Potter ! Ano, Malfoyová?

...Hra...

Ako ma tam hodil v tú ranu sa ozvalo " Pán Potter, slečna Malfoyová čo to tu stvárate?" Mcgonagalová ešte tá mi tu chýbala.Už som išla niečo povedať keď vtom sa Potter zapotácal a spadol z metly rovno na mňa a tým ma zaboril ešte viac do snehu. Rýchle sa postavil a začal sa miať " Si v pohode?" opýtal sa pomedzi smiech, no mne z toho do smiechu moc nebolo pretože ja som bola tá ktorá ležala v snehu.. " Nie Potter nie som v pohode. Ale budem hneď potom čo ťa zabijem!" vykríkla som a on sa rozbehol preč a ja za ním. " Stojte" vykríkla zrazu Mcgonagalová " Obidvaja do riaditeľne. Ihneď!" kričala na nás ako besná, asi sme to prehnali , znova,totižto nie som prvýkrát v riaditeľni. Mlčky sme kráčali keď zrazu "hapčíiiii" kíchla som a potiahla nosom, keď budem kôli tomu nepodarku chorá zabijem ho prisahám že tento raz to už naozaj spravím " Alečo Malfoyová nám je choručká" zatiahol sladko a mne bublala krv ktorú som mala doteraz zamrznutú " A môžeš za to ty, ty arogantný narcis, hapčíííí!" kíchla som znova a on sa iba rozosmial " Ticho vy dvaja" okríkla nás Mcgonagalová, a celú cestu sme prešli potichu. Keď sme vošli dnu, bolo to tam presne také aké som si to pamätala. " Zdravím Albus, aj teba Severus" pozdravila obrazy na ktorých boli Albus Dumbledore a Severus Snape. " Zdravím" pozdravil Potter veselo akoby by boli dlhoročný kamaráti, možno aj. "Ahoj James, ako sa máš?" opýtal sa ho Dumbledore " Ále celkom dobre aj keď mi je trochu zima a vy?" dal sa s ním do rozhovoru ale to som už nevydržala " Dobrý, áno aj ja som tu ,ešte som neodišla" povedala som nie zrovna prívetivým hlasom "Á, slečna Malfoyová" ozval sa Snape a ja som sa usmiala "profesor Snape" dodala som a prikročila bližšie keď vtom " No myslím že ste sa dobre porozprávali ale teraz tu mám vážnejší problém" ozvala sa Mcgonagalová a hovorila ďalej " Takže vysvetlíte mi čo to malo byť?" opýtala sa smerom k nám a ja som sa ujala slova "Myslíte to že ma tu tento prítomný podľa všetkých 'svätý' Potter ktorý je akurát iba veľký arogantný narciss zhodil do snehu hneď potom čo sa vkradol do mojej izby a polial ma vodou? Lebo ak áno, tak potom presne to sa stalo" skončila som svoj monológ a všetky oči sa pozerali na mňa a ja som sa len uškrnula a nadvihla jedno obočie. Mcgonagalová sa rýchlo otriasla a začala hovoriť " Dobre, takže Pán Potter je to pravda?" Potter si odkašlal " No pani profesorka, riaditeľka ja mám trochu iný názor ako tu prítomna slečna Malfoyová..." no to som ho už nenechala dohovoriť a skočila mu do reči " Ale Potter prosim ťa nehraj sa tu na diplomatického právnika ktorý vyšetruje vraždu mravca, všetci dobre vieme aký si.... arogantný narcistický sukničkár ktorý využíva že jeho priezvisko je Potter" a zase všetky oči ptistáli na mne " Slečna Malfoyová, myslím si že by ste mali ísť a ja si zatial vypočujem Potterov názor " povedala do ticha Mcgonagalová ktorá bola stále v šoku a vo mne kypela zlosť až mi bublotala krv " Jasné pretože ja som tu tá zlá, a poter zase a ako vždy sätý ktorý za nič nemôže už len preto že sa volá Potter" Na to som sa už zdvíhala že odídem keď začal Potter hovoriť" Vieš teraz by sa sem hodili slová ktoré môj otec veľmi rád používa hlavne preto že, sú pravdivé a ešte preto lebo ich zvykol hovoriť jeden z