Potter ! Ano, Malfoyová?

...Gitara...

Pozerajú na nás ako na prízraky a mi na nich podobne, toto už horšie dopadnúť ani nemohlo "Hh, no mi sme vám len prišli povedať že za chvíľu začína konkurz do metlobalového týmu takže by ste asi obaja mali ísť" prehovorí Fred a Lex hneď zareaguje "A-aha no d-dobre tak to by sme asi mali ísť" nervózne sa postaví a vybehne do svojej izby, využijem to a už stojím pri nich "S tebou si to vybavím neskôr, kamoško" a zabuchnem im dvere pred nosom, najradšej by som tu teraz niečo rozkopal, no namiesto toho vbehnem do izby, zoberiem metlu a utekám dole kde už stojí Lex tiež s metlou v ruke "Ja...vieš...a to je jedno poď" povedala nahnevaný tónom a vykročila von. Áaach, ešte na mňa bude nahnevaná, super naozaj úžastné ! Toto Fredovi naozaj vytmavím...
Už vonku sedím na metle a pozorujem ako hrajú počas toho vyhadzujem ľudí ktorý niesú dosť dobrý, kruté ja viem ale čo už v týme potrebujem len tých najlepších... takže aj keď sa neskutočne hnevám na Freda a Rose budú v týme pretože sú zohratý a proste im to ide "Dobre ľudia tý čo ste ostali ste v týme, pondelok ako viete je zápas chrabromil proti slizolinu. Čo z toho vyplýva ? Že tréning bude aj zajtra aj v nedelu, nechcem počuť námietky inak môžete rovno odísť" hovorím zatial čo sa všetci tešia že sú v týme jedine Lex priletí za mnou a povie "Ďakujem, inak dnes ku mne prídu baby len aby si vedel ale hneď potom môžme ísť za Mcgonagalovou" nechápavo sa na ňu pozriem a ona pochopí "Kôli heslu, hádam si nemyslíš že budem riskovať že nám tam zase niekdo vtrhne" zasmeje sa a mne sa rozžiaria oči "Takže bude aj nabudúce ?" opýtam sa nadšene "Nepovedala som že bude ale ani že nebude" provokatívne na mňa žmurkla a ja som zamrnčal, to dievča ma doháňa k šialenstvu "A čo keby som si ťa zobral a už nepustil ?" navrhol som a víťazoslávne sa uškrnul no ona len jednoducho povedala "To by si ma najprv musel chytiť" zapradie mi blízko ucha a už ju len vidím ako rýchlosťou vetra letí predomnou "S radosťou" poviem sám pre seba a už letím za ňou, za chvíľu už som nad jej hlavou "Ale, ale to je všetko čo vieš ?" posmešne sa zasmejem no ona sa zasmeje tiež a dodá "Myslel si si že to bude také ľahké ?" a zrazu metlu nakloní celú ako je smerom k zemi, keď už je tesne nad zemou vyrovná metlu a vyletí ku obručiam, som tesne za ňou ale musím uznať že je naozaj dobrá, preletí presne stredom obruče a ja letím za ňou ale prekvapí ma keď zastane a čaká kým k nej doletím, už sa ju chystám schmatnúť keď zrazu len preletím a nič nechytím, zastavím a obzriem sa , ona sa prevrátila! Merlin je lepšia ako som si myslel "Ale, ale to je všetko čo vieš ?" zasmeje sa a vo mne stúpla zlosť, ale napadol ma spôsob ktorým rozhodne vyhrám, natočil som metlu a rútil som sa plnou rýchlosťou smerom dole nezastavoval som, a keď som bol už iba kúsok nad zemou niekdo mi chytil metlu a vyrovnal ju, presne ako som čakal bola to Lex, rýchlo som ju schytil za zápästie a potiahol ju k sebe tak že sedela na mne "Mám ťa" povedal som a ona si založila ruky na hrudi "Ale to nie je fér" zasmial som sa "Prečo by to nemalo byť fér ?" pozrela mi do očí a vážne povedala "Lebo som sa o teba bála" áno, toto som chcel počuť, zobral som jej tvár do dlaní "To je dobre, kráska" usmial som sa a ona tiež, takto tam sedíme už nejakú tu chvíľu až sa opýta "Tú pieseň si zložil pre mňa ?" neviem čo ju to teraz napadlo ale prikývol som, pohladila ma po vlasoch a usmiala sa "Bola krásna..." videl som že chce ešte niečo dodať ale nakoniec to nepovedala "Ďakujem ale nie tak ako ty" pozrel som jej do očí v ktorých sa odrážalo prekvapenie, radosť a ešte niečo... Niečo iné ako predtým "Hej Lex ideme teda !" zakričí na ňu Rose a ona sa hneď trhne až sa zapotácame "To musia kaziť všetky pekné chvílky ?" povie skôr pre seba no ja sa toho aj tak chytím "Tak pekné, hej ?" hneď ako to dopoviem sa začervená "No, hh nepoviem áno ale nepoviem nie" zase to uhrá a zasmeje sa, má tak rozkošný a nákazlivý smiech až sa aj ja musím zasmiať no to už privolá metlu a preskočí na ňu "Uvidíme sa neskôr, James" a už letí k Rose, Liv a Lily ktoré tam na ňu už čakajú.

Lexa:
Priletím za nimi a hneď ma zasypú ďalšími otázkami "To čo bolo ?" opýtala sa Liv "Mňa by viac zaujímalo čo ste sa chystali spraviť keď sme tam s Fredom prišli" zapriadla Rose, čím si privolala pozornosť všetkých "Čo ? Čo sa tam stalo ?" vyzvedali obidve ale Rose len povedala "Máš čo vysvetlovať, moja" pozrela na mňa prísnym pohladom a ja som nasucho preglgla, mám ich naozaj rada ale toto mi vadí, však nič sa nestane a oni už robia z komára somára...
No zase nemôžeš povedať že úplne nič sa nestalo..
No dobre tak sme sa skoro pobozkali ! A aj by sme sa keby tam neprišli Rose s Fredom ! A ja som to chcela!
Doletíme na zem a vojdeme do hradu kde sa to ako vždy hemží študentami, omylom do niekoho vrazím "Oh, prepáč, nechcela som. Si v poriadku ?" dotyčný sa zapotáca a spadne ale hneď si k nemu klaknem a zbieram veci ktoré mu popadali keď spadol "Hej v pohode, nechaj to tak ja si to pozbieram" povie a ja sa až potom pozriem do koho som to vrazila, bol to chrabromilčan z nášho ročníku, zlatý chalan a aj pekný, už som ho pár krát videla "Ja som Mike" postaví sa a podá mi ruku "Ja som Lex" ruku prijmem a už sa chystám za dievčatami keď sa ešte ozve "Dúfam že sa ešte uvidíme, Lex" usmeje sa, má nádherný úsmev no nie tak ako James na ten jeho nikdo nemá len s tým rozdielom že tento chlapec asi nebude Rokfortský casanova a lámač sŕdc "Určite" usmejem sa tiež a bežím za dievčatami "Ten po tebe ide" zahlási Rose na čo sa zasmejem "To ťažko, ale je zlatý" poviem na čo sa baby rozosmejú, už stojíme pred obrazom chlapca "Chrabromilský meč" poviem a on nás pustí dnu, keď si všimnem Jamesovu gitaru na zemi musím sa usmiať, tá pesnička od neho bola strašne pekná, zdvihnem ju zo zeme a položím na gauč, vyjdeme po schodoch do mojej izby a každá si niekam sadne, ja sa rozvalím rovno na postel a Rose vedľa mňa, Lily si sadne na stoličku pri okne a Liv na zem pričom sa oprie o skriňu "Tak vysvetlíš nám konečne čo to s Jamesom malo znamenať ?" začne Rose a ja sa zasmejem "Čo by to malo byť ? Nič. Proste sme kamaráti, dobrý kamaráti" prednesiam snažiac nič nedať najavo "Ahá takže preto keď sme sem s Fredom prišli tak ste sa chystali pobozkať ?! Vy veľmi dobrý kamaráti..." pri druhej vete do vzduchu naznačí úvodzovky a to nehovorím o tom tóne... Všetky oči s otvorenými ústami pozreli na mňa a ja fakt netuším ako sa z toho vyhovoriť "N-nechystali sme sa p-pobozkať" vykoktám takže to moc presvedčivo nevyzeralo "Lex naozaj nevieš klamať" poznamená Liv a aj s ostatnými sa zasmeje "Ale naozaj ! Teda ja neviem možno on sa o to pokúšal..." bránim sa "Lex priznaj sa, James sa ti páči..." začala Rose a znova sa rozosmialy, preto nenávidím tieto stretnutia... "Nie ! Rose radšej povedz niečo o Dillanovi" skúšam zmeniť tému "Dill ? No on je tak strašne zlatý a pozorný napríklad dnes sme sa išli spolu prejsť a on mi priniesol kyticu kvetov ! Bolo to nádherné..." básnila Rose, takže sa mi to podarilo zahovoriť "No a čo ty a Scorp, Lily ?" opýta sa Rose, no to ma celkom zaujíma aký je môj braček v týchto veciach no podla toho ako si Lily kusla do pery tak to zlé nebude... "Myslíš okrem toho že je strašne sexy a milý a rozkošný...? No s ním je to úžastné, vieš sme akoby som to povedala...akoby sme boli zohratý, vedeli čo ten druhý chce a na čo myslí, proste cítime sa pri sebe naozaj úžastne, keď som s ním nič iné pre mňa neexistuje a myslím že on je na tom rovnako..." hovorila Lily a ja som si počas toho začala uvedomovať že až na malé rozdiely sme na tom s Jamesom podobne a až nato že do seba niesme bezhlavo zamilovaný....alebo? "To je tak milé" ozvala sa Liv keď Lily skončila "No tak teraz sa pochvál ty" podpichla som Liv ktorá sa hneď začervenala "No s Albusom je to naozaj super, nepotrebujeme slová aby sme si rozumely a jednoducho vždy vieme čo ten druhý práve potrebuje, sme si vždy vzájomne nablízku...." odmlčí sa a stále sa usmieva, však hej to je príjemný pocit keď mate niekoho komu sa môžete zdôveriť so všetkým a on vás vypočuje a nevysmeje, poradí vám prípadne je to on kdo vám zlepší náladu....presne ako mne James..."Lex, neviem síce s kým ideš na ples ale niekoho ti zoženieme neboj" prehovorí Rose na čo sa zasmejem, keby len vedela.... "Netreba ja sa mám dobre, až velmi dobre" poviem čo som asi nemala pretože zase sa všetky upriamili na mňa "Áno? Tak to je potom fajn ale keď chceš ja mám pár tipov ktorý by o teba rozhodne stály..." merlin oni sú tak zlaté "Baby ja vás mám tak rada, poďte sem" roztvorím náruč a všetky mi tam vbehnú do skupinového objatia "Inak nepovedal vám náhodou James že s kým ide na ples ? Lebo mne to nechcel povedať..." opýta sa Lily keď už si znova sadneme "Nie" hneď povie Rose "Ani mne" pridá sa Liv a ja tam len tak sedím a pozerám do blba, rozmýšlam nad ním, už zase... "A tebe Lex? V poslednom čase si s ním dosť, nepovedal ti to ?" vyzvedá Lily, hah to by bolo kebyže im teraz poviem že idem s ním, ale nie to ostane prekvapením.. "Nie, teda viem len vtedy čo sa ho to pýta Adeline a že teda máme prvý tanec ako hlavný prefekti ale to už viete" poviem zasnene a Rose sa toho hneď chytí "Aha myslíš vtedy, no vy dve ste vtedy boli pri slizolinskom stole a Adeline sa ho pýtala s kým pôjde na ples no on len vyhýbavo odpovedal..." doplnila som jej vetu "... Že ide s tou najkrajšou a najmilšou kráskou akú pozná" pozriem na dievčatá ktoré nevychádzajú z údivu a ja sa usmievam ako...toto proste nedokážem zastaviť "No tak to sa nám chlapec práve asi zamiloval. Toto ešte žiadnej nepovedal a to že ich bolo dosť no žiadna nebola hodná tohto pomenovania.." povedala Lily a ja som na ňu pozrela s pootvorenými ústami, žeby sa do mňa...? Nie, nie to je blbosť...je to predsa James Sirius Potter...
