Potter ! Ano, Malfoyová?

...Pri knižnici...

Takže keďže som si všimla že sa vám nepáči to ako som to spravila, rozhodla som sa teda to trochu urýchliť a priniesť naspäť tie „krajšie časy" či ako by som to nazvala... :D

Táto kapitolka tu ešte bola potrebná ale sľubujem že potom to už bude iba v tom veselom a romantickom duchu... :3

Tak prajem pekné čítanie a dúfam že sa vám bude páčiť...

James:

Celé vyučovanie prebehlo poriadne na nič. Podľa toho čo som počul sa už ani ona ani on neobjavili celý deň. Mal som sto chutí ísť za ňou no vedel som že ma má momentálne plné zuby. Čo som si vlastne myslel? Že mi hneď padne k nohám ako každá iná? Hah, iste. To by to ale nebola ona. Ona rozmýšľa na rozdiel od niektorých. Čo mi pripomína že dnes budem musieť ísť za Jennou. Potrebujem od nej zistiť čo je ten Monety zač. neviem o ňom skoro nič a to ma poriadne irituje. O mne vie každý všetko. No síce nie úplne iba to čo si myslia ale každopádne potrebujem si o ňom čo to zistiť a ešte raz si s ním poriadne pohovoriť ohľadom toho o čo mu ide a čo myslel tou vetou Myslím že ideme obaja po tom istom. Ale môžem úprimne povedať bez akéhokoľvek náznaku ľútosti že ho neznášam. Z celého svojho srdca. A to myslím naozaj najúprimnejšie ako to ide. Aj tak mám celý deň nepríjemný pocit z toho že nemám ani jedného na očiach a k tomu viem že sú asi niekde spolu čo ma hnevá ešte viac. Potrebujem ju už vidieť, ten jej nádherný úsmev, krásne oči a jej dokonalý zadok. Och merlin....

Dobre ale teraz sa sústredím na to prečo sem idem. Idem za Jennou pre informácie. Koniec. Všetko. Bodka. Nič viac nič menej.

Keď ju však zazriem ako stojí pár metrov odo mňa a rozpráva sa tam o niečom aj s jej „kamarátkami" s nevôľou sa teda poberiem za ňou.

„Jameí," zapiští hneď ako ma uvidí že kráčam k nej. Merlin pomôž mi.

„Kam máš namierené?" opýta sa sladko až mi je z toho zle a krúti si pramene jej blond vlasov.

„No vlastne za tebou. Musíme sa porozprávať," mal som chuť dodať tam to bohužiaľ ale radšej som si kusol do jazyka a vysúkal zo seba nejaký ten úsmev. Ona iba radostne tleskla rukami a vybrala sa za mnou. Ignoroval som fakt že tam všetky tie baby nechala len tak stáť a kráčal som smerom ku veľkej sieni. Však za chvíľu bude obed a aspoň sa jej tak rýchlejšie zbavím...

„Potreboval by som aby si mi povedala čo vieš o Monetym," povedal som nakoniec po pár krokoch a ona zamrzla v pohybe. Zastavil som teda tiež a svoj ťažký pohľad som preniesol zo zeme na ňu. Keď som však zazrel ten jej úškrn začal som trochu pochybovať o tom že toto celé bol dobrý nápad.

„Jameí ale to nebude len tak. Hlavne nie keď mi povedal nech ti o ňom nič nehovorím. Mňa ale nezaujíma čo medzi sebou vy dvaja máte. Ty dobre vieš čo ja chcem. Teba Jameí," pošepne ale tak aby som to počul aj keď...radšej by som to ani nepočul. Prehltnem fakt že už je zase strašne blízko mňa a zase nahodím ten svoj uvoľnený výraz.

„Jenna už som ti hovoril že medzi nami nič nebude. To že sme spolu pár krát spali neznamená že k tebe niečo cítim a je mi nad slnko jasné že tebe ide len o to aby si ťa ostatný všimli," prednesiem tvrdo. Poznám ju, s ňou to aj tak nič neurobí...

„Chcem iba bozk. Jeden tvoj dokonalý bozk," pošepne mi do slizko ucha. Doteraz nepochopím ako to že skončila v chrabromile... hlasno vydýchnem vzduch z mojich pľúc a nakoniec poviem: