Potter ! Ano, Malfoyová?

...Zase škola...

Lexa:
Vlak sa pohol a mi sme sa zase začali rozprávať, aj sa divím že stále nájdeme nejakú tému no je to fajn... Aj keď stále nechápem prečo sa na mňa James každú chvíľu pozerá no je rozkošný tým ako sa ku mne správa aj všetkým čo pre mňa robí.. Je proste milý a pekný a.... Čo?! Pekný, milý?! Spamätaj sa Lex! Čo sa to so mnou robí? V poslednej dobe mám v hlave iba jeho, no možno to bude tým že je stále pri mne...
A vadí ti to?
Čo?!
Že je stále pri tebe?
No, nie... Skôr by som povedala že je to fajn...
Tak vidíš.
A čo som tým dosiahla?
Skús porozmýšľať...
Toto naozaj milujem, 'skús porozmýšlať' naozaj úžastné, ja tu mám nad niečim rozmýšľať? Veď ani neviem na čím a..."Presne tak, že Lex?" zrazu zaznie moje meno a ja sa strhnem "Čo? Čo je?" poviem bez rozmýšľania a obzerám sa po všetkých "No že by sa Rose hodila k Dillanovi" odpovie mi Liv a ja rozmýšľam ktorý je Dillan, aha to je asi ten zo slizolinu "Myslíš toho zo slizolinu? Patersona?" opýtam sa lebo si niesom istá, prikývne a ja si ho predstavím, no nebolo by to zlé, chlapec je to milý... "No to by nebolo zlé. Máme novú úlohu Liv" žmukrnem na ňu a ona sa zasmeje "Ja sedím tu a všetko počujem" ozve sa Rose na čo sa všetky tri zasmejeme "No nepovedz mi že sa ti nepáči, ja vidím ako po ňom pozeráš" zapriadla Liva Rose sa začervenala "Takže moja malá sestrička sa nám zalúbila" zasmial sa Fred a Rose bola červená až za ušami "Ja ho celkom dobre poznám a je celkom milý, mohol by som ťa s ním zoznámi" navrhol Albus a Rose sa rozžiarili oči "To by bolo super!" povedala napokon a všetci sme sa zasmiali až na jedného a to Jamesa ten sa iba pozeral von oknom, stalo sa mu niečo? V poslednom čase je taký...iný...iba keď je so mnou je to zase on, nedá mi to a tak pohľadom prejdem po všetkých a nakoniec prejdem na Jamesa asi to pochopili pretože sa ho Fred spýtal "James kamoš si v pohode?" no nič, žiadna reakcia, čo to má merlin znamenať? "James?" opýtam sa teraz prezmenu ja a on sa zrazu strhne akoby ho vedel len môj hlas prebrať z jeho tranzu "Čo!" skôr to zakričí, teda povie to takým nepríjemným tónom až mi je z toho zle a tak som radšej ticho "Oh, prepáč. Ja nechcel som byť tak nepríjemný, len...len som bol zamyslený. Prepáč" hovorí tak ospravedlňujúco až ma zahreje pri srdci, pozriem sa mu do očí a usmejem sa "To je v poriadku" úsmev mi opätuje a vidím v jeho očiach zmetenosť a tie iskričky, mám pocit že ich je tam čoraz viac "James deje sa niečo?" opýta sa ho Albus, asi má o neho starosť predsa to je jeho brat a on ho pozná najlepšie "Nie, teda asi. Možno. Ja neviem, nechaj to tak Albus" nechápavo sa pozriem na Albusa ktorý len mykne plecami a tak pohľad presuniem na Jamesa ktorý sa práve postavil a odchádza z kupé, čo sa mu porobilo? Spravila som niečo? Prečo odchádza? Nechcem aby odišiel... "James kam ideš. Čo sa stalo?" nevidržím a postavím sa vedľa neho no neodpovedá iba mi pozerá do očí a v tých jeho sa odráža totálny chaos, po chvíľi sa pohne smerom von z kupé a ja zase a znova ničomu nechápem "James" poviem potichu skôr pre seba, no ani sa neobzrie. Celá zmätená pozriem na Albusa ktorý len pokrúti hlavou a ja pochopím, nemám za ním ísť....tak si znova sadnem na miesto keď sa zrazu ozve Fred "Čo to malo akože byť?" opýta sa no jeho otázka sa rozpline akoby ju ani nikdy nepovedal, všetci sme ticho....vôbec nechápem čo sa mu stalo no viem...že chcem zistiť čo mu je..
A prečo to chceš zistiť?