"Inak Lex a s kým ideš do Rockvillu ?" opýta sa Rose a všetky na mňa zvedavo pozrú, ja zakašlem a dotoho poviem úplne nezrozumitelne "S Jamesom" takže mi žiadna nerozumela "S kým ?!" skoro naraz sa opýtajú a keď už sa chystám niečo povedať zrazu niekdo otvorí dvere a dnu vtrhne James "Jé ahojte, prepáčte že ruším ale Lex toto si si u mňa zabudla" hodí po mne moje čierne šaty z toho večera keď sme hrali fľašu, na tvári má lišiacky úškrn a vydím ako zadržiava smiech... To je parchant ! Toto spravil schválne ! "Príjemné vysvetľovanie" zapradie a ztvorí dvere, toto mu len tak neprejde. Neváham ani sekundu a už utekám za ním "James Sirius Potter toto si nemal !" zakričím a skočím mu na chrbát, trochu sa zapotáca ale udrží rovnováhu "Ale prečo nie ?" posmešne zapradie pričom kráča ďalej smerom do svojej izby aj so mnou na chrbte "Lebo..." zoskočím z neho ale stiahnem ho na zem, takže teraz leží na zemi čo využijem a už sedím na ňom, držím mu ruky nad hlavou a víťazoslávne sa uškŕňam, však prečo si svoje víťaztvo neužiť ? "To nebolo zlé ale nie dosť dobré" povie a už ma prevalí tak že teraz som ja pod ním s menším rozdielom že on na mne leží ! Drží mi zápästia na hlavou a celou svojou váhou ma drží na zemi, takže sa nemôžem ani pohnúť "Ale, ale niekdo tu zabudol že som Potter a ja vždy vyhrávam" poznamená na čo iba zavrčím, al podarí sa mi uvolniť jednu ruku a tak mu rýchlo schmatnem okuliare a využijem jeho nepozornosť a teraz sme už tak ako na začiatku čiže ja na ňom ale ešte aj s jeho okuliarmi v ruke "Ale, ale niekdo tu zabudol že som Malfoyová a ja hrajem nefér" uškrniem sa zato on má na tvári ten nahnevaný výraz keď sa mu niečo nepodarí "Daj mi ich a začni hrať fér" precedí pomedzi zuby no ja sa len zasmejem a dodám "Férové hry sú nuda, predsa ani ty si niekedy nehral fér.... No ale keďže som taká dobrosrdečná stačí keď poprosíš" tak toto ma naozaj baví...konečne mu to môžem vrátiť "Ja s tým narozdiel od teba nemám problém" povie a zaškerí sa "Nie ? Tak hovor" vyzvem ho lebo dobre viem že to nemyslel vážne, no a to sa mi hneď potvrdí keď mu ten úškrn zmizne "Ako si vedela že to nemyslím vážne ?" zrazu sa opýta, to mu mám povedať že ho natoľko dobre poznám že viem kedy klame ? "Proste som to vedela" jednoducho myknem plecami no on pokrúti hlavou "Všetko má svoj dôvod" povie a tým ma úplne zmetie, využije moju nepozornosť a ruky si vytrhne z tých mojich a ja skôr ako sa stihnem spamätať už ležím na zemi a smejem sa ako o dušu, on ma šteklí !! "S-s-stačí-í" vyhrknem pomedzi smiech no on len pokrúti hlavou "P-p-prest-taň" prekvapivo prestane a pozrie mi do očí, uškrnie sa "A čo za to ?" opýta sa ale ruky stále drží v pozícii že hocikedy môže znova začať "A čo by si chcel ?" usmejem sa stále mu pozerajúc do očí "Čo ták pusu ?" lišiacky na mňa pozrie "Á čo ták nie ?" opýtam sa no to ma už zase začal štekliť "D-dobre, d-dobre" poviem a on hneď prestane, začne sa ku mne naklánať a keď už je celkom blízko chytím mu rukami tvár a natočím ju na bok, dám mu pusu na líce a vyšmyknem sa mu, neubránim sa smiechu keď uvidím ten jeho smutný kukuč "Bola to pusa ? Bola. Mal si byť konkrétnejší. Ale aj tak si to s tebov ešte vybavím" poviem pričom naňho ukazujem prstom a postavím sa, vybehnem po schodoch kde stoja baby a pozerajú na nás, vkĺznem do izby a hneď za mnou aj všetky dievčatá ktoré si z nás očividne spravili kino "Lexa Malfoyová čo robili tvoje šaty u Jamesa ?" až ma zamrazilo akým tónom to povedala "No, to. Nemôžeš to nechať tak? Nič sa nestalo ak myslíš na to a ani nechystalo!" vykríknem "Merlin, Lex ty ideš po mojom bratovi!" zagáni na mňa Lily a ja na ňu neveriacky pozriem "Ja nejdem po tvojom bratovi, Lily! Čo ste všetky proti mne?!" ja to mu naozaj nechápem ako ju toto mohlo napadnúť....teda no je pravda že ten jeho úsmev a jamky na lícach vždy keď sa smeje, vlasy ktoré mu padajú na všetky svetové strany a vždy vie čo povedať... Noták teraz nie!
"Dobre asi nie je najvhodnejšie chvíla to riešiť" vloží sa do toho Liv a nenápadne na mňa žmurkne, v tomto Liv naozaj milujem! Vždy ma z toho vymotá... "Dobre ale nevyhneš sa otázkam" namieri na mňa Rose prstom a ja len poslušne prikývnem. Potom sme sa este dlho rozprávali o všetkom možnom až nakoniec som zahlásila "Baby nejdeme na večeru? Som hladná.." hneď nato mi zavŕzga v žalúdku na čo sa všetky rozosmejeme "Poďme" všetky sa ako na povel postavíme a vykráčame z izby, no hneď ako výjdeme mi po tele prejdu zimomriavky, na gauči sedí James bez trička s gitarou v ruke, iba tak si na nej brnká a do toho si hmká nejakú melódiu...
Merlin ja asi snívam... Nedokážem sa ani len pohnúť až kým neotočí hlavu smerom k nám a zase sa usmeje tým jeho úsmevom a ja sa musím neskutočne držať aby som mu ho neopätovala, hnevám sa naňho! To s tými šatami urobil schválne! A ešte aj s tou pusou čo chcel...niekedy ho naozaj nechápem..
Pomaly ale isto teda kráčam ďalej až všetky vycupitáme na chodbu a prekvapivo vládne medzi nami až hrobové ticho "Čo sa deje?" opýtam sa po chvíli keď už je to neznesitelné "Ako na teba pozrel a potom sa usmial, to bolo zlaté" poznamená Liv ale Rose to hneď skonkretizuje "Merlin, Lex veď po tebe ide!" musím sa pousmiať nad tými ich poznámkami "Venuje ti viac pozornosti ako mne a to som jeho sestra" pridá sa k nim Lily "Dobre, dobre ako myslíte ale ja som už naozaj hladná" hneď ako to poviem Rose nadomnou len prekrúti očami "Čo jéé?" zatiahnem na koniec otázky smerovanej Rose "Ty si aleže vôbec nevšímaš že James sa práve do teba zapozeral a nie je jediný.." žeby som sa naozaj Jamesovi...ale keby aj tak a čo!? Pre merlina veď je to Rokfortský casanova, nepotrebujem hneď prvý vzťah si zničiť dôveru..."O tom dosť pochybujem" proste poviem a prekrížim si ruky na hrudi, naozaj nebaví ma ako ma stále dávajú s niekym dokopy, mne je s Jamesom dobre! Sme ako najlepší priatelia!
A najlepšieho priatela chceš pobozkať, hej?
Tak toto mi naozaj nechýbalo! Ešte ty sa tu miešaj...
Neodpovedala si.
No, neviem čo by som na to mala povedať.. Má pravdu aj Rose aj moje svedomie aj všetci.. No nemôžem zato že ma svojím šarmom natoľko očaril! Ale ja sa tomu manekínovi len tak nedám!
