...Konečne Vianoce...

5.8K 315 13
                                    

Ták. Plán bol naplánovaný. A ja som som už cupitala na večeru s tou najlepšou náladou aká mohla byť. Keď som už sedela pri stole zobrala som si zelené jablko a sem tam pozrela na Pottera a uškrnula sa nad tým ako netuší čo ho čaká.
James:
Celý týždeň som si užíval ako sa Malfoyová snažila vrátiť si vlasy naspäť , a celá bez duše chodila na vyučovanie. Ale dnes na večeri som sa dosť prekvapil keď prišla celá vytešená akoby..ako.... Pre merlina presne akoby mala nejaký plán. Ale aký? Videl som ako sem tam na mňa pozriela tým prešibaným pohľadom a uškrnie sa, merlin ako ja som ten úškrn nenávidel bol taký...taký proste Malfoyovský. Ach, musím zistiť čo má za plán, ale ako?.... A mám ťa Malfoyová,niečo nedomyslela alebo skôr na niekoho si nemyslela. Lily.
Po večeri som sa schoval do knižnice a čakal som kedy moja milovaná sestrička príde. Vedel som že tu bude, miluje knihy, nie až tak ako Malfoyová ale aj tak. Čakal som asi 10 minút kým prišla. Zatial si ma nevšimla. Nikdo okrem nás tu nebol. " Lily , Lily, Lily " začal som a ona sebou trhla, no keď si ma všimla usmiala sa " Ahoj James" pozdravila milo, ale ja som sa neusmial " Deje sa niečo?" opýtala sa ustrachane " Vieš, dobre čo sa deje Lily. Malfoyová sa deje. A ty mi teraz pekne povieš čo plánuje." odpovedal som úplne chladne, lebo som vedel že sa ma potom zlakne a povie mi to, teda vždy to tak fungovalo. " James a-ale ona n-nič neplánuje" vydala zo zeba nervózne " Ale, ale moja malá Lily neklam mi " a začal som sa k nej približovať, ale ona sa ani nehla čo ma trochu zarazilo, a povedal som si že to asi nebude také lahké. " Ale James prestaň s týmto, dobre vieš že toto ma už nevystraší" povedala kludne. Merlin, tak ostáva už iba jedno, moje obľúbené vydieranie. " Ako chceš táaak buď mi to povieš alebo poviem otcovi že si do Malfoya" povedal som už svojím normálnym hlasom, no v tom som sa trochu zadivil keď sa začervenala, nie, nie, nie to sa mi muselo len zdať. " James to nespravíš!" vyštekla na mňa. " Nie, pokial mi povieš čo plánuje" začal som podpichovačne " Nie, James ona je moja kamarátka to nespravím" " Som veľmi zvedavý čo na to povie oteeeec" zatiahol som nakonci " James!" "Lily?" neubránil som sa úsmevu" Noták, prosím toto mi nerob" prosíkala Lily, ale ja som sa už rozhodol " Hovor" vyzval som ju " Dobre, dobre " začala a ja som bol rád že zase bolo po mojom. " No ja som raz OMYLOM povedala Lex že, že s-sa bojíš" a odmlčala sa " Nie, to si neurobila" povedal som zúfalo, " Hovorím že to bolo omylom prepáč. No a ona sa to tak trochu chystá zneužiť " bolo to moje najväčšie tajomstvo a ona ho jej len tak povie, ale potom ma niečo napadlo " Dobre. Ale odpustím ti to iba ak mi povieš čoho sa bojí ona" Lily si vdychla ale vedela že nemá na výber " Búrky" povedala a ja som sa musel smiať až som sa chytal za brucho ' takže slávna Malfoyová sa nám bojí búrky' to sa dá využiť. " No dobre a teraz mi povec ako konkrétne to plánuje využiť" vyhrkol som pomedzi smiech a všimol si že aj jej šklbako kútikmi. Tak mi všetko aj keď nechcela povedála a ja už som mal plán ako jej to zkaziť.