najlepších čarodejníkov" odmlčal sa a potom znova začal  "Život proste nie je fér" a uškrnul sa a ja som bola tak naštvaná že som neudržala jazyk za zubami " Vieš teraz by sa sem hodili slová prezmenu môjho otca ktoré tak rád kedysi požíval " povedala som a odišla, nepovedala som to hnusné slovo pretože by som to nedokázala, ale aj tak všetci dobre vedeli na čo myslím..rozhodla som sa že pôjdem na izbu pobaliť si veci domov a hlavne sa prezliecť pretože ešte stále som mala na sebe iba pyžamo a Potterovu mikinu ktorá mi ho akurát iba pripomínala a z toho som bola ešte naštvanejšia, ak sa to vôbec dá.Keď som prišla na izbu nikto tam nebol, asi išli na raňajky pomyslela som si a prezlikla sa, dala som si čierne rifle a modrý štrikovaný sveter od mami, začala som si pomaly baliť veci a keď som narazila na Potterovú mikinu uvedomila som si že stále mi nevrátil môj prútik, nahnevala som sa, znova ale potom ma napadlo že možno ho má v izbe a sa ešte nevrátil. Tak som sa premistnila do spoločenskej miestnosti a potichu vyšla po chlapčenských schodoch až k izbám , keď som našla tú jeho zistila som že tam ešte nie je a tak som začala hladať kam ich mohlol dať. Bol tam strašný bordel a keď som už asi piaty krát prehladávala zásuvky napadlo ma pozrieť sa do kúpelne. No jasné však prečo ich nedať do pohára kde su zubné kefky pomyslela som si keď som ich tam našla, bola tam aj Potterová a vtom som si kíchla a bolo to ako potvrdenie že mu ju mám zobrať za to čo mi spravil. Tak som ich zobrala a chcela som ísť preč keď zrazu som začula ako niekdo odomiká dvere a začala som panikáriť. Na posteli bol Potterov neviditeľný plášť tak som ho rýchle prhodila cez seba a len tak tak som to stila. Dnu vošiel Potter a Fred a o niečom sa rozprávali, nevedela som čo budem robiť ale započula som moje meno a tak som sa započúvala do ich rozhovoru "Fred hovorím ti že to chcela povedať ale nepovedala to" hovoril Potter "Uhm" neprítomne odpovedal Fred "Fred ty ma vôbec nepočúvaš, ja ti tu práve hovorím dôležité veci a ty si mimo" nahneval sa Potter " Maš pravdu, prepáč ale posledné dni nepočúvam nič iné ako Malfoyová hento Malfoyová tamto. James kebyže ťa nepoznám povedal by som že si sa zamiloval" dopovedal Fred a začal sa smiať ale Potter ostal ticho " Strašne vtipné, Fred" povedal po chvíli Potter a podišiel ku kúpelni aby otvoril dvere "Dobre to je teraz jedno zober si prútik a poďme už" povedal Fred a Potter otvoril dvere a vošiel dnu " Merlin Fred on tu nieje!" zakričal naňho z kúpelne "Čo ?! Musí tam byť, počkaj idem za tebou" odkričal mu Fred.A teraz som mala šancu, rýchlo som otvorila dvere zhodila zo seba plášť a vybehla von, ešte som stihla potichu zatvoriť dvere a rozutekala som sa odtiaľ späť na izbu. Keď som prišla na izbu už tam bola Lily a Rose ktoré sa na mňa hneď vrhli a objali ma "Merlin, Lex kde si bola? Báli sme sa o teba" povedala so strachom Rose " No to sa opýtajte Pottera" obidve sa na mňa pozreli zmäteným pohladom a ja som im to celé vyrozprávala a aj to že som mu zobrala prútik ale ten rozhovor čo som počula som si nechala pre seba, nevedela som čo si o tom mysleť " No a tak som teraz tu" dopovedala som a oni na mňa vyjavene pozerali. No to už sme kráčali von, rozhodli sme sa že sa pôjdeme prejsť všetky spolu ešte predtým než pôjdeme každá domov.
