Potter ! Ano, Malfoyová?

...Dokonalé...

Ten krik bol dosť nepríjemný budíček, no nevadí pomaly som rozlepil oči aj keď sa mi vôbec nchcelo cítil som sa tak príjemne ako nikdy predtým až som si uvedomil že niekoho držím, rýchlo som naplno otvoril oči ale keď som si všimol Lex ako sa zvíja v mojom náručí a spí musel som sa usmiať bola taká rozkošná, nechápem ako ju ten krik nemohol zobudiť...vlastne čo to bolo za krik? Stále ospalo a veľmi nerád som pustil Lex a posadil sa, zobral som okuliare zo stolíka pri postely, poobzeral som sa po izbe keď uvidel som že sa na nás všetci pozerajú a Rose stojí a ukazuje na nás prstom podľa všetkého to kričala ona, uškrnul som sa a priložil si prst na ústa na znak toho že má byť ticho "Za to že si už vstala nemusíš zobudiť všetkých" povedal som a ona na mňa len vytreštila oči no to už som sa otáčal naspäť k Lex, znova som si ľahol a objal ju na čo sa ku mne pritisla ešte viac a ja som s úsmevom na perách znova zaspal.
Lex:
Ráno som sa zobudila s pocitom že takto dobre som sa už dlho nevyspala. Trochu som sa pomrvila na posteli a uvedomila si že ma niečo príjemne hreje otvorila som oči a uvidela Jamesa najprv som zostala prekvapená no keď som si spomenula čo sa stalo včera večer musela som sa usmiať, bol tak milý, prišiel za mnou a bol tu so mnou celú noc... Ešte spí, poriadne som naňho pozrela, nemal tričko takže som mala úžastný víhľad na jeho vypracované telo a na tvári sa mu pohrával úsmev, okuliare nakrivo, vlasy ešte strapatejšie ako normálne. Musela som si zakusnúť do pery merlin bol tak sexy! Počkať.....Čo? Sexy? Nie, nie, nie.... chvíľkový skrat.
Znova som si ho poriadne prezrela a uvedomila si že ma obíjma a ja som tu na ňom doslova pritisnutá, trošku som sa odtiahla a pohľad mi padol na jeho telo a potom zase na tvár a takto ešte pár krát....keď zrazu "No čo už si si ma prezrela?" Čo?! On je hore?! Otvoril tie jeho čokoládové oči a zasmial sa keď si všimol môj videsený pohľad "N-nie, od kedy si hore?" znova sa zasmial "Neklam a dosť dlho na to aby som si všimol že na mňa pozeráš" mal pravdu pozerala som naňho a nie krátko, začala som sa červenať cítila som to, Merlin ja sa nikdy nečervenám tak prečo teraz?! "Vieš že si rozkošná keď sa červenáš?" zasmial sa a ja s ním jemne som ho buchla do hrude so slovami "Prestaň ja sa nečervenám!" na čo sme sa rozosmialy ešte viac lebo obaja sme vedeli že to nie je pravda "Ďakujem" dodala som nakoniec "Za čo?" no za čo....niekedy mu naozaj chýba logické myslenie "Za to že si teraz tu a za včera a tak..." odmlčala som sa "Lex neďakuj mi, sme priatelia a to pre seba priatelia robia nie?" hľadela som mu do očí všetko myslel úplne vážne čo bolo až neuveritelné, pomaly som prikývla a usmiala sa on mi úsmev opätoval potom ma pohladil po vlasoch a pošepkal "Teraz by sme mali vymyslieť prečo som spal tu..." zase, merlin on je naozaj......ako to povedať....no mňa by to nenapadlo prose....neviem čo si mám myslieť "No..hmm..asi" sekavo som niečo hovorila, mozog nereagoval...stratila som sa v jeho očiach "No tak čo keby sme povedali že sme nevedeli spať a tak sme sa rozprávali až sme spolu zaspali" povedal a žmurkol na mňa na čo som sa iba zasmiala "Dobre, asi by sme už mali ísť neviem síce koľko je hodín ale keďže tu už vôbec nikdo nie je..." skočil mi do reči "Je dvanásť" vyvalila som oči, dvanásť? To by som nepovedala hlavne pre to že vonku je úplné šero a sneží. "Aha no dobre o dôvod viac prečo radšej už vstať aj keď najradšej by som tu preležala celý deň......s tebov..." povedala som a posledné slovo som zašepkala tak že nebolo skoro počuť "Tvoje prianie je mi rozkazom" hovoril a ja som sa zasmiala "Počkaj o päť minút som tu.." a už vstával a odchádzal z izby no v zápätí sa vrátil "Čo máš najradšej?" opýtal sa a ja som sa musela smiať tomu jeho nadšeniu "Palacinky" povedala som napokon nadšene a žmurkla som naňho na čo sa iba zasmial a dodal "Ty si úžastná" a už bežal dole...