Lebo mi na ňom záleží, áno záleží ! Mám sto chutí :
1. Rozbehnúť sa preč z tadeto, chcem sa prejsť po čerstvom vzduchu...
2. Ísť ho nájsť a porozprávať sa s ním
3. Plakať, áno plakať nemám tušenia prečo no mám taký pocit že sa to stalo všetko kôli mne a....ja....proste.....chcem to zo seba dostať
Slzy sa mi tisnú do očí, skúšam ich zahnať no viem že to už dlho neudržím. Rosbehnem sa von z kupé, nechcem žiadne otázky, chcem len objatie aspoň jedno objatie bez hocijakých zbytočných otázok a tom mi dokáže práve teraz dať iba Scorp, lenže on je teraz s Lily, och ako by som teraz chcela naspäť toho brata ktorý sa do mňa staral aj keď nemusel.... Už nevládzem bežať ďalej a zdržovať slzy. Zastanem a opriem sa o stenu, skĺznem po nej dolu a zaborím tvár do dlaní a slzy sa spustia prúdom, ako keď necháte pomaly tiecť vodovod... Krásne prirovnanie ja viem no pravdivé "Lex?" ozve sa a ja sebou trhnem, je to Scorp, podíde ku mne a zdvihne ma, rýchlo ho objímem a on mi objatie bez slov opätuje, presne toto som potrebovala...Merlin vďaka že prišiel. Scorp sa odtiahne, zoberie ma za ruku a ťahá ma niekam, nebránim sa. Zatiahne ma do prázdneho kupé a sadne si, ja si lahnem vedla neho a prehrávam si čo sa vlastne stalo. Ja som strašne sprostá, jemu sa niečo stalo a ja tu plačem...niekedy sa same sebe divím ako uvažujem, no keď sa chcem pohnúť že pôjdem za ním žiadna časť môjho tela nespolupracuje, skôr mám pocit že sa mi zatvárajú oči a možno to bude tým že sa mi naozaj zatvárajú a aj keď nechcem po chvíli aj tak upadne do bezsenného spánku a posledné čo si pamätám bolo ako niekdo otvoril dvere a nejaké hlasy no to už som nič nevnímala.
James:
Nasadli sme všetci do jedného kupé. Ostatný sa začali veselo rozprávať až na mňa a Lex, ja už len z toho dôvodu že mi do reči moc nebolo a Lex bola zabratá do svojích myšlienok, znova na ňu pozerám a premýšľam nad ňou, čim ďalej tým viac, nechápem sám seba mám v tom všetkom aleže úplný chaos ale keď sa pozriem na ňu akoby všetko zmizlo a bola tu len ona...nemôžem sa na ňu takto stále pozerať, jednoducho nemôžem...Po chvíli sa zapojila do nejakej mne neznámej konverzácie a tak som to využil odtrhol som zrak a zapichol ho do okna no v tú chvíľu sa vrátilo všetko, vrátila sa mi do mysle akonáhle sa na ňu snažím nemyslieť príde niečo čo mi ju pripomenie alebo jednoducho je tam... Preberie ma až hlas "James?" trhnem sebou a pozriem na toho kdo ma zase ruší v mojich myšlienkach "Čo!" opýtam sa dosť nepríjemne, ale keď si všimnem Lex ako na mňa pozrie a ostane ticho všetko mi dopne, to sa pýtala Lex....áaaach ja som taký debil, tak chcem ju a takto sa k nej budem správať? Merlin! "Oh, prepáč. Ja nechcel som byť tak nepríjemný, len...len som bol zamyslený. Prepáč" ospravedlňoval som sa, naozaj som taký nechcel byť len vo všetkom mám taký chaos, ničomu nechápem no jedno viem...chcem ju...
Áno proste neviem pomenovať ako sa cítim keď som s ňou no je to úžastný pocit a viem že taký mám iba keď som s ňou, chcem ochutnať jej dokonalé pery, chcem aby patrili mne. Chcem aby bola moja. "To je v poriadku" povie po chvíli a usmeje sa, merlin dievča toto mi nerob...ja sa asi neudržím "James, deje sa niečo?" opýta sa zrazu Albus a ja nemám poňatia čo mu na to odpovedať, keby si len vedel čo všetko sa deje...."Nie, teda asi. Možno. Ja neviem, Nechaj to tak Albus" vykokcem zo seba a rozmýšľam nad tým čo som práve povedal, musím ísť z tadeto preč už neznesiem ďaľšie pohľady a úplne zbytočné otázky. Pomaly sa postavím a prejdem ku dverám, keď zrazu sa postaví Lex, chvíľu si hľadíme do očí a snažíme sa prečítať myšlienky toho druhého, vedel by som tu takto stáť celý deň a pozorovať ju no teraz z tadeto musím vypadnúť..."James, kam ideš?. Čo sa stalo?" neodpoviem iba pohľad pomaly presuniem na dvere z ktorých o chvílu vídem "James.." započujem no ani sa neobzriem, kebyže sa tam pozriem viem čo uvidím....Lex ako sa pozerá kam idem a kopec nechápavých pohľadov no ja teraz potrebujem byť sám, potrebujem si pretriediť myšlienky...
