Potter ! Ano, Malfoyová?

...Zmrzlina...

"Je. To. Úžastné" poviem a pohľadom prejdem na Jamesa ktorý je tiež ohúrený, je tu veľká sploločná miestnosť s kozubom a veľkým gaučom, jedným dlhým stolom za ktorým sú dve stoličky a nad nimi sú dve veľké okná, podlaha je prikrytá príjemným kobercom a z pravej a ľavej strany sa tiahnu schody. Vybehnem hore a uvidím tam svoj kufor a čiernu sovu, podľa všetkého to bude moja izba, vyzerá to tu úžastne veľká postel, stolík, velké okno, skriňa a všetko to je zladené do chrabromilských farieb. Je to tu nádherné.... Po schodoch prejdem znova dole a sadnem si na gauč, je neskutočne príjemný "A toto je celé iba naše" povie do ticha a zvalí sa vedľa mňa "Toto je jeden z tých najlepších dní" prehovrím len tak, lebo naozaj je zatial všetko dokonalé "Takže ti nevadí že tu budeš musieť byť so mnou?" opýta sa zrazu a ja mu musím pozrieť do očí či to myslí vážne, ako....škoda plýtvať slovami... "James vyzerám na to že by mi to vadilo? Veď to je super!" poviem mu a on vyčarý ďalší z tých jeho očarujúcich úsmevou "To som rád" zaiskrí mu v očiach a lahne si tak že hlavu má na mojich nohách, prekvapivo mi to vôbec nevadí a tak rukou prejdem po jeho vlasoch a hrajem sa s nimi, očividne mu je to príjemné pretože má zatvorené oči a usmieva sa, takto tam sedím a pozerám na plamienky v ohni pričom sa mu stále hrajem s vlasmy nejakým zvláštnym spôsobom ma to celé ukludňuje no keď si všimnem koľko je už hodín pomaly zatrasiem Jamesom ktorý už medzitým stihol zaspať "James, mali by sme si asi ísť vybaliť veci..." hovorím potichu "Ale mne je takto dobre" povie a prekríži si ruky na hrudi na čo sa musím zasmiať pretože jeho celkový dojem je asi taký ako keď nechcete dieťaťu kúpiť zmrzlinu. Zmrzlinu! Práve ma niečo napadlo "Keď si vybalíš veci dáme si spolu zmrzlinu" poviem a on hneď otvorí tie čokoládové oči a olízne si pery. Ešte prdtým ako sme odišli z nástupišta som si stihla kúpiť kýblik zmrzliny, tá sa vždy zíde..."Dobre" zašomre a už kráča smerom ku svojej izbe, zasmejem sa a aj ja idem do izby. Keď prídem ešte chvíľu si to tu prezerám no potom si začnem vybalovať veci. Keď už mám všetko vybalené, veci v skrini a pár vecí na poličke v podobe kníh a fotiek a zlatonky od Jamesa...spomeniem si na ten deň keď mi ju dal, čo mi pripomenulo že by som sa mala prihlásiť na konkurz...a že mám zobrať tú zmrzlinu lebo by sa asi James nahneval kebyže nič z toho nebude. Pomaly už držiac zmrzlinu v ruke kráčam dolu a uvidím Jamesa ako tak stojí a nedočkavo poklepkáva nohou "Mám zlú správu mám len jednu lyžičku" poviem a smutne sa usmejem no on len mávne rukou a sadne si na gauč "Aká je?" opýta sa keď si sadnem vedľa neho "Moja obľúbená čiže..." nestihnem dopovedať lebo mi skočí do reči "Čiže čokoládová" pozrela som naňho, ako vie že mám najradšej čokoládovú? "Viem to, vždy si ju kupuješ..." usmeje sa a ja ani neviem prečo ho obíjmem, neviem proste som ho chcela objať, no on akoby to čakal a zobral ma celú ako som sedela do náručia a posadil ma na jeho nohy, nebránila som sa atak som len otvorila zmrzlinu ktorú som vzápätí nabrala na lyžičku "Otvor ústa" povedala som a on poslúchol, vopchala som mu lyžicu do úst a hneď aj vybrala , spokojne si cumlal zmrzlinu a tak som si nabrala tiež no skôr než som si ju stihla dať do úst ma predbehol James a zjedol ju "Héj" smutne som sa zatvárila a on sa zasmial s plnými ústami na čo som sa zase rozosmiala ja.... Takto sme tam blbly ešte dosť dlho až sme boli celý špinavý ako malé deti "Noták, James nechaj mááa" zatiahla som keď mi už asi po tretí krát zjedol moju porciu "Ale keď čokoládová je moja najoblúbenejšia" obraňoval sa, "Naozaj? Aj tvoja?" opýtala som sa zvedavo, však často sa nestáva aby sme mali niečo spoločné "Hej" spokojne prikivoval a vytrhol mi lyžicu z ruky, nabral na ňu poriadne vela zmrzliny a namieril ňou na mňa, pochopila som a tak som otvorila ústa, o chvíľu sa mi už rozplívala tá úžastná čokoládová chuť na jazyku, spokojne som sa usmiala a položila si hlavu na jeho rameno a on si položil hlavu na tú moju. Všimla som si že toto je naša oblúbená poloha no to sa mi už zatvárali oči a tak som pomaly zaspala na Jamesovi.
James:
Potom čo som jej dal tú zmrzlinu si položila hlavu na moje rameno a videl som ako sa jej pomaly ale isto zatvárajú oči. Keď už úplne spala rozhodol som sa že by bolo fajn kebyže ju odnesiem do postele. Začal som sa teda dvíhať z gauča no zrazu sa zamrvila a pritiahla si ma bližšie k sebe, merlin ja ju tak milujem...
Tak dnes budeme asi spať tu, no nevadí s ňou budem kdekoľvek...zatvoril som oči a užíval si tu chvíľu a už som skoro spal keď sa zrazu prudko otvorili dvere a dnu napochodovali Fred, Rose, Albus a Liv no a isteže nechýbali Scorp a Lily. No bol som moc unavený na to aby som sa s nimi rozprával a tak som hral že spím a už som len počul "Merlin pozrite!" povedala myslím že Rose a počul som ako sem všetci pozreli "Asi spia, nechajme ich tak" neviem kdo to povedal no najradšej by som mu dal za pravdu, nech idú všetci preč "Myslíš že sú spolu?" opýtal sa niekdo no to už som nevydržal a otvoril som oči "To si už človek nemôže dať zmrzlinu s opačným pohlavím bez toho aby boli spolu?!" vyhrkol som nahnevane a všetci na mňa vyvalili oči "T-takže nieste?" bojazlivo sa spýtala Rose "Nie" odpovedal som smutnejšie ako som chcel no vykril som to úsmevom, no je by som bol rád keby som teraz mohol povedať áno no
nemôžem. Našťastie sa Lex nezobudila čo bolo fajn lebo viem že by z tohto všetk3ho nebola nadšená viem ako nerada všetko to vysvetluje a ja tiež "No a teraz, neviem síce koľko je hodín ale keďže som hlavný prefekt a určite už je po večierke a len tak ste sem vtrhli máte 10 sekún ak nechcete aby tento rok vyhral slizolin" vyhrážal som sa a Fred na mňa len vyvalil oči ako aj ostatný no ja som začal počítať "Desať, deväť, osem..." no to ma prerušil Albus "Mne by to nejako moc nevadilo" a so Scorpiusom sa rozosmialy "Asi tak nejak" dodal Scorp "Sedem,šesť, päť" počítal som ďalej "Dobre, dobre Pán hlavný prefekt" povedal ironicky Fred a vykročil smerom ku dverám a za ním všetci ostatný, už som len počul zatvoriť dvere a hneď na to sa po izbe rozliahol nie len môj smiech "Ake si im dal" smiala sa Lex a ja som na ňu prekvapene pozrel "Ty nespíš?" prekvapene som sa opýtal no stále som zadržoval smiech "Už odkedy prišli tak nie. Škoda dobre sa mi na tebe spalo" znova som sa zasmial a ona mi s úsmevom od ucha k uchu pozrela do očí, pohľad som jej opätoval v jej očiach sa ligotali malé iskričky radosti "No mala by si ísť spať" povedal som napokon ale ona sa ani nepohla "Ale mne sa nechce" odpovedala keď odtrhla zrak od mojich očí no hneď ako to dopovedala si zívla načo sme sa obaja zasmialy "Dobre, dobre tak pôjdem" postavila sa a pozrela na mňa "Dobrú noc, ráno sa uvidíme" zaželala mi a ja som sa neudržal, postavil som sa vedla nej a vtisol som jem rýchly no aj tak vrelý bozk na čelo "Dobrú noc" usmial som sa a na moje prekvapenie mi úsmev opätovala a odišla smerom k svojej izbe. Ešte dlho po tom čo odišla som sa pozeral do krbu no nakoniec som sa aj ja pobral do svojej izby. Keď som sa konečne vyštveral po schodoch hneď ako som otvoril dvere som sa hodil na postel, od únavy som už ani nevidel. 2:00 prene tolko ukazovaly hodiny no ja som stále nespal, metal som sa tu ako ryba na suchu, postel bola mäkká a ja som bol neskutočne unavený no nešlo mi zaspať....nechápem,vždy som si myslel že pokiaľ ste unavený zaspíte všade no teraz nie som schopný zaspať ani na tej najmäkšej posteli.....asi, asi budem musieť použiť to čo vždy keď neviem zaspať...
Lexa:
Do izby som prišla asi pred troma hodinamy s tým že som neskutočne unavená no čo sa stalo? Nič, však prečo by som mala zaspať, veď času dosť do rána že? Úžas....
Stále myslím na to ako mi James dal pusu na čelo, bolo to neskutočne rozkošné cítila som sa ako jeho malá sestra.... Čo také asi robí? Hah, otázka za sto bodov, počkať skúsim si typnúť....žeby spal? Ja asi niesom normálna však čo také by mohol robiť keď už bude pol tretej?
No ale čo tu budem robiť? Možno nespí. Pôjdem za ním.
Pomaly sa postavím z vyhriatych prikrývok a potichu cupitám ku dverám, ja viem že to čo práve robím naozaj nie je normálne no kebyže nespí mohli by sme sa rozprávať? Nie, mohli by sme sa pokúsiť zaspať spolu... Viem že to vyznie divne no dobre sa mi s ním spí.....merlin ale nie tak ako to vyznie! Prečo sa hádam sama so sebou keď ja dobre viem ako to myslím? Jednoducho mi hrabe...
Už som stála pred jeho dverami a ticho na ne pozerala s otázkou v mysli 'Mám tam ísť?' no za vyskúšanie nič nedám a tak pomaly otvorím dvere no keď si všimne Jamesa ako leží na bruchu a v jednej ruke stíska plyšového macíka musím sa rozosmiať a vtedy si všimnem že nespí lebo prudko sa otočí a odhodí macíka na druhý koniec izby na čo sa rozosmejem ešte viac a on sa iba začervená a hodí na mňa nechápavý pohlad "Čo tu robíš?" vyhrkne ale ja jeho otázku ignorujem a prídem k macíkovi ktorý leží na zemi "Chudáčik macík" poviem a zdvihnem ho zo zeme a aj s ním v rukách sa hodím k Jamesovi do postele a podám mu macíka "Nechcem ho, a ešte raz sa ťa pýtam čo tu robíš?" opýta sa a podá mi ho naspäť "Ked ho teda nechceš tak ja si ho požičiam a nejde mi spať " odpovedala som mu a pritúlila si macíka k sebe a nakoniec som sa natisla aj na Jamesa "Ale nikomu to nepovieš" skôr mi oznámi a ja pozriem na neho a aj cez tú tmu si všimnem ako sa hambí, iba sa zasmejem a prikývnem na čo si ma pritiahne k sebe a ja konečne v Jamesovom náručí s macíkom v rukách upadám do spánku..