úžastná? To ako vážne? Ja? Práve mi povedal že som úžastná... A práve sa tak aj cítim, cítim sa úžastne.. Ja viem že sme priatelia ale aj tak ma to zobralo...úžastná...opakuje sa mi v hlave stále dookola než sem zase vkráča s tanierom plným palaciniek a šlahačkou na vrchu "Ta-dá, obedo-raňajky sa už nesú" hovoril a ja som vstala a pomohla mu s tým, položili sme to na stolík ktorý sme presunuli bližšie k posteli na ktorú sme si sadli a James zobral šlahačku so slovami "Otvor ústa" zasmiala som sa a povedala "Ty si šialený" a už som otvárala ústa, James mi tam nastriekal šlahačku a ja som sa ako taký idiot s plnými ústami usmiala na čo sa úplne rozosmial "Teraz ty" keď som konečne prehltla šlahačku v mojich ústach, povedala som si že aj ja sa chcem na ňom zasmiať, otvoril ústa a ja som vzala šľahačku strekla mu ju do úst ale potom aj na nos na čo som sa rozosmiala až som sa chytala za brucho a lapala po dychu, vyzeral tak smiešne...no to už sa snažil zlízať si šlahačku z nosa a to už som sa nevedela od smiechu ani nadýchnuť, keď som sa konečne trochu ukľudnila zobrala som si jednu palacinku a začala som ju jesť tak isto spravil aj James a tak sme spoločne jedli pričom sme pozerali von oknom ako sneží, nič sme nehovorili nemuseli sme rozumeli sme si akoby sme boli dlhoroční priatelia čo je naozaj zvláštne keďže sme boli pravý opak ale bolo to dokonalé nič nemohlo túto chvíľu pokaziť, áno teraz by sa asi čakalo že sa niečo pokazí ale nepokazilo všetko ostalo dokonalé až som si myslela že to hádam ani nie je možné keď sme už len mlčky sedeli a pozerali raz na seba a raz von sa James spýtal "Si šteklivá?" zarazila som sa čo ho to napadlo ale keď som videla jeho lišiacky úškrn...Nie! Nie,nie,nie...no to už ma začal štekliť a ja som zomierala od smiechu "N-nie J-j-james j-ja n-n-nevládzem" vykoktala som pomedzi smiech "P-p-prestaň p-p-prosím" prosila som lebo už som nevládala "A čo za to?" lišiacky sa opýtal "Č-čo ch-hc-ceš l-len u-už p-prestaň" smiala som sa ako šialená už som myslela že zomriem na smiech keď zrazu prestal ale ruky držal stále vo vzduchu akoby bol pripravený hocikedy zase začať "Ták mi dáš pusu" povedal a ja som zamrzla v pohybe...pusu? Prečo? "Prečo?" opýtala som sa prekvapene "Lebo ak nie tak ťa začnem znova štekliť a tentoraz už neprestanem" zasmiala som sa ale tak som to nemyslela "Nie tak ale prečo chceš zrovna to?" zaskočila som ho, dlho nič nehovoril no nakoniec odpovedal jednoduché "Lebo...." nechala som to tak a už som sa k nemu naklonila a využila jeho zmetenosť, rýchle som mu otočila hlavu nabok a dala mu pusu na líce, "Vedel som že sa tak rýchle nenecháš" povedal a usmieval sa pritom aj ja som sa uškrnula "Tak preto si to chcel? Aby si si overil či ma dobre poznáš?" pýtala som sa a upierala zrak do jeho očí, videla som v nich pobavenie, radosť a ešte takú zvláštnu iskru ktorú mal iba on.."Aj" čo? Ešte kôli niečomu inému? Čomu? "Aj?" opýtala som sa zmätene "Aj" zopakoval, no dobre takže toto sa asi nedozviem ale ja sa nevzdám "Prečo aj, čo ešte okrem toho?" vyzvedala som "Lebo aj, a okrem toho ešte niečo" zase sa vyhol odpovedi, merlin "Čo je to niečo?" nenechala som sa "Merlin, ty to nenecháš tak že?" má pravdu no zase sa vyhýba odpovedi "Prečo mi to nechceš povedať?" idem na to inak, ja to naozaj chcem