Nájdem jedno vólne kupé, vojdem dnu, zatiahnem závesy a zamknem. Merlin čo sa to so mnou deje? Ešte nikdy som nebláznil kôli dievčaťu. Vždy to bolo až prehnane ľahké, pár slov, niekoľko úsmevou a už mi padla k nohám... No teraz je to sakra ťažké...
Prečo to všetko robíš?
Čo?! No však lebo ju chcem...
Nie, túto nechceš tak ako tie predtým, nie?
Pravda, ona je jedinečná...
Tak ešte raz položím otázku. Prečo to všetko robíš?
Ja neviem.
Naozaj? myslím že vieš tak prečo si to nechceš priznať keď to tam je..?
Ale to nemôže byť pravda, nie to naozaj nie.
Ách opýtam sa inak. Máš ju rád?
Áno.
Chcel by si aby tu teraz bola?
Áno. No a čo, čo som tým získal keď chcem aby tu bola? Hah? Iba mi je zbytočne zle z toho všetkého, z toho že chcem aby tu bola, z toho že ju chcem pobozkať a nemôžem, z toho že chcem byť s ňou a nikým iním, Merlin nikdy som sa netrápil kôli láske, netuším čo mám robiť....niekoho si získať je asi ťažšie než som si myslel...niekoho ako je ona.... Merlin, je tak úžastná až to bolí. Ja bez nej nemôžem žiť, a to znamená len jedno a to že ju milujem. Áno milujem ju! Lex Malfoyová ja ťa milujem!
Áno, zrazu všetkému rozumiem, a viem čo chcem. Chcem ju. A len ju, nikoho iného pretože ju milujem. Je to úžastné uvedomiť si to....no ale je tu menší problém, ona mňa ale nemiluje. Au, netušil som že je to až tak neskutočne hnusný pocit. Povedať si pravdu že ona mňa berie len ako kamaráta, fuu zrazu sa mi ťažšie dýcha a keby len to...No ja si ju získam! Bude moja... Pretože bez nej neviem byť ani minútu....a jednoducho...ju milujem.
Lexa:
Rozlepím oči a všimnem si nejakú osobu oproti mne. Čo? Však ak si dobre pamätám bola som tu len ja a Scorp, rýchlo si sadnem, merlin veď to je Rose, mne už zahrabáva. Pozriem na Scorpa a on prikývne a akoby mi čítal myšlienky sa postaví a odíde, ostanem tu len ja a Rose ktorá ma prebodáva starostlivým no zmeteným pohľadom "Ahoj" poviem a usmejem sa no ona si iba sadne vedla mňa a začne "Lex viem že nevieš čo je Jamesovi no prečo si utiekla ty?"ako sa mi to len nechce vysvetlovať.....a tak iba myknem plecami a pozriem na podlahu akoby to bola tá najzaujímavejšia vec na svete "Lex noták mne to predsa môžeš povedať a aj Liv, my sme ti vždy povedali čo nás trápi a sťažovali sme sa, no ty si nám nikdy nechcela zaťažovať hlavy tvojimi problémami, ja to viem. No prišiel ten čas kedy my vypočujeme teba" mala pravdu, vždy som počúvala ich problémi a svoje som nikdy nehovorila, vysporadúvala som sa s nimi sama no teraz majú pravdu potrebujem to zo seba dostať von. Inak doteraz som si tam Liv ani nevšimla no keď ju Rose spomenula podišla bližšie a sadla si vedľa mna z druhej strany a objala ma, objatie som jej opätovala a hneď nato nás objala Rose "Skupinové objatie" povedala na čo sme sa rozosmialy "Viete..." začala som keď sme si zase sadli a pohľady oboch dievčat sa presunuli na mňa "No ja s Jamesom sme sa dosť skamarátili, je na mňa milý a dôveruje mi a ja jemu tiež, ja viem že je to až neuveritelné no je to tak a proste v poslednom čase je iný to ste si asi už všimli a já...já jednoducho mi na ňom záleží a nechcem aby sa mu niečo stalo a už vôbec nie kôli mne" dopovedala som a pozrela raz na Rose a raz na Liv ktoré len pozerali na mňa s otvorenými ústami "No to je milé" zapiští Liv a Rose sa na tom iba zasmeje "Tak za prvé, som rada že si nám to povedala. A za druhé čo sa týka toho že ste kamaráti a bojíš sa oňho to je rozkošné