sa zasmiala a potriasla mi ňou "Ja som Lexa".
Rose:
Ona ho naozaj zabila! Ona ho zabila a teraz mu niekde kope hrob!! Merlin už sú preč päť hodín a pochybujem že sú nažive, buď je iba jeden z nich mŕtvy alebo sú obidaja, čo budeme robiť?! Ako to oznámime ich rodičom?! Rose upokoj sa onie niesú mŕtvy, išli sa iba prejsť. Áno kľud išli sa iba prejsť. "Takže,ľudia išli smerom do mesta, hľadajte pravdepodobne mŕtveho Jamesa a peroxidovo biele vlasy od krvy a..." prerušil ma Fred "Rose však iba zbytočne desíš, nič sa im nestalo upokoj sa iba im pôjdeme naproti možno sa iba stratili alebo ich niečo zdržalo jasné? Takže Liv a Albus jedna skupinka Scorp a Lily druhá Fred a George tretia Teddy a Vicotria štvrtá a ja pôjdem s Rose dobre? Každý pôjdeme rôznym smerom a nezabudnite že keby ste sa náhodou stratili alebo ich našli vyčarujte patronusa a my za vami prídeme dohodnuté? A Rose ty prestaň stresovať" dobre kľud nájdeme ich, budú v pohode "Dobre tak ideme" predniesla som a na čele s Fredom sme sa vybrali po skupinkách von "Kam idete takto všetci?" opýtal sa otec "Hľadať pravdepodobne mŕtveho Jamesa a Lex s nožom v ruke" ujala som sa slova a môj otec vyorskol kávu ktorej sa práve napil "Rose prestaň, oci iba ich ideme hľadať lebo odišli pred piatimy hodinami a ešte sa nevrátili no a tuto Rose je trochu paranoidná, trochu dosť" prehovoril Fred "Harry toto by si mal počuť!" zakričal otec na Jamesovho otca "Čo? Čo sa deje?" prišiel hneď akoby stál za rohom "Nó týto tu všetci sa vybrali hľadať tvojho prevdepodobne mŕtveho syna a tú malú Malfoyovú a tak som si myslel že by ťa mohlo zaujímať že tvoj syn je možno mŕtvy" hovoril kľude otec "Ale on nie je mŕtvy, jasné? Ona by ho nezabila, teda no ja neviem čo môžem čakať od Malfoyovcov, preboha čo keď je James mŕty!" spanikáril Fred a s ním aj všetci ostatný "Haló, ešte jeden Malfoy stojí v tomto dome a má aj uši, takže trochu vážiť slová by nezaškodilo" ozval sa Scorp a mne ho prišlo ľúto každý tu obviňuje jeho sestru z toho že zabila Jamesa, ale Lex by to neurobila je síce schopná čohokoľvek ale toto naozaj nie "Kľud dobre? Uvedomte sa všetci, naozaj si myslíte že by bola schopná zabiť Jamesa? Podľa mňa nie, poznám ju už dosť dlho na to aby som vedela že by to nedokázala ani keby chcela! Takže teraz pekne a kľudne ich pôjdeme nájsť lebo sa asi stratili po ceste, jasné?" dohovorila som zvíšeným hlasom a pozrela na otca ktorý nevedel čo má povedať, bol prekvapený ako všetci ostatný a ja s nimy "Toto má po mame" nakoniec povedal otec a usmial sa "Dobre teda tak choďte ale ja pôjdem s vami " ozval sa Jamesov otec a keďže toto nebola otázka ale skôr príkaz tak sme sa potichu vybrali von a zamierili sme smerom do mesta a hneď bri prvej odbočke sa od nás oddelila prvá skupinka a pri ďalšej ďalšia aby sme mali väčšiu šancu ich nájsť a nakoniec sme ostali už len ja a Fred a my sme mali namierené rovno do mesta "Pozri" ukázala som prstom na nejakého snehuliaka "Ten je vydarený. A aha volá sa Fred" pozeral sa naňho Fred "Myslíš že to stavali oni?" opýtal sa presne tú otázku ktorú som mala v mysli "Oni dvaja spolu?" pozrela som sa bližšie na snehuliaka a všimla si že má šál ale aký? Jamesov šál. Vedela som to preto lebo na boku bolo vyšité jeho meno "Merlin tak mi sa tu bojíme že sa zabili a oni si stavajú snehuliaka" povedal Fred, musela som sa zasmiať. No v tom som si všimla že sa blížia dve osoby a rýchle som schytila Freda a schovali sme sa do kríkov. Bol to James a Lex, Fred a ja sme sa na seba pozreli a zhodli sa na tom že zatial ostaneme tu.
Lexa:
"Asi by sme mali ísť už naspäť, lebo Rose ma zabije" povedala som celá rozosmiata, toto bol úžastný vílet toľko som sa už dlho nenasmiala "Hej poďme radšej lebo Fred to tiež nenechá len tak" zasmiali sme sa a James mi podal bundu, zaplatil a višli sme von, slnko už zapadalo a prichádzala tma no vonku bolo stále pekne, snežilo už dobrú hodinu a tak bolo všetko zabalené v bielom, pomaly sme kráčali cestou ktorou sme aj prišli a rozprávali sme sa, začali sme odznova a je to tak lepšie "Počuj čo bude keď prídeme naspäť?" opýtal sa a ja som sa naňho nechápavo pozrela "No vieš mne sa moc naspäť k Potterovi a Malfoyovej nechce" musela som sa zasmiať, bol zlatý keď takto hovoril "No budeme sa k sebe chovať ako teraz a hotovo" usmiala som sa naňho a on mi úsmev opätoval. Už som uvidela nášho snehuliaka a tak som sa k nemu rozbehla a stihla som buchnúť do Jamesa so slovami "Kdo bude pri Fredovi posledný bude musieť niečo spraviť pre toho druhého!" James aj keď to nečakal mi bol v pätách ale dobehla som prvá. "Prvá!" vykríkla som zadychčane "Dobre, dobre čo chceš?" zamyslela som sa a napokon povedala "Keď ma niečo napadne dám ti vedieť" žmurkla som naňho načo sme sa obaja zasmiali "Dobre, inak ahoj Fred ako kraľuješ? Počul som tvoji poddaný sú spokojný" hovoril snehuliakovi a ja som myslela že zomriem od smiechu "Sorry kámo, ale ten šál si zoberiem naspäť" zobral mu šál, prehodil ho cezomňa a obmotal mi ho okolo krku, ako vedel že mi je zima? "Ďakujem" povedala som a už sme kráčali ďalej "James?" opýtala som sa "Hmm?" pozrel na mňa tými čokoládovími očami "Ďakujem za dnešok" s týmito slovami som sa mu doslova hodila okolo krku až sa zatackal ale ustál to, nachvíľu ostal zaskočený no to už ma oblapil svojími rukami ešte silnejšie "To skôr ja tebe" povedal a ja som sa od neho odtiahla a usmiala sa naňho, je celkom fajn keď sa správa normálne...pomyslela som si keď zrazu niekdo začal kričať, obaja sme sa pozreli za seba a uvideli sme Rose s Fredom ako stoja za nami a Rose je poriadne naštvaná "Takže ja môžem strachom zomrieť a oni si tu stavajú snehuliaka, ja sa môžem snažiť ich uzmieriť ale to niééé však prečo by sme počúvali Rose keď si môžme niekedy víjsť na 'malú päť hodinovú prechádzku' a byť najlepšími kamarátmi že?" otočila sa na nás a my sme nemali slov "J-ja som m-myslela že budeš rada" vykoktala som po chvíľi pozerania sa na Rose a Freda ako sa ju snaží ukľudniť "Merlin Lex ja som rada ale prosím ťa toto mi už nerob, všetci si mysleli že si ho zabila chápeš? Odídeš namosúrená z izby za Jamesom a zrazu už päť hodín vás nikdo nevidel" hovorila už o niečo kľudnejšie, zrazu som si uvedomila že má pravdu vyzeralo to divne "Prepáč" dostala som zo seba a ona sa ku mne robehla a objala ma a ja ju "Toto-mi-už-nikdy-nerob" zdôrazňovala každé slovo, potom sa odtiahla a ukázala prstom na Jamesa a potom aj na mňa "Tak a teraz by ste si mali vymyslieť nejakú pekelne dobrú historku, lebo nechcem vedieť ako zareágujú ostatný keď im poviete že ste si tu stavali snehuliaka aj keď je fakt podarený to hej ale aj tak!" všetci sme sa rozosmiali a povedali sme si že ostatným povieme že sme trochu zablúdily a medzitým sa uzmierily... Však čiastočne to pravda je, Rose vyslala patronusa a onedlho sa tu už všetci zhromaždili "Jéjo ty si ho nezabila, to je milé" postrapatil mi vlasy Scorp keď prišiel ruka v ruke s Lily, už som si myslela že sme všetci keď som v diaľke zazrela jednu postavu o trochu väčšiu od nás a v tom mi to došlo Jamesov otec, to naozaj? Museli aj jeho zavolať na toto 'krásne rodinné stretnutie', asi hej keďže si mysleli že som ho zabila..hmmm to je naozaj milé..nespravíme rovno