vedieť "Nechaj to tak prosím" strašne by som to chcela vedieť ale keď nechce nebudem doňho rýpať, keď bude chcieť povie mi to sám "Dobre" usmiala som sa ale on nie "Deje sa niečo?" opýtala som sa a chcela sa mu pozrieť do očí lenže on sa vyhýbal môjmu pohladu a nič nehovoril "James, čo sa stalo? Povedala som niečo?" už som z toho začínala mať zlý pocit no hneď na to ako som dohovorila sa na mňa pozrel a usmial sa, ale nebol to taký úsmev ako predtým "Nič sa nestalo, nic si nepovedala všetko je v poriadku. Len môžem sa ťa niečo opýtať?" pozrela som naňho, moc sa mi to nezdalo no prikývla som "Pozri, ešte pred prázdninami na nástupišti...." odmlčal sa a mne sa to naozaj prestávalo páčiť "Som ťa videl ako ideš za otcom a mamou a neboj nikomu som to nepovedal len chcem aby si vedela že to viem" srdce mi vynechalo úder, ako to že nás videl? No aspoň že to nikomu nepovedal a vlastne som celkom rada aspoň niekdo o tom vie a porozumie mi "Sľúb mi že to nikomu nepovieš" chytila som ho za ruku a on mi pozrel do očí akoby sa znich snažil niečo vyčítať "Sľubujem" povedal rázne a ja som sa usmiala, nechápem prečo mu tak verím ale niečo mi hovorilo že on mi verí tiež...je to až neuveriteľné keď sa nad tým zamyslím, pred dvoma dňami to bol Potter ktorý sa len snažil vymyslieť čo mi spraví nabudúce a ako ma zase naštve, bol to ten hnusný narcistický Potter zahľadený do seba nemysliac na druhých city. No a dnes, teraz je to James ktorý mi je ochotný pomôcť, je na mňa milí a vypočuje ma...alebo žeby to bol stále ten istý Potter ale zároveň James? Áno lebo ako som už sama povedala každý máme aj dobrú aj zlú stránku a keď sme sa spriatelili ukázal mi tú dobrú....Áno je to James Potter jeden a ten istý človek...
"Kde sú všetci?" opýtala som sa po dlhom hľadení mu do očí no na odpoveď iba mykol plecami "Asi by sme mali ísť za nimi" hovorila som "Asi hej" a už sme sa dvíhali z postele, višli sme z izby "No, hh asi by som sa mala prezliecť a ty tiež" povedala som keď som si uvedomila že som ešte v pyžame, zasmial sa,prikývol a išiel smerom do kúpeľne a ja naspäť do izby. O pätnásť minút sme sa zase stretli na chodbe a spolu sme zišli dole. Všetci tam sedeli a rozprávali sa no hneď ako nás uvideli zostali ticho "No už som si myslel že sa dnes neukážete. Čo ste celý čas robili?" prelomila ticho Jamesova mama "No hh, rozprávali sme sa...." odpovedal James a obaja sme sa pohli smerom ku gauču a za úplného ticha sme si sadli vedla Rose a Freda ktorý nám venovali nechápavý pohľad "No dobre, chcete čaj?" pýtala sa ďalej a my sme naraz prikívli a Jamesova mama vstala a odišla do kuchyne a naštastie sa začala nejaká konverzácia, keď prišla Jamesova mama podala nám šálky čaju a milo sa usmiala, úsmev som jej opätovala a ona si sadla namiesto kde sedela predtým, ja som si odpila z čaju keď zrazu povedala "Inak Lex keďže pochybujem že ti to Ron alebo Harry povedal tak ti to poviem ja, pozvali sme sem tvojich rodičov" tak a v tú chvíľu som vyprskla čaj ktorého som sa pred chvíľou napila a začala som sa dusiť aj tou trochou ktorá mi zabehla, James ma pobúchal po chrbte a ja som sa trochu ukľudnila... Čo? Čo ich to napadlo?!! Toto nedopadne dobre "Prepáčte ale toto neviem či je dobrý nápad" povedala som trochu videsene pretože to je ten najhorší nápad! Pohľadom som prešla na Scorpa ktorý len hľadel pred seba a vyzeral rovnako zdesene ako ja "No vieš, keď sú spolu Scorpius a Lily tak raz by sme sa aj tak museli stretnúť nie?" prehovoril Jamesov otec a ja som ho prebodla pohľadom no zmohla som sa len na jednu otázku "A čo na to povedali oni?" keď sa odtrhol od mojich očí  povedal "Ostali poriadne zaskočený no povedali že prídu" tak a toto ma zaskočilo ešte viac...prídu? Ale majú pravdu raz by sa aj tak museli stretnúť už len kôli Scorpovi a Lily..."No aspoň spoznáme tvoju mamu" ozval sa teraz pre zmenu Rosin otec, musela som sa zasmiať pri predstave že vôbec netušia že je to ich dlho nevidená najlepšia priateľka všetci až na Jamesa ktorému tiež šklbalo kútikmi na mňa pozerali ako na najväčšieho cvoka "Kedy majú prísť?" opýtala som sa a pohľadom som prešla po všetkých a čakala kdo mi odpovie "Zajtra hneď ráno" odpovedal Jamesov otec "No verím tomu že zoznamovať sa nebudete musieť" hovorila som ľadovým pokojom v hlase na čo sa James rozosmial a ja s ním "Je tu hádam niečo čo by sme mali vedieť ale nevieme?" pýtala sa Jamesova mama a ja som sa napila čaju a po chvíľi odpovedala "Áno a zajtra sa všetko dozviete, nebudem predsa kaziť prekvapenie" ako som to dopovedala James vybuchol do smiechu a ja s ním, muselo to vyzerať divne ale to mi vôbec nevadilo keďže som v tom nebola sama "Nejdeme sa prejsť?" navrhla Rose a všetci sme prikívli. Tak sme išli von ja, James, Rose, Fred, Liv a Albus. Scorp a Lily sa išli spolu prejsť... No a hneď ako sme višli pred dom začali otázky "Čo to ako malo byť?! Prečo ste prišli až teraz za nami? Čo ste robili? A merlin prečo keď som sa ráno zobudila ste spali v objatí v jednej postely?! A čo sa to tu deje?" začala Rose a pokračoval Fred "Presne! Čo to má všetko znamenať? Ako ste sa za dva dni mohli takto spriateliť však to vyzerá akoby ste boli dlhoročný priatelia?!" tak tá posledná otázka trápy aj mňa ale no odpoveď je že si proste rozumieme..."No aj nás by celkom zaujímalo to všetko čo sa deje" povedal Albus a Liv mu na to iba prikívla, úprimne vôbec sa mi nechcelo na to všetko odpovedať prišlo mi trochu zle, potrebujem si sadnúť "Poďme si nachvíľu sadnúť" povedala som dosť ťažko, strašne sa mi točila hlava "Nie! Všetko mi vysvetlíš a to hneď teraz!" vyhrkla Rose no to už som sa neudržala na nohách, dopadla som na kolená a sťažka som dýchala "Rose nachaj ju nevidíš že jej nie je dobre?!" znervóznel James a klakol si ku mne "Lex čo sa stalo?" pýtal sa starostlivo a vystrašene zárovreň no ja som len pokrútila hlavou a chcela som sa postaviť no zase sa mi všetko začalo točiť a ja som znova spadla na kolená no to ma už James zobral do náručia a odniesol na lavičku kde ma položil tak aby som ležala "Lepšie?"opýtal sa no ja som pokrútila hlavou "Albus zavolaj mamu!" kričal James "Lex musíš mi povedať čo ti je" na mňa zase hovoril milo ako nikdy predtým "Strašne sa mi točí hlava a...." nedopovedala som lebo sa mi zahmlelo pred očami.
Au, prvá myšlienka tohto rána. Strašne ma bolí hlava, čo sa vlastne stalo? Nič si nepamätám. Pomaly roztváram oči a všimnem si že ma niekdo drží za ruku pohľadom prejdem na osobu sediacu na stoličke vedla postele....James...usmejem sa "Už je ti lepšie?" opýta sa hneď ako uvidí že som hore "Áno, asi teda čo sa vlastne stalo?" nič si nepamätám "No išli sme von a všetci nás zahrnuli otázkami no ty si si chcela sadnúť ale Rose to zamietla ale tebe asi prišlo zle tak si klesla na kolená, odniesol som ťa na lavičku lenže ty si hovorila že ťa strašne bolí hlava a skôr než stihla prísť mama si omdlela" hovoril vystrašene ale pomaly a potichu "Aha, no hlava ma stále bolí ale inač je mi fajn" pokúsila som sa o úsmev a on mi ho opätoval takým nádherným a milím že som nachvíľu zabudla že ma tak strašne bolí hlava "A koľko je hodín?" opýtala som sa keď som si uvedomila že svieti slnko "Jedenásť a nie tvoji rodičia tu ešte nie sú" vydýchla som si chcela som byť pri tom keď prídