Potter ! Ano, Malfoyová?

...Búrka...

„Počkaj. Čože si?" vyvalím naňho oči.

„Poď sem," zatiahne ma do jednej z izieb a znova sa mi tak úprimne pozrie do očí.

„Vybavil som nám spoločnú izbu, čo na to hovoríš?" zopakuje a tak nevinne sa usmeje.

„Čo na to hovorím? No jedine to že ťa milujem!" nadšene sa usmejem a hneď sa vrhnem do jeho objatia. Spoločná izba? Však to je to najlepšie čo sa mohlo stať.

„To som rád, pretože pred ostatnými budeš musieť predstierať že je to najhoršia vec za posledné storočie teda pokiaľ si si svoje pravidlo nerozmyslela a tým pádom by sme to mohli každému jednému konečne povedať," vtisne mi pusu do vlasov a málinko sa odtiahne aby mi mohol pozrieť do očí.

Moje vzdychnutie ho však asi utvrdí v tom že sa mi to ešte nechce dávať moc najavo. Ja neviem, mne je lepšie takto, viete si predstaviť ako dlho by to každý riešil? Už len Scorp a Lily boli dosť dlho hlavnou témou skoro každého rozhovoru, dobre môjmu bratovi to síce moc nevadilo ale mne to vadí. Jednoducho, u nás je to predsa len iné, my sme sa predtým doslova neznášali a teraz? Len tak tam nabehnúť a povedať že sa nadovšetko milujeme? Ja neviem.

„No vieš, ja to nemyslím v zlom len to...," ani nedopoviem a už musím skloniť hlavu aby som sa vyhla tomu jeho pohľadu. Uvedomím si že mi to je natoľko nepríjemné až si začínam šúchať ruky o moje šaty.

„Dobre, v poriadku, ja do ničoho nútiť nechcem ale potom to chce lekciu toho ako sa ma pokúsiš prizabiť," zasmeje sa nakoniec na čo sa aj mne dvihnú kútiky úst.

„Myslím že s tým prizabitím to nebude až taký problém, trénovala som asi päť rokov," poviem s veselým podtónom i keď hlavu mám stále sklonenú.

„Hej, noták. Čo sa deje?" opýta sa pričom mi jemne chytí bradu medzi palec a ukazovák aby mi ju jemne nadvihol.

„Ja...len. Nechcem aby si si myslel že je to kvôli tebe alebo niečo také len...proste, vadí mi už teraz to ako som stále stredobodom pozornosti len kvôli tomu že som Malfoyová a...," nedokončím pretože pritisne svoje pery na tie moje.

Bozk mu s vášňou opätujem pričom sa posnažím dať doňho všetky moje emócie.

„Pozri sa na mňa. Ja. Ťa. Milujem. Ak nie si pripravená na to aby si to niekomu hovorila, ja to chápem. Pokiaľ sa sama nerozhodneš ja budem vždy s tebou, dobre? Máme spoločnú izbu, tam si ťa hádam užijem dosť a ak nie tak si ťa proste niekam ukradnem. Ide o to že mi to nevadí. Si moja, to je všetko čo som kedy chcel. To je koniec príbehu ktorého druhá kapitola sa len začína. Takže týmto sa rozhodne netráp, láska, dobre?" zakončí svoj monológ tým že ma jemne pohladí po líci. Ja naňho chvíľu iba nemo hladím a spracúvam všetko čo povedal. Merlin ďakujem ti že ho mám, nič lepšie som si hádam ani nemohla priať. Tak ako som ho v prvom ročníku nenávidela tak teraz ho dvakrát toľko milujem.

„D-dobre. Vieš ako ťa ja šialene milujem?" vysúkam nakoniec zo seba a jemne ho pobozkám.

Hneď ako sa odtiahnem sa otvoria dvere a nakukne sem Albus.

Okamžite zo seba strhnem Jamesove ruky.

„Vysvetlíš mi ako je možné že sa to stalo?!" zakričím naňho, naoko ignorujúc Albusov príchod.

„ako to mám pre Merlina vedieť?! A ak si si náhodou nevšimla, očividne odo mňa niečo potrebuje môj brat takže sa láskavo aspoň nachvíľu upokoj," rozhodí rukami a obráti zrak na Albusa.