Potter ! Ano, Malfoyová?

...Priznanie...

"Nepoviem" povedala som mu rázne a zároveň sklamane "Vedel som že mi to nepovieš" ozval sa s úšklebkom na tvári, zase, merlin už zase vyhral ten bastard zase vyhral. Už som vstávala že odíďem keď zrazu ma schytil za zápestie a povedal "A čo moja výhra, ešte som ti nepovedal čo od teba chcem" lyšiacky sa uškrnul a ja som zavrčala "No hovor" popohnala som ho "Tákže, hmm" tváril sa akoby rozmýšlaľ ale ja som vedela že to má dobre premyslené, však preto sme hrali tu hlúpu hru! "Keďže si mi ukradla prútik poprosil by som si ho naspäť a..." nenechala som dohovoriť "Ako vieš že som ho zobrala ja!" zvýšila som hlas a on sa iba zasmial, priblížil sa ku mne a zvodným hlasom mi pošepkal do ucha "Vieš každý máme svoju vôňu a ja tú tvoju veľmi dobre poznám" merlin, toto je prvotriedny úchyl! pomyslela som si ale keď som si uvedomila ako blízko sme pri sebe spravila som krok do zadu. "No takže prútik a ešte....dopočul som sa že cez prázdniny prídeš navštíviť Rose, samozrejme že tam budem aj ja a tak sa budeš ku mne správať milo jasné?" povedal ako otec keď karhá svoje dieťa "No to ti sľúbiť nemôžem Potter" precedila som cez zuby "Ale budeš musieť Malfoyová, inak sa celý Rokfort dozvie že slávna Malfoyová sa bojí.." "Buď ticho!" vykríkla som skôr ako to stihol dopovedať a on na moje prekvapenie stíchol "Dobre tak začneme trebárs tým že mi budeš hovoriť James" začal a ja som zavrčala "Dobre, ale až keď prídem k Rose, dovtedy budeš stále Potter a hneď ako sa vrátime budeš zase Potter a navždy budeš Potter" zobrala som si ešte poslednú jahodu a pomali kráčala dole z Astronomickej veže aj keď som mala chuť z nej skočiť. Ako som tak kráčala naspäť do hradu niekdo do mňa hodil snehovú gulu, obzrela som sa z kade to prišlo a za mnou už sa krčil od smiechu Potter! Zobrala som do rúk sneh a vytvaraovala som z neho gulu, hodila ju doňho celou silou, trafila som rovno tvár a neudržala som smiech keď som si všimla že mu okuliare vyseli iba na jednom uchu, plus ešte ten jeho zmätený výraz "Takže tebe je to smiešne Malfoyová?" opýtal sa lyšiacky a napravil si okuliare "Ani si nevieš predstaviť ako" odpovedala som mu a znova sa rozosmiala no to už sa Potter rozbehol a zhodil ma do snehu no ja som ho stila potiahnuť za bundu takže skončil vedľa mňa tiež zaborný v snehu, znova som sa začala smiať no vtom sa prevalil na mňa a chytil mi zápestia jednou rukou a zdvihol mi ich nad hlavu zatial čo druhou rukou ktorú mal vólnu mi hrnul sneh do tváre a smial sa zatial čo ja som sa snažila dostať ho zo seba aj sneh, aj Pottera. Keď som sa konečne odvážila otvoriť oči zase na mňa nasypal sneh ,ale to sa mi podarilo oslobodiť si jednu ruku a tak som ho stihla poriadne udrieť do brucha až zaskučal, prevalil sa na chrbát vedľa mňa a rukou si držal miesko kde som ho udrela, mala šancu takže som bola teraz ja na ňom a sypala mu sneh do tváre, keď zrazu ma zdihol do vzduchu a prehodil si ma cez seba ako keď ma vtedy uniesol. Obidvaja sme sa smiali ale ja nie nadlho pretože o chvíľu som ležala v hromade snehu úplne ponorená že ma sotva bolo vidieť ,ale to sa už smial iba on keď som sa snažila z tade dostať "Nesmej sa a pomôž mi" povedala som po chvíli snaženia sa dostať sa z tade na čo sa iba ešte viac rozosmial ak to bolo vôbec možné, ale nakoniec mi podal ruku a ja som sa jej chytila. Keď som už stála na nohách zrazu ma niečo napadlo a tak som strčila celou silou do Pottera ktorý stratil rovnováhu a spadol rovno do tej hromady snehu kde ma pred tým zhodil. Rozrehotala som sa na plné kolo keď som videla ako tam leží a snaží sa postaviť "Ale, ale Potter nejako zabudol že sa volám Malfoyová" povedala som povýšenecky na čo on iba zavrčal a ja som za hlasn3ho smiechu začala pomali kráčať k hradu "To ma tu len tak necháš?" opýtal sa vystrašene "Nó keď si podla všetkých taký úžastný mal by si si poratiť aj sám" vyhrkla som so smiechom a kráčala som ďalej "Malfoyová!" kričal "Áno Potter?" ja som prezmenu hovorila kľudne "Noták, pomôž mi" hovoril prosebným hlasom "Keď pekne poprosíš, tak možno" ták a toto si užijem "Dobre" zavrčal "Malfoyová prosím pomôž mi vstať z tej hromady snehu do ktorj si ma zhodila!" povedal podráždene a ja som sa iba zasmiala a dodala "Nie, takto nie počkaj teraz budem citovať 'Nie ako keby si mal za chvíľu zomrieť a oslov ma mojím prvým menom' " uškrnula som sa pretože som citovala jeho slová keď mi mal zmeniť vlasy naspäť "Ty si hrozná" povedal po chvíli "Presne tak ako ty, a teraz hovor inak odídem" a znovu som sa uškrnula "Dobre, dobre.... Lex pomôžeš mi prosím postaviť sa z toho prekliateho snehu?" musela som sa zasmiať na tom ako sa snažil povedať to čo najmilšie. Podala som mu ruku a on vstal a potichu začal kráčať smerom k hradu so založenými rukami..."Nebodaj si sa nahneval" povedala som a šklbalo mi kútikmi a videla som že jemu tiež, potom sme už len potichu dokráčali do hradu kde už všetci čakali vo veľkej sieni aj s batožinami a čakali na povel kedy budú môcť ísť domov , no ja som ešte zamierila na izbu dnes už podruhý krát celá mokrá, sa prezlicť. Keď som si dávala dole oblečenie uvedomila som si že som mala celý čas na sebe Potterovú mikinu s vyšitým písmenkom 'J' povedala som si že mu ju vrátim keď pôjdem k Rose a vtedy som si spomenula na jeho slová "budeš sa správať ku mne milo jasné?" zavrčala som sama pre seba ja a milá na Pottera? Nemám poňatia ako to zvládnem ale jedno viem, budem musieť. No vtom vtrhla na izbu Rose a vyrušila ma z mojich myšlienok "Merlin Lex kde si bola? Bála som sa o teba" povedala a už ma obímala "Potom ti všetko vysvetlím cestou vo vlaku bude na to dosť času" odtrhla sa odomňa a pozrela mi do očí "Už zase James?" opýtala sa a ja som prikívla "Ale vrátila som mu to" uškrnula som sa a ona ma znovu objala "To by si nebola ty kebyže nie" a tieš sa usmiala "No keď chceme stihnúť vlak mali by sme si pohnúť" povededala a kývla hlavou smerom na hodiny prikývla som a už sme sa rútili dole.