Potter ! Ano, Malfoyová?

...Môj kráľ...

Stojím tam uprostred chodby celá vyklepaná pozerajúc sa na tú spúšť za oknami hradu. Keď blesk osvetlí celú chodbu zamrznem až do morku kostí. Merlin načo som z tade odišla...

„Bojíš sa búrok?" ozve sa za mnou známi hlas. Opatrne pozorujúc každý kút hradu sa otočím za hlasom a skoro hneď sa rozbehnem do jeho roztvorenej náruče. Jeho príjemné teplo ma zohrieva.

„Áno. Bojím a moc," poviem napokon. Trochu si ma odtiahne a pozrie mi do očí.

„Neboj, teraz som tu s tebou a budem tu až dokým ti nebudem liezť na nervy," prehlási a zase si ma silno pritúli. Slabo sa zasmejem a položím si hlavu na jeho hruď. Čo ma privádza k myšlienke, prečo sú odo mňa všetci vyšší?

„Poď pôjdeš si na chvíľu ľahnúť," povie a stále ma jednou rukou držiac za pás chytí pevnejšie a druhou ma chytí tesne nad kolenami. Zdvihne ma zo zeme a ako s nevestou so mnou začne kráčať po tej tmavej chodbe. Jemne sa usmejem a zase si hlavu položím na jeho rameno. Ešte mi však vtisne bozk na čelo a pokračuje v ceste. Cítim ako na mňa padá únava a tak zatvorím oči počúvajúc iba bubnovanie dažďa na steny hradu.

„Mon belle, nerád ťa budím ale neviem vaše heslo," prebudí ma príjemným hlasom Mike. Pár krát zaklipkám očami kým sa spamätám a nakoniec sa naňho usmejem.

„Čokoládová torta, mon prince," žmurknem naňho a jemu sa rozžiaria oči zatiaľ čo obraz sa už aj stihol otvoriť.

„Vieš po Francúzky?" opýta sa s neskrývanou radosťou až sa musím pousmiať aj ja.

„Hej niečo málo viem, mala som pár kníh po Francúzky a tak som sa niečo priučila. A ty?"

Vyjde so mnou po schodoch až do mojej izby kde je na moje prekvapenie celkom teplo.

„No strávil som dva roky vo Francúzku so starými rodičmi takže som bol vlastne nútený sa to naučiť ale som rád, je to nádherný jazyk," povie pokladajúc ma na posteľ.

„To teda je," prikývnem a hodím na seba perinu.

„Dobre takže asi by som už mal ísť. Skús si pospať, uvidíš bude to lepšie," chytí ma za ruku a venuje jej jeden vrelý bozk. Ja ju však stisnem pevnejšie.

„Nechoď, určite nie teraz. Prosím," poviem s prosebnými očami na čo sa do široka usmeje a tak si ľahne vedľa mňa. Otočí sa na bok tvárou ku mne a tak spravím to isté. Navzájom si pozeráme do očí a môžem spokojne prehlásiť že toto je jedna z najpríjemnejších chvíľok. Z neho nemám také nepríjemné napätie ako z Pottera, mám pocit akoby sme sa poznali už dlho a k tomu je na mňa vždy tak prehnane milý a ani nemusí. Myslím že by si zaslúžil šancu...

„Bonne nuit, mon belle," chytí ma za ruku a spokojne s úsmevom si ju pritiahne k sebe. Ešte raz si ho premeriam pohľadom a nakoniec spokojne zavriem oči. Možno by predsa nebolo na škodu mat takéhoto chlapca, čo sa o mňa bude starať a dávať mi na javo ako ma má rád. Aspoň by som nebola stále len s Potterom...

Rozlepím oči a prvé čo uvidím je on. Ako si spokojne odfukuje tvárou pár centimetrov od tej mojej. Teraz mám chuť spraviť to čo vtedy on. Taký malý letmý bozk...

Je rozkošný ako stíska moju ruku a pritom tak sladko spí. Prepletiem si s ním prsty a druhou rukou mu z odhrniem vlasy padajúce mu do očí. Na to sa však už na mňa pozerajú tie krásne hnedo zelené kukadlá. Keď si to takto teraz uvedomím je naozaj sexy! Baby po ňom určite idú, a on si vyberie mňa...

„Bré ránko," povie tak sladko rozospato a ešte sa ku mne nakloní o niečo bližšie.

„Viem čo si minule povedala ale keď sa na mňa budeš ešte chvíľu takto krásne usmievať tak ja za seba neručím a pokúsim sa ešte raz," prejde mi prstom po perách a mne je hneď jasné že hovorí o tom bozku.