stanovačku? Keď sme tu už takto všetci pokope.. "No tu ste, už som si začínal myslieť že ste sa stratili" uhm, počkať čo? Stratili? On si nemyslel že som ho zabila? Ničomu nechápem,už zase... "Vy ste si nemysleli že som Jamesa zabila?" opýtala som sa otázku ktorá sa mi pohrávala v mysli ale na jedno som zabudla a hneď mi to skoro všetci pripomenuli jednohlasnou otázkou "Jamesa?!" ozvalo sa zo všetkých úst až na Rose a Freda ktorý zadržovali smiech, pomaly som pozrela na Jamesa s tým nech to povie on, asi to pochopil pretože sa nadýchol a začal "No počas toho čo sme sa trochu stratili sme sa tuto s Lex rozhodli zakopať vojnovú sekeru" moje meno z jeho úst znelo zaujímavo teda no nikdy predtým  som ho to nepočula povedať možno to bude tým....keď som si uvedomila že je všade ticho a všetci sa pozerajú na nás začala som sa cítiť trápne a mala som potrebu niečo povedať "No dobre, tak pôjdeme už?"  výborne, ja som fakt úžastná teraz sa všetky oči presunuli na mňa no to už ma prestávalo baviť.Noták haló, už mi to začína liezť na mozog ešte chvíľu sa len tak pozerajte a ja asi zošaliem, pomyslela som si keď v tom to našťastie zachránil Jamesov otec "No tak to je len dobré nie? Už sme vás našli, nikdo nikoho nezabil tak by sme hádam mohli ísť aj naspäť, už len kôli tomu že bude asi pršať" poznamenal a všetci začali nemo prikyvovať a pohli sa smerom dopredu a ja som konečne vydýchla vzduch o ktorom som ani nevedela že som ho zadržovala a za nami sa ozval tlmený smiech, otočili some sa...patril Rose a Fredovi oni sú tak škodoradostný! Ale ani ja som nezadržala smiech "No toto bolo zaujímavé" poznamenal James a ja som prikývla. Keď sme prišli, hneď som si išla ľahnúť a už by som aj zaspala keď zrazu niečo veľmi hlasno buchlo, ten zvuk veľmi dobre poznám, nabela mi husia koža a vzápätí blesk osvetlil miestnosť, všetci už spokojne odfukovali len ja som sa krčila a triasla na posteli. Keď už to trvalo nejakú tú hodinu a ja som bola zakopaná pod perinami a triasla sa, niekdo odhrnul zo mňa paplón, pozrela som sa na narušiteľa môjho utrpenia, bol to James potichu sa zasmial a pokrútil hlavou "Ahoj, myslel som že by si prijala spoločnosť" povedal pošepky a ja som sa utiahla viac do rohu a potľapkala som na miesto vedľa seba, James si tam ľahol a usmial sa , úsmev som mu opätovala ale hneď mi zamrzol keď sa znova ozval ten príšerný zvuk, pritisla som sa k nemu a silno som ho objala, bolo mi úplne jedno že je to ten Potter ktorého som včera ešte nenávidela, teraz to bol James ktorý mi bol ochotný pomôcť a nie sa mi vysmiať do ksichtu, je to zvláštne ešte včera by som si ani len nepomyslela že s ním budem niekedy v jednej posteli a teraz? Ale keď bol na mňa milí tak prečo by som nemala byť aj ja? Tieto otázky ma ešte dosť dlho trápili a tak som pozrela naňho či spí, nespal "James?"začala som "Uhm?" ozval sa zo zatvorenými očami "Prečo to robíš? To všetko, prečo si teraz tu? Prečo si bol na mňa vonku tak milý? Prečo sme spolu stavali toho snehuliaka? A...prečo ti hovorím James? A..." odmlčala som sa a on na mňa pozrel a jednoduch povedal "Proste ma už nebavilo to ako to bolo predtým. Ale pokiaľ to takto nechceš môžem teraz odísť a zajtra sa tváriť akoby dnešok nebol..." pozrela som mu do očí "Pamätáš čo som ti povedala pri tom snehuliakovi keď som dobehla prvá?" stále som mu hľadela do očí a cítila som sa naozaj príjemne "Áno pamätám" usmiala som sa "Tak ja chcem aby to už nikdy nebolo ako včera alebo hocikedy predtým ale ako dnes..." tiež sa usmial a dodal "To som rád pretože aj ja to tak chcem, a teraz si skús trochu pospať" ale to som už mala zatvorené oči a pomaly upadala do ríše snov.