a za tretie čo sa týka jeho správania to nikdo netuší čo sa mu stalo takže si to prestaň dávať za vinu, pozri Fred ho išiel hladať a myslím že z neho dostane čo sa mu stalo. Takže sa upokoj, všetko bude dobré" hovorila Rose a usiala sa "Ja si myslím že sa mu páčiš" vyhrkne zamyslene Liv a ja na ňu vyvalím oči "No možné to je, vysvetlovalo by to jeho správanie" prikivovala Rose a ja som sa na nich a ich úvahách musela zasmiať "To ťažko" povedala som a Rose na mňa vystrašene pozrela "Lex však po tebe ide skoro každý chalan na škole, to len ty si ich nevšímaš" naozaj? Má pravdu nikdy som si to nevšímala, no nezdalo sa mi... "Presne je len otázkou času kedy aj James začne nad tebou slinať" zasmeje sa Liv a ja len s úsmevom pokrútim hlavou. Potom sme už len prechádzali od témy k téme až nakoniec Rose len tak do ticha povedala "Albus ma predstavil Dillanovi" vyvalím na ňu oči "No hovor. Detaily" nedočkavo na ňu pozerám ako sa červená "No, hh je strašne zlatý a milý a myslím že sa mu páčim" žiarivo sa usmievam "Rose to je úžastné, neboj my ti pomôžeme" žmurnem na ňu a Liv iba prikivuje a usmieva sa takisto ako ja. Skôr než sa nazdám vlak zastane a uvedomím si že už sme tu, celkom rýchlo ale možno preto že po dlhom čase som sa konečne dobre porozprávala s kamarátkami áno sme síce skoro stále spolu no už dlšie sme sa takto dobre neporozprávali.
Vonku už bolo o dosť chladnejšie a tak som si bundu pritiahla bližšie k telu. Pohľadom som prechádzala po všetkých deťoch a hladala som Jamesa, Freda a Albusa no nikoho z nich som nevydela a tak sme nasadli na koč iba mi tri. No skôr než sa koč stihol pohnúť na nás zakričal známy hlas "Hádam si nemyslíte že pôjdete bez nás" merlin no konečne, James... "Neviem kdo sa stratil" zakričím mu naspäť na čo sa iba zasmeje a naskočí, za ním hneď aj Fred a Albus ktorý si sadne vedla Liv a pobozká ju sú spolu strašne zlatý. James si sadne vedla mňa a usmeje sa, nato že vo vlaku vyzeral na pokraji zrútenia je teraz až moc v pohode, asi mu Fred pomohol. Chcela by som vedieť čo sa mu vtedy stalo no asi nie je najvhodnejšia doba to rozoberať, nepotrebujem aby bol znova smutný..."Inak Rose, Dillan mi povedal že podla neho si rozkošná, páčiš sa mu" uškrnie sa Albus a Rose sa znova rožiaria oči "No počkať ja si toho Dillana či ako sa to volá najprv preverím" ozve sa Fred a pozrie na Rose ktorá sa len zasmeje, zrazu vizerá byť všetko fajn tak ako predtým, rozprávame sa spolu a hlavne smejeme. No hneď ako vystúpime z koča k nám príde Mcgonagalová "Pán Potter, slečna Malfoyová poďte prosím so mnou" pozriem na Jamesa no ten sa tvári rovnako prekvapene ako ja. Prikývneme a vykročíme za Mcgonagalovou smerom do hradu. Ideme rýchlym krokom čiže za pár minút sme tam, ideme mlčky čo je celkom fajn keďže nemám moc náladu rozprávať. Už keď sme v hrade všimnem si že tu už nejaký žiaci sú a vôbec sa netvária prekvapene asi si myslia že sme s Jamesom zase niečo vyviedli, kráčame ďalej a zastavíme až pri riaditeľni "Čokoládové srdce" povie riaditeľka a pred nami sa začnú dvíhať schody, vystúpime na ne a o chvíľu už stojíme v mne tak známej riaditelni "Sadnite si" povie a tak si obaja potichu sadneme než sa ozve "Ale, ale znova tá istá zostava. A hneď v prvý deň po prázdninách" pozriem tým smerom a musím sa usmiať profesor Snape... "Zdravím James, Lexa" kývne Dumbledore "Dnes sú tu ale kôli niečomu inému" zaznie hlas Mcgonagalovej a ja zrakom prejdem na