...Bozk...

4.6K 273 7
                                    

Nemo sa tu pozerám hádam na najväčšieho plyšového zajaca akého som kedy videla a zvažujem možnosti, no po chvíľi sa už neudržím doslova preskočím gauč a pristanem rovno na Jamesovi ktorý sa hneď zobudil a zdvihol hlavu, ospalo sa podoprel lakťami ale keď uvidel mňa s mojím istotne úsmevom od ucha k uchu mu zaiskrilo v očiach "Si ten najväčší idiot, magor a šialenec akého poznám. Ale ten najromantickjší idot, magor a šialenec" prehodím stále s úsmevom na perách, on ma hneď silno objal a rozhodne ma len tak nepustil "Merlin ani nevieš ako som strašne rád že si tu. Tak som sa o teba bál. Merlin prepáč, prepáč......prepáč mi to prosím, hlavne už nikam nechoď." po tomto som už rozhodne vedela že mu na mne záleží, ani som si neuvedomila čo robím no tiež som ho silno objala a postrapatila mu vlasy ktoré už boli beztak strapaté, dala som mu pusu do vlasov, "Ty si neskutočný" poviem a zasmejem sa, po chvíli sa odtiahne a pozrie mi do očí, usmeje sa tým nevinným úsmevom ktorým si ma hneď a znova získal, ja hovorím že dlho sa naňho hnevať neviem... Usmievala som sa naňho až kým som si vlastne neuvedomila že je to moja vina, však ja som sa po ňom rozkričala aj keď som na to nemala právo, z tváre mi pomaly zišiel môj úsmev a videla som že aj jemu "Nie, nie, nie. Čo? Čo sa stalo? Prepáč...ja..." chytil mi tvár a až vystrašene by som povedala že pozrel na mňa, tak on sa mi tu ospravedlňuje a prosí ma a pritom za to všetko môžem ja, veď on chcel byť iba milý a to že som sa doňho zamilovala je už môj problém "Nie...to...proste..." habkala som, zhlboka som sa nadýchla "Proste prepáč, dobre? Ja som na teba začala kričať.... Ja...ja ani neviem prečo, jednoducho ty za to aj tak nemôžeš a aj by som ti povedala aby si mi toho zajaca nedával lebo si ho aj tak nezaslúžim ale strašne sa mi páči.." zasmejem sa a tým rozosmejem aj jeho, zdvihne mi bradu aby som sa mu pozrela do očí, s očami plnými sĺz teda pozriem na neho no ten jeho úsmev.... Hneď ma všetko prešlo a vedela som že už je to dobre ale aj tak mi to nedalo "Ja viem že je to teraz hádam to najhoršie čo sa môžem opýtať ale nepovedal by si mi kdo sa ti páči?" hovorila som pomaly a ticho no jeho som tým iba rozosmiala "Možno by som ti mohla pomôcť.." začala som no on len s tým najväčším úsmevom krútil hlavou "Kráska, s týmto by si mi asi nemohla pomôcť. A neviem či by bolo práve najlepšie aby som ti to povedal" jemne ma pohladil po líci a ja som zavrela oči a chytila jeho ruku "Prosím..." šepnem no viem že ma počul, celý totižto stuhol a ja som sa neubránila úsmevu "Prosím" zopakovala som o niečo odhodlanejšie a otvorila oči, "Prečo to tak chceš vedieť? A vôbec prečo ti to včera tak vadilo?" za normálnych okolností by som asi stresovala že čo odpovedať, no teraz ani neviem prečo som bola kludná, niečo mi hovorilo že to tak bude lepšie "Neviem. Zaleží mi na tebe" povedala som nakoniec a pozrela som do dola, prvé mi padli do očí naše prepletené nohy, ja som sedela na jeho a svoje som mala obmotané okolo jeho trupu, pousmiala som sa zatial čo on ma hladil po vlasoch, cítila som sa neskutočne príjemne no aj sa mi chcelo plakať... Počula som ako mu bije srdce a ko dýcha, znova som mu položila hlavu na rameno a obmotala si okolo neho aj ruky a on sa z hlboka nadýchol a začal "To dievča je, strašne krásne, milé no tvrdohlavé. Má rada hry no sama nejhraje fér. Oči modré ako nebo pred búrkou, ktorej sa bojí. Vlasy biele ako čerstvo napadaný sneh ktorý má tak rada a pery červené ako jahody po ktorých chutia, viem to keďže som mal možnosť okúsiť ich. Má úžastnú rodinu ktorá sčasti neznáša tú moju, brata ktorý by ma najradšej stiahol z kože no chodí s mojou sestrou. Chrabromilská princezná a po jej boku ja..." ešte nikdy som si nebola tak istá a neistá zároveň no skôr ako som sa stihla niečo opýtať nahol sa ku mne a pošepol mi "Áno, kráska si to ty. O tebe som hovoril aj teraz aj v kuchyni. Pre teba som skoro celú noc nespal lebo som dúfal že prídeš. Pre teba som bol okolo druhej v noci kupovať dvojmetrového zajaca a zhánať srdce z bielych ruží. Všetko len pre teba, a urobil by som zas a zas..." tak týmto ma úplne dostal, on celý ten čas myslel mňa... A ja som proti nemu poštvala všetky moje kamarátky, doslova som sa cítila hrozne... Na jednej strane úžastne a na druhej hrozne, cítila som ako sa začínam červenať a tak som iba nemo sklonila hlavu dolu no on mi ju chytil medzi palec a ukazovák a jemne nadvihol tak aby som sa naňho pozrela, milo sa na mňa usmieval zatial čo ja som sa cítila neskutočne príjemne, hlavne keď tu bol a možno aj preto som sa mu nakoniec hodila okolo krku až sme skoro spadli na zem... "Myslíš to vážne ?" opýtala som sa po chvíli aj keď otázkou sa to moc nedalo nazvať, bolo to skôr prosebné mumlanie do jeho ramena ale však čo už... "Najviac ako to len viem" povedal potichu a tuhšie ma objal...

Potter ! Ano, Malfoyová?Место, где живут истории. Откройте их для себя