James:
Hneď ako sme prišli som sa hodil na postel a aj som zaspal no nie nadlho. Zobudil som sa na príšerné buchnutie a vzápätí aj uplné osvetlenie izby.... Búrka...hmm čo už...počakť Búrka! Lex! Musím ísť za ňou!
Prečo?
No to sú otázky, pretože sa búrok bojí!
To viem ty inteligent, ale prečo ťa to trápy?
No veď... Ja neviem.
A prečo si bol na ňu vonku tak milý?
No lebo som už nechcel aby sme sa stále len hádali.
A prečo?
Ja, ja neviem.
Skús sa zamyslieť.
Merlin a čo som na ministerstve že ma vypočúvaš?!
Nie James, len sa zamysli tak trochu nad tým všetkým...
Hah, práve môžem oficiálne povedať že som sa zbláznil, hádam sa tu sám so sebou z úplne neznámeho dôvodu...hrabe mi, naozaj mi preskočilo...No kašlem na to nebudem nad ničím rozmýšlať! Chcem ísť za ňou a tak aj pôjdem!
Pomaly vstávam a kráčam k jej postely, nič nevidím no keď sa ohlási ďalší blesk a osvetlí celú izbu uvidím ako tam leží, pod perinou, je schúlená v klbku a trasie sa, odhrniem z nej perinu a ona pomaly presunie svoj vystrašený pohľad na mňa, musel som sa zasmiať pri čom som slabo pokrútil hlavou "Ahoj, myslel som že by si prijala spoločnosť" hovoril som pošepky a ona sa posunula a potľapkala na miesto vedla seba, ľahol som si vedľa nej a usmial sa, úsmev mi opätovala bol to ten ktorý mi darovala vonku...ten vďačný...bol nádherný...no hneď ako zaznel hrom už tam nebol a ona ma rýchlo objala a tisla sa ku mne ako najviac to šlo, no a ja namiesto toho aby som sa odtiahol som ju objal tiež a...cítil som že som naozaj šťastný, bolo to úžastné, dýchať jej vôňu a vidieť ju ako sa ku mne tisne, nikdy by som nepovedal že sa niečo také stane no neľutujem to. Nepúšťal som ju a ani som to nemal v pláne keď sa zrazu opýtala "James?" zarazil som sa že ešte nespí no sám som nespal "Uhm?" otvoril som oči no nepozrel som na ňu ale na jej ruky ktoré ma stále pevne držali "Prečo to robíš? To všetko, prečo si teraz tu? Prečo si bol vonku na mňa tak milý? Prečo sme spolu stavali toho snehuliaka? A.....prečo ti hovorím James? A...." odmlčala sa a ja som jej pozrel do očí bolo v nich kopec otázok a ja som zase nevedel odpoveď, cítil som sa rovnako ako keď ma začal vypočúvať mozog a tak som povedal jediné čo som si bol ístý "Proste ma už nebavilo to ako to bolo predtým. Ale pokiaľ to takto nechceš môžem teraz odísť a zajtra sa tváriť akoby dnešok nebol" myslel som to vážne aj keď som si strašne prial aby povedala že jej vyhovuje ako je to teraz "Pamätáš čo som ti povedala pri tom snehuliakovi keď som dobehla prvá?" opýtala sa a ja som sa tváril že rozmýšľam aj keď som si pamätal každé jedno slovo čo povedala "Áno pamätám" povedal som nakoniec a ona sa usmiala pri čom na mňa hľadela tými jej chladnými očami ktoré teraz neboli chladné ale nebesky modré a ja som v nich zrazu videl všetky jej pocity "Tak ja chcem aby to už nikdy nebolo ako včera alebo hocikedy predtým ale ako dnes...." na tvári sa mi rozlial spokojný úsmev a starostlivo som jej povedal "To som rád pretože aj ja to tak chcem, a teraz si skús trochu pospať" potom čo zatvorila oči, krátko na to som vnímal už len jej pravidelný dych a začal som rozmýšlať nad tým čo sa to so mnou deje...ničomu nechápem no som šťastný a to mi zatial stačí...s týmito myšlienkami som zaspal. Zobudil ma až silný výkrik.