Lexa:
A s úsmevom som zaspala. Ráno o 6:00 som bola už na nohách a všetko si ešte opakovala. Bolo to dokonalé, ak to výde poriadne si to užijem. Ale určite to výde nemá sa na tom čo pokaziť. " No tak ideme na to?" opýtala som sa keď už sme si všetko pripravili " Jasné tak poďme" nadšene povedala moja najlepšia kamarátka Rose. "Už sa neviem dočkať" dodala ešte. Tak sme potichu vyšli z izby a prešli popri klubovni až k chlapčenským izbám kde som začala hľadať tie správne dvere. Keď som ich konečne našla potichu som prikývla Rose aby vošli dnu "alohomora" povedala potichu Rose a vošli dnu, kde ešte Potter aj Fred spali. Ja som si nasadila masku a potichu to pozorovala Liv zhodila na zem pohár ktorý stál na stole, vzápetí sa prebrali a baby rýchlo zhasli svetlo. Ja som vošla dnu kde už Potter hladal prútik ale nenašiel ho pretože ten už mala Rose.Začala som sa potichu smiať a približovať sa k nemu a on celý vystrašený začal cúvať a tiasť sa keď si všimol moju tvár. Cúval stále ďalej až narazil do steny a zrýchlene až panicky zača dýchať, nevedel čo robiť a tak skĺzol po stene dolu a sadol si na podlahu. Užívala som si to keď zrazu som videla ako si skrýva tvár do dlaní a plače? On -on naozaj plakal trochu som sa začala cítiť previnilo. Merlin mne ho bolo ľúto a tak som trochu od neho cúvla keď zrazu sa vzliky premenili na smiech " Teraz" zakričal a ja som zamrzla v pohybe, nevedela som čo sa deje, keď zrazu som bola na zemi a niekdo bol na mne, nevedela som sa pohnúť keď sa zasvietili svetlá uvidela som čom sa stalo Rose a Liv držal Fred za zápästia a mňe bol Potter ktorý ma držal na zemi. Cukla som sebou a on sa zasmial a dal mi dole masku " Niečo si nedomyslela Malfoyová a to je že Lily je moja sestra" a znova sa zasmial zavrčala som a mykala sebou ako najviac som vedela ale s ním to ani nepohlo. Potom som zastala pohladom na ňom a všimla som si že nemal tričko, nsucho som preglgla, keď som si ale uvedomila že stále sa naňho pozerám a tak som zrakom prešla na jeho tvár na ktorej sa už zahrával zase ten víťazoslávny úsmev. Merlin ako ja som ten úsmev nenávidela bol taký...typický Potterovský. A nakoniec som mojim naštvaným až zúrivým pohľadom prešla k jeho očiam ktoré ako vždy žiarily, boli pekné také čokládové až mi zmäkkol pohlad a tak sme si vzájome pozerali do očí ešte dosť dlho keď zrazu povedal " Tuším sa ti zapáčili moje oči" a zase sa uškrnul. Ja som sa trochu spamätala ale aj napriek tomu som cítila ako mi do líc stúpla červeň "N-nie" dostala som zo seba, on sa len zasmial a začal " No keďže si očividne prehrala teda keď nechceš ísť takto domov, čakám na priznamie že som lepší" merlin len to nie" Nikdy" skočila som mu do reči a poveda ladovo " Nechaj ma dohovoriť. No ale keďže som taký dobrosrdečný" načo som iba prekrútila oči a on sa zasmial " a cením si tvoju snahu, pretože to bolo naozaj dobré to musím uznať takže stačí keď poprosíš a ja ti tie vlasy zmením späť" dopovedal " Potter ja ťa prosiť nebudem!" kričala som " Ale budeš inač môžeš oteckovi a mamičke vysvetlovať prečo máš ružové vlasy" hovoril kludne a mňa najviac hnevalo to že mal pravdu, čo teraz , nestihnem už nič vymyslieť, nemám na výber " Arrrr, Potter určite nechceš niečo iné?" povedala som stále skúšajúc nájsť aj inú možnosť "Nie" povedal rázne " Dobre" zavrčala som " Potter PROSÍM sprav mi tie vlasy" povedala som znechutene "Nie, nie,nie, takto nie, nie tak akoby si mala za chvíľu zomrieť ale pekne a milo a oslov ma mojím prvým menom " zlosť vo mne stúpla ešte viac " Ešte si vyberaj" povedala som znechutene a on sa zasial " No poď, hovor" nemám na