Zatiaľ čo sa baby rozprávajú sme už stihly prísť aj do velkej siene, úprimne nejako ma aj prešla chuť na jedlo ale keď už som tu "Lex nebude ti vadiť ak pôjdeme za našimi..." odmlčala sa Liv ale viem presne čo myslela, úprimne? Trochu mi to vadí ale keď oni sú s nimi tak šťastné... "Kľudne choďte to je v pohode, ja sa aj tak rýchlo najem a pôjdem si lahnúť" trochu nasilu som sa usmiala a všetky ma milo objali a venovali mi úsmev pri ktorom som hneď vedela že som spravila dobre, pobrala som sa teda k svojmu stolu a sadla si niekam do rohu ďalej od ostatných keďže som nemala chuť sa dávať s niekym do reči no hneď ako som chytila rukou zelené jablko sa na ňom objavila ruka niekoho iného, už keď som sa chcela pozrieť kdo to je vtisol mi bozk do vlasov a jablko pustil a mne bolo hneď jasné kdo to bol "Ahoj" povedala som keď už si James sadol oproti mne "Ahoj, kráska" odzdravil a ja som si zobrala to jablko a s chuťou doňho zakusla "Vydím že sa na teba vykašlali" ukáže na slizolinský stôl kde sedia dievčatá "No u teba je to asi podobne" poviem a pozriem smerom kde sedí Fred s Adeline "No tak to sme ostali asi sami" žmurkne na mňa na čo iba pokrútim hlavu "Ja sa na teba hnevám" poviem ako malé decko ale vôbec mi to neprekáža, on sa na mňa len smutne pozrie a nahodí tie jeho psie oči "Ale noták, kráska už sa nehnevaj prosím" hovorí tak prosebne plus tie jeho oči.."Dobre, ale ešte mi zahráš na tej gitare, platí?" zasmejem sa keď sa mu rozžiaria oči "Pre teba všetko, kráska" zapradie "Tak poď" chytí ma za zápätie a už ma ťahá preč "Počkáj" vydám zo seba no on akoby ma nepočul a ďalej ma ťahá až dobehneme na štvrté poschodie "Čokoládová torta" zrazu povie a chlapec nás pustí dnu "Ale..." nestihnem dopovedať lebo hneď mi to vysvetlí "Preto som prišliel neskôr na večeru" usmeje sa a ja nedokážem nič iné ako mu úsmev opätovať, hneď ma zatiahol k nemu do izby než som stihla čokolvek namietnuť. Už u neho v izbe som sa posadila na postel a pozorovala ho ako niečo hľadá v skrini, no musela som sa zasmiať keď som si všimla ako spokojne si na vankúši ležia moj zajačik a jaho macík... No o chvíľu mi pristane v rukách nejaké tričko "Myslím že sa v tom bude spať lepšie" usmeje sa a ja sa musím zasmiať aj keď má pravdu, zbehnem do kúpeľne a preistotu aj zamknem, vyzlečiem si veci čo som mala na sebe a oblečiem si tričko čo mi dal, no hneď ako si všimnem čo je na ňom napísané neviem či sa skôr hnevať alebo smiať
'Potter je najlepší' píše sa na tičku, mňa z neho porazí on s tým nikdy neprestane...
Tričko si obrátim naruby a vyjdem von, on už sedí na posteli iba v teplákoch, medajlónom odo mňa a gitarou v ruke s nádejou na mňa pozrie no nakoniec sa zasmeje "Hádam si nečakal že to tak lahko prijmem a nechám si to" poviem a tiež sa zasmejem, hodím sa do postele a zachumlem do prikrývok, je zvláštne že mi aleže vôbec neprekáža sa tu premávať iba v jeho tričku...dôvera je zvláštna vec, keď sa už rozhodnete niekomu dôverovať je to úžastné no už menej keď vás sklame... Ale to si neuvedomíte kým sa to naozaj nestane.
On si sadne vedla mňa a začne pomaly niečo hrať, je to naozaj strašne upokojujúce a keď potichu začne do toho spievať je to proste úžastné a ja tam len tak ležím a počúvam ho....počúvam jeho hlas, už len vedomie že je tu je úžastné...