James:
Potom čo dopovedala tú vetu odišla z riaditeľne a ja som ako aj všetci ostatný ešte dlho pozeral na dvere z ktorých višla. " Už viem prečo skončila v chrabromile" ozval som sa prvý " Prtože na vás kričala? Pán Potter ale to nie j... " začal som krútiť hlavou a skočil som Mcgonagalovej do reči "Nie preto, ale preto že to nepovedala, mohla to slovo povedať ale nepovedala " povedal som stále trochu vyvedený z mieri a postavil som sa a odišiel. Po ceste som stretol Freda a všetko som mu vyrozprával, celú cestu som o nej hovoril a potom ešte aj na izbe keď som si uvedomil že ma vôbec nepočúva. "Fred ty ma vôbec nepočúvaš, ja ti tu práve hovorím dôležité vecia ty si mimo" hneval som sa naňho, ani neviem prečo "Máš pravdu,nprepáč ale posledné dni nepočúvam nič niné ako Malfoyová tamto, Malfoyová tamto. James kebyže ťa nepoznám povedal by som že si sa zamiloval" dopovedal a začal sa smiať no ja som sa zaskočil, bola pekná a aj vždy vedela čo povedať, preboha Merlin veď je to Malfoyová. Chvíľková slabosť, pomyslel som si a uvedomil si že musím Fredovi niečo odpovedať inak to bude vyzerať divne "Strašne vtipné, Fred" povedal som prvé čo ma napadlo a prešiel som bližšie ku kúpeľni  " Dobre to je teraz jedno zober si prútik a poďme už " povedal ešte a ja som vošiel do kúpelne kde som ho nechal aj s prútikom Malfoyovej, ale nebol tam ani jeden z nich zastrčil som ich do pohára so zubnými kefkami ale neboli tam "Merlin Fred on tu nie je!" zakričal som naňho "Čo?! Musí tam byť počkaj idem za tebou" odkričal mi a už aj bol pri mne "Dal som ho sem a teraz tu nie je!" kričal som keď som zrazu počul akoby niekto zatvoril dvere, rozbehol som sa k dverám a pred nimi ležal môj neviditeľní plášť, zacítil som sladkú mandlovo-čerešňovú vôňu, zobral som plášť a privoňal k nemu a cítil som  to ešte výraznejšie. Celé mi to vôbec nedávalo zmysel, keď som si zrazu uvedomil skade tú vôňu poznám "Malfoyová" precedil som pomedzi zuby sotva počutelne "Takže ona chce hrať nefér, dobre uvidíme kdo je lepší" povedal som sám pre seba a odišiel som z izby.
Lexa:
Už bol čas obed takže sme sa pobrali do velkej siene kde už boli všetci pretože hneď po obede sa malo ísť domov.Pohľadom som prebehla chrabromilský stôl ale Potter tam nebol uškrnula som sa nad tým ako sa musí teraz stresovať kde má prútik no v tom ma niekdo chytil zo zadu a prikril mi ústa rukou aby som nemohla kričať aj keď som sa o to pokúšala mykala som so sebou ako najviac som vedela ale dotyčný bol silnejší a pustil ma až keď sme odišli z velkej siene. No ani vtedy som sa nestihla pozrieť kdo to je pretože mi cez oči zaviazal šatku a druhý človek ktorý sa tam zrazu objavil ma zatial držal potom si ma dotyčný prehodil cez rameno ako keby som bola iba nejaké vrece zemiakov a začal kráčať smerom von, ako to viem? Bola mi čoraz väčšia zima až nakoniec som zacítila studený vietor snažila som sa kričať ale bolo to nanič tak isto ako keď som dotyčného kopala a bila proste ma ďalej klude niesol a až keď si všimol aká mi je zima zastal a povedal "podrž ju " poriadne som to ani nepočula pretože mrmlal takže som nevedela rozpoznať kdo by to mohol byť druhý človek ma chytil za zápästia tak pevne že mi tam asi ostanú otisky, ale zrazu cezomňa preletela velká zohriata mikina potešila som sa a hneď mi bolo teplejšie, no v tom mi do