ňu. O čo ide? O čom zase neviem? "No, neviem či budete zrovna nadšený ale je to takto. Ide o to že ako už iste dobre viete v piatom ročníku sa vyberajú hlavní prefeky no a vy slečna Malfoyová budete hlavná prefektka"prednesie a ja nadšene pozriem na Jamesa a naspeť na Mcgonagalovú "To je naozaj super ale čo s tým mám ja?" opýtal sa James "Vy s tým Pán Potter máte to, žiak ktorý bol prefektom musel odísť takže jeho miesto pripadlo vám" dopovie a Jamesovi sa rozžiaria oči no mňa hneď napadne iba jedno a to že budeme bývať spolu...úprimne? Ani neviem či mám objať skôr Jamesa alebo Mcgonagalovú "T-to znamená ž-že..." koktavo začne rozprávať James ale riaditeľka ho preruší "Áno Pán Potter to znamená že budete mať vlastnú izbu so Slečnou Malfoyovou" videla som ako sa snaží James zadržať všetkú tú radosť, aj ja som šťastná síce už nebudem na izbe s babami ale verím že toto bude ešte lepšie... "No takže vaše izby sa nachádzajú na štvrtom poschodí v obraze chlapca oblečeného v modrom a heslo je chrabromilský meč , dnes ešte nič nemusíte robiť no zajtra si vás ešte zavolám a vysvetlím vám toho viac" hovorila Mcgonagalová a ja som stále neverila že je zo mňa hlavná prefektka a fakt  že budem s Jamesom ešte viac mi dodával ešte väčšiu radosť, no James to už asi neudržal pretože sa na mňa vrhol a silno ma objal na čo som sa iba usmiala a takisto som mu objatie opätovala, vdychovala som jeho úžastnú vôňu a na hlavu mi padali jeho strapaté vlasy vydržala by som takto hádam večnosť keby to niekdo zase neprekazil "Uniklo mi niečo?" opýtala sa Mcgonagalová a my sme sa od seba zahanbene odtiahli "H-h.." začal James a poškrabkal sa na zátylku "No, áno.Žeby za to mohla Potterovská nodolatelnosť?" zasmial sa a ja s ním ale aj tak odomňa schytal buchnutie do ramena "Au, to bolo za čo?" opýtal sa smutne "To aby si vedel že za to môže iba Malfoyovská príťažlivosť" znova sme sa zasmialy a nevšímali si nič naokolo "Aha no dobre, môžete ísť" ozvala sa po chvíli Mcgonagalová a ja som uvidela ako jej šklbalo kútikmi "Aj tak sú Potterovci najlepší" povedal ako malé decko na čo som mu iba odpovedala "Snívaj ďalej ty narcis" smialy sme sa ako šialený, inokedy by nás to urazilo no teraz z toho máme srandu "Sny sa plnia" povedal nakoniec a ja som mu pozrela do očí a svet naokolo zastal, bola som iba ja a on a znova tie jeho iskričky naozaj ich je tam čoraz viac je tak rozkošný 'sny sa plnia' opakuje sa mi v hlave a preruší ma až jeho hlas "Asi by sme už aj mohli ísť čo povieš?" pohľadom prejde po miestnostia až zastaví na dverách "Hej poďme " začervenala som sa trochu a dúfam že si to nikdo nevšimol "A zase, merlin to je rozkošné" všimol si to, merlin on si to všimol! Začervenám sa ešte viac a namiesto odpovede prejdem ku dverám a rýchlo odkráčam von. No o nedlho za sebou započujem kroky "Lex počkaj" zastavím a on dobehne ku mne "Prepáč, ja len...proste si rozkošná" povie a ja zastanem, rozkošná? Ja a rozkošná? Merlin veď on je tu ten rozkošný! "Ď-ďakujem" vykokcem a zase sa začervenám na čo sa on iba zasmeje "No poď pôjdeme omrknúť naše apartmá" povie a ja vybuchnem do smiechu no pohnem sa smerom k nemu. Keď už sme sa konečne dotrepali na štvrté poschodie začali sme hľadať ten obraz "Aha tu je" ukážem prstom na obraz a v ňom modrokého chlapca oblečeného v modrom "Chrabromilský meč" povie James heslo a chlapec sa usmeje a pustí nás dnu. Keď vstúpim neverím vlastným očiam. "Je. To. Úžastné"