vyýber " Dobre, nechceš rovno aby som ti povedala Jeimí? " spýtala som sa nadrzovku " Keď už si to navrhla" , ja som strašná, ešte si budem pridávať achh " No dobre, nech už to mám za sebou. " povedala som nechtne "Jeimí, prosím napravíš mi moje vlasy?" opýtala som sa sladkým hláskom až mi zneho bolo zle. " No vidíš že to ide Lexí" povedal tiež sladko až som myslela že dostanem cukrovku, a potom zamrmlal protikúzlo tak aby som ho nepočula. Presvedčila som sa či mi ich naozaj vrátil akeď som uvidela ti peroxidovo biele vlasy vydýchla som si, ale neodpustila som si poznáku " Za toto zaplatíš Potter" ale povedala som to skôr takým hlasom akoby som sa mala za chvíľu rozosmiať a tak sa aj stalo, my dvaja sme sa tam smialy až sme sa chytali za bruchá a ostatný na ktorých som už aj zabudla že tam sú, na nás pozerali ako na bláznov. Neviem prečo mi to prišlo také smiešne ale niekedy keď som zúfalá mi príde všetko siešne. Keď sme sa konečne dosmialy ozvala som sa " Tak mi asi už pôjdeme" a pobrali sme sa na izbu. Keď sme tam boli začali sme sa rozprávať o tom ako nám to nevyšlo a ako prizabijeme Lily. "Lex? To s James to čo bolo?" spýtala sa zrazu Rose a ja som si uvedomila že ani ja neviem čo to malo byť, vlastne som sa po prvý krát s Potterom spoločne na niečom smiala "Neviem čo myslíš " radšej som odpovedala takto aby sa ma viac nevypytovala, ale ona to tak nenechala " Však to ako ste sa na seba pozerali a potom smiali aj keď na tom nebolo nič vtipné" povedala podpychovačne " Rose nechápem o čo ti ide" vyhýbala som sa odpovedi ktorú som ani ja nepoznala " Ide mi o to že namiesto toho aby si tu zúrila tu teraz máš veselú náladu" zaskčila ma, ale bola to pravda " Aj keď mu to všetko Lily povedala aj tak sa bál" zahovorila som a zistila že sa na Lily ani moc nehnevám. "Aha, dobre, viete čo poďme na raňajky som hladná" povedala a ja som bola rada že to nechala tak "Aj ja, tak poďme". Tak sme sa zobrali iba ja Rose pretože Liv išla niekam inam a Lily som odvčera nevydela, dokonca ani nespala na izbe, asi sa bála ako zareagujem keď to nevýde....Na raňajkách tiež nebola a ja som si uvedomila že sa vlastne teším domov ako budeme spolu na Vianoce, už to na mňa prišlo tá Vianočná nálada a ten sneh a všetko okolo toho...." Teším sa na Vianoce" povedala som len tak " Aj ja." a zrazu akoby si na niečo spomenula " Skoro som na to zabudla , chcela som ťa pozvať k nám po Vianociach by si mohla prísť a až dokonca prázdnin.... A kludne zober aj Scorpiusa keď bude chcieť" pozerala som na ňu prekvapene, bola som strašne šťastná že mi natolko dôveruje ale potom ma napadlo " A nebude to tvojím rodičom vadiť?" opýtala som sa sklesnuto, lebo už som sa tešila keď v tom Rose pozrela na mňa ako na blázna "Lex neblázni nikomu to nebude vadiť, nemá byť prečo a inač ani neviem či si vás tam niekdo všimne pretože sa stretneme celá rodina babka Molly, dedko Artur, bratranci Fred, George príde aj Teddy a Jasné že tam bude aj Lily ,Albus ,James , Vy dvaja , rodičia Lily a mala prísť aj teta Hermiona ale tú už som nevidela veľmi dlho takže asi nepríde no a ešte aj ujo George s jeho ženou no a kopec ďalších...." ani som nestíhala registrovať všetky tie mená ale aj tak som hneď povedala " Veľmi radi prídeme, ďakujem Rose" a vrelo som sa na ňu usmiala " Neďakuj, budem veľmi rada keď prídete" a úsmev mi opätovala. Takto podobne prebehol celý deň už som si myslela že hádam aspoň tento deň bude kludný ale to by som sa nemohla volať Malfoyová. Pretože som sa začala obávať či sa náhodu niečo Lily nestalo pretože som ju celý deň nevidela. A ako som tak kráčala na večeru