nosa udrela tá vôňa ktorú som dnes už cítila a aj viackrát predtým vôňa škorice a mäty Potter! To je ale idiot! Kam ma to merlin berie?! "Potter!" zakričala som naňho a on zastal a zahiňal sa "To ti trvalo, ako si na to prišla?" spýtal sa s úsmevom na tvári ktorý som nemusela vidieť aby som vedela že tam je "Tvoja mikina voní ako ty" vyhrkla som zo seba "Ó takže ja už aj podla Malfoyovej voním " poedal posmešne "Ďakujem ti Fred ale ďalej to už zvládnem aj sám" povedal Fredovi alebo ako som ho nazvala ja druhému človekovi. "Potter ty nevoniaš ale smrdíš" povedala som ako päť ročné decko "Tak prečo si povedala že voním?" neodpovedala som , nemala som čo voňal to je pravda a pekne no čo musím sa troch zaujímať aj o chlapcov však vek na to mám....Merlin ale veď to je Potter! Povedala som svojej chvíľkovej slabosi. Potter zasmial a pokračoval v ceste "Kam to vlastne ideme?" opýtala som sa po chvíli "Uvidíš čoskoro" odpovedal mi ale to som si neodpustila poznámku "Ja ti neviem či to uvidím lebo momentále nevidím vôbec nič" zasmial sa ale nič na to nepovedal a tak sme mlčki kráčali teda on kráčal a som bola hodená na ňom keď som zacítila že kráčame po schodoch trochu som sebou cukla ale následne ma už položil na pevnú zem a odviazal mi šatku, trochu som zamrkala kým som si zykla na svetlo "Astronomická vež?" opýtala som sa prekvapene "Správne" poznamenal Potter ktorý stál vedľa mňa " A čo tu? Kôli tomuto sa nemôžem naobedovať?" povedala som trochu nervózne "Nie,pretože sa nobedujeme tu" pozrela som na neho ako na prízrak no v tom sa tu objavila malá škriatka s veľkými modrými očami a malými modrými šatôčkami "Pán James ma volať? Čo môže Cassy pre vás urobiť? " ozvala sa škriatka "Malfoyová toto je Cassy najmilšie stvorenie aké poznám" povedal milo a pozrel na Cassy " Ahoj Cassy " pozdravila som ju tiež milo "Teší ma Pani M..." skočila som jej do reči "Stačí Lexa" Cassy sa milo usmiala a prikývla "Tak čo by si si dala?" opýtal sa zrazu Potter "Nooo ja by som mala chuť na jahody" povedala som rozhodne lebo som už dlhší čas mala na ne chuť , Potter sa zasmial a povedal "Tak Cassy mohla by si nám doniesť jahody a čokoládovú tortu?" Cassy sa rožiarili tie veľké oči a už prikivovala "Veľmi rada" a už bola preč "Tak a teraz by si mi mohol už konečne povedať prečo si ma uniesol zrovna sem " vyhrkla som a posadila som sa na pohovku ktorá tam bola"Nó takže, všimol som si že máš rada hry hlavne bez pravidiel takže si jednu zahráme"zarazila som sa ako ho toto mohlo napadnúť "A povieš mi aspoň jeden dôvod prečo by som teraz nemala odísť?" zasmial sa a ja som nadvihla obočie "Lebo poznám tvoje tajomstvo" čo!? Merlin aké tajomstvo o čom to trepe no v tom prišla Cassy s jahodami vo veľkej mise a čokoládovou tortou na dvoch tanieroch "Ďakujeme Cassy" škriatka sa uklonila a zase zmizla "Merlin, aké tajomstvo?" vyhrkla som vystrašene "Ty vieš čoho sa bojím a ja viem čoho sa bojíš ty" povedal kludne aja som vonútri mala búrku pocitov presne takú búrku akej sa bojím.. Merlin ako to vie? Odkoho? A hovorí pravdu ?