Potter ! Ano, Malfoyová?

...Dohoda...

Celý som stuhol a zabudol som aj na tú strašnú bolesť ktorá sa mi šírila do chrbta.

„James, stačilo zaklopať, poprípade len tak vojsť nemusel si hneď skoro vyvaliť dvere," zasmeje sa Hagrid.

Aj by som niečo povedal alebo sa tiež aspoň zasmial kebyže mi od bolesti netancujú hviezdičky pred očami.

„Si v poriadku?" opýta sa ma Lex tichým hlasom v ktorom započujem aj strach. Strach o mňa.

Keď sa však chcem postaviť k zemi ma okamžite pritisne ostrá bolesť medzi lopatkami.

Hagrid podíde ku mne a jedným ľahkým pohybom ma zdvihne zo zeme.

Ako náhle uvidím pod sebou krv príde mi zle.

Lex okamžite odprace veci zo stola a Hagrid ma položí bruchom na dol.

Rukou si prejdem po chrbte a hneď syknem keď prejdem po kameni ktorý sa mi zabodol do chrbta.

Lex mi však zoberie ruku a jemne mi ju položí naspäť vedľa tela. Aj toto obyčajné gesto vo mne vyvolalo nesmiernu chuť ju zase pobozkať alebo aspoň pohladiť po vlasoch, cítiť jej pokožku....

„Mali by sme ísť za Mcgonagalovou alebo aspoň za Pomfreyovou, vyzerá to vážne," poznamená Hagrid na čo silene pokrútim hlavou.

„Lež kľudne," pritlačí mi Lex hlavu naspäť ku stolu aby som s ňou prestal krútiť. Okamžite prestanem a vychutnávam si jej ruku v mojich vlasoch. „vieš, myslím že by nebolo dobré ísť za nimi, teraz by to bolo zbytočne veľa problémov a tak...," dokončí Lex na čo jemne prikývnem. Aj pri tej neskutočnej bolesti a nevoľnosti z tej krvi si dokážem užívať každý jej dotyk.

„A čo chceš teda robiť?" opýta sa Hagrid na čo sa Lex iba zhlboka nadýchne a pohladí ma po vlasoch.

„No spravíme to my," sťažka povie a oboma rukami my chytí hlavu a otočí mi ju na druhú stranu.

„Merlin keď ti je zle z krvi tak sa na ňu nepozeraj,"

„Mohol s-som si myslieť-ť že aj toto bud-deš vedieť," vykokcem cez bolesť ale úsmev sa mi vyčarí na tvári. Jedným okom pozriem na ňu, oči sa nám stretnú a na chvíľu uvidím aj jej úsmev. Ten krásny povzbudivý úsmev aký má len ona. Potom však odvráti zrak a pozrie na Hagrida.

„Tak najprv budeme musieť vybrať ten kameň, to bude bolieť asi najviac," zase pozrie na mňa. Jemne prikývnem ale rukou vyhľadám tú jej.

„Lex, ja som sem prišiel aby som ti niečo povedal," začal som no keď na mňa pozrela tým jej pohľadom ostal som radšej ticho.

„Toto nie je najvhodnejšia chvíľa na to aby sme sa rozprávali James, musíme to vybrať alebo ideme za Pomfreyovou," povedala a povzbudivo mi stisla ruku. Prikývol som aj keď ešte stále sa mi v hlave ozýval jej hlas hovoriaci moje meno, usmial som sa.

Tuho som zavrel oči a o nedlho som pocítil strašnú bolesť až som musel zaryť nechty do stola.

Cítil som ako mi vyberá ten kameň z chrbta a celé ma to neznesiteľne štípalo.

„To tričko, musíme dať dole," povie Lex s ťažkým hlasom no aj tak chytí lem trička a pomôže mi ho pretiahnuť cez hlavu.

Bez niekoľko syknutí sa to ani nezaobíde ale hneď ako mi vtisne bozk na čelo ostanem ako v tranze.

Cítim jej vrelé pery ešte aj potom čo ich odtiahne. Keď však pritisne na ranu nejakú látku ktorá príjemne chladí hneď je to o niečo lepšie.