okolo slizolinskej klubovne, som z tadial počula hlasy , no to by bolo celkom normálne kebyže jeden z nich nepatril Lily. Dvere bolo pootvorené a tak som nachvíľu zastala a započúvala sa " Ale ja sa bojím ako to vezme" hovorila Rose " Ja viem ale myslím že aspoň jej by sme to mohli povedať predsa je to moja sestra a ja jej nechcem ďalej klamať veď aj ty si to povedala Albusovi" hovoril druhý hlas a ja som ešte viac spozornela keď som zistila že patrí Scropovi " Ja viem. Milujem ťa Scorp" povedala "Veď aj ja teba moja Lily" odpovedal zase Scorp a ja som zabudla ako sa dýcha. Pootvorila som dvere ešte viac a nazrela dnu. Bol tam Scorp s Lily v objatí a bozkávali sa, ja som zrazu ani neviem prečo bola šťastná, asi preto že moja veľmi dobrá kamarátka a môj jediný najlepší brat sú tiež šťastný. A tak som sa nadýchla a povedala " Merlin, to je také krásne"obaja sa strhli a pozreli na mňa ako tam celá dojatá stojím a rozplývam sa nad nimi. Scorp podišiel ku mne objal ma a hneď za ním aj Lily. "Ako dlho?" zmohla som sa iba na túto otázku na ktorú mi hneď odpovedal jedným slovom Scorp " Dlho". " O to lepší dôvod prísť po Vianociach ku Rose" povedala som ako prekvapenie. "Merlin to naozaj?" opýtala sa Lily "Áno, Rose ma a teba Scorp pozvala k nim s tým že tam budú aj všetci ostatný , no a ja som súhlasila..." "Si tá najlepšia sestrička na svete" povedal Scorp nadšene a pobozkal Lily. " Lily máš odpustené to s Potterom ale len kôli tomu že mám dobrú náladu " povedala som a zasmiala som sa aj ona sa zasmiala a Scorp len pozeral a nevedel o čo ide, no potom si uvedomil že mám svoje biele vlasy a usmial sa. " Dobre tak ja už asi pôjdem a dievčatám poviem že som ťa našla v knižnici." a zberala som sa preč " Ďakujem"ešte dodala Lily. Išla som na večeru a po večeri na izbu a hneď som zaspala. No už ráno som vedela že tento deň nebude taký peký ako včera, pretože o pol ôsmej som dostala nie najpríjemnejší budíček od Pottera s názvom' aquamenti' a hneď som už bola na nohách a on bol mokrý tiež. "Aquamenti" zakričala som a Potter bol celý mokrý , neodolala som smiechu ale hneď ma prešiel keď povedal "expeliarmus" a už mal môj prútik v ruke, toto kúzlo mu išlo najlepšie,však ako inak...
Čakala som čo spraví a on začal bežať aj s mojím prútikom. Rozutekala som sa za ním ale nestačila som mu , blbý metlobal pomyslela som si ,no v tom mi zmizol z dohľadu a ja som už len počula " No čo Malfoyová nestíhaš?" kričal povýšenecky no a v tom sa mi objavil pred nosom, dolu hlavou sedel na metle a smial sa zrazu ma schytil a posadil ma na metlu vyletel so mnou von " Drž sa " povedal a prudko letel dohora, ja som sa zľakla a rýchle som sa ho pevne chytila okolo pásu on sa nad tým len pousmial a ja som mrzla " P-p-potte-er d-daj m-m-ma dol-l-le. J-j-je m-m-mi zzzim-ma. Urovnal metlu dosť vysoko nad zemou a pozrel na mňa. Bola som len v pyžame a neskutčne mi bola zima až mi drkotali zuby a tisla som si ho viac k sebe v tom si dal dole mikinu a natiahol mi ju cez krk " Keď poprosíš poôjdeme dole" zahlásil a ja som si prisla mikinu k sebe aby mi bolo teplejšie a začala som " D-d-ob-bre, p-p-prosím-m J-j-jammes-s pp-poďmmme d-ddolu" vykoktala som a on sa usmial a povedal " Ako si želáš a metlu prudko otočil nadol. Rútili sme sa dole čoraz rýchlejšie a ja som sa začala báť že sa zaboríme rovno do snehu "Jameeeeeees!" zakričala som keď sme boli tesne nad zemou a on vyrovnal metlu. Rozosmial sa a povedal " Chcela si ísť dole tak môžeš ísť " strčil do mňa a ja som spadla z metly priamo do toho studeného snehu.

Potter ! Ano, Malfoyová?Where stories live. Discover now