Čo keď ma chce len prinútiť aby som tu ostala "Ako môžem vedieť že ma nechceš len prinútiť aby som tu zostala a pritom nič nevieš" prezradila som mu svoju myšlienku a on sa iba zasmial a dodal "Dám ti hádanku. Keď vonku obloha zošedne a  víchrica sa začne, blíži sa a ty to vieš, schovať sa utečieš ale pred tým hlasným zvukom neutečieš. Čo je to?" zbledla som ešte viac ak to bolo vôbec možné a nasucho som preglgla "B-búrka" odpovedala som so strachom už len vysloviť to, no on sa iba uškrnul a prikývol "Akú hru ?" opýtala som sa a jeho úsmev sa rozšíril ešte viac "Položíme si navzájom 10 otázok na ktoré musíme pravdivo odpovedať a na 2 z nich nemusíš ale kdo skôr neodpovie na tie dve otázky bude musieť pre toho druhého niečo urobiť" povedal pokojne a ja som prikývka,aj tak som nemala na výber "Začnem " "Dobre ale môžu to byť akékoľvek otázky" zavelila som a uškrnula sa však keď už musím hrať tak si to aspoň užijem a on sa uškrnul tiež a prikývol "Takže Lexa Ginny Malfoyová, kdo je tvoja mama?" merlin, na toto nemôžem odpovedať, zavrčala som sama pre seba "Nepoviem" zarazil sa a potom dodal "Dobre, asi to bude ľahšie než som si myslel. Ideš" poriadne som sa zamyslela čo také by som chcela vedieť, hmmm čo ták...už to mám "Dobre, ja na to pôjdem ostrejšie, mal si už sex?" opýtala som sa prvú otázku dosť sebavedome a videla som ako sa prekvapil ale potom sa otriasol a povedal "Mal" to som čakala ale aj tak ma to trochu prekvapilo. "Dobre, ideš" popohnala som ho no on si dával načas a pritom jedol čokoládovú tortu rozhodla som sa že si dám aj ja lebo som začala byť hladná keď som sa na neho tak pozerala zobrala som si jahodu a dala si ju do úst keď v tom sa opýtal "A ty, mala si už?" začala som kašlať pretože mi až zabehlo nečakala som že sa to tiež opýta "Nie" povedala som keď som sa ukludnila, prikývol a ja som už vedela čo sa opýtam "Okrem klaunou sa bojíš ešte niečoho?" na túto otázku som chcela vedieť odpoveď už dávno , zobrala som si tortu a pozorovala jeho reakciu , no keď si uvedomil zmysel vety zastal v pohybe aj s vidličkou na polceste "Niekedy otca" povedal zahambene a položil vidličku na tanier, ja som ostala zaskočená otca? Merlin však je známy tým že je hádam najmilší žijúci človek keď videl môj zmätený pohlad dodal "Vieš nie je až také lahké byť synom Harryho Pottera všetci od teba očakávajú veľké veci a tak podobne ale čo keď nie som taký dobrý ako otec čo keď to proste nezvládam tak lahko ako on a čo keď bude zo mňa sklamaný ?!" bol vystresovaný a nahnevaný zrazu mi ho prišlo ľúto "Potter ale nemusíš sa snažiť byť ako tvoj otec pretože ty niesi on ty nie si Harry Potter a preto si iný nemôžeš byť taký istý a už vôbec nemusíš nič dokazovať a už vôbec si nemyslím že tvoj otec bude z teba sklamaný skôr naopak, pozri každý jeden človek je niečim vínimočný nech je to čokoľvek a ty si James Sirius Potter tak a to si uvedom si jedna jediná osoba nikdo nebude ako ty a zase ty nebudeš ako niekdo iný , dobre? " skončila som a usmiala sa naňho, pozrela som do tých čokoládových očí a on do mojich milo sa usmial a prikývol a išiel mi položiť ďalšiu otázku " Dobre, takže som narade, a asi som už aj vyhral " ako to môže vedieť? Povedala som si "Si hrdá na to že si Malfoyová?" položil otázku a ja som si uvedomila žemal pravdu vyhral, merlin už zase. Toto jediné sa snažím zistiť celý život lebo niekedy som a inokedy zase ani moc nie a stýmto jediným som sa nehodlala podelit s nikým a tak som odpovedala to čo už asi čakal "Nepoviem"

Taak nová kapitolka je tu  dúfam že sa páči....
Ďakujem za votes a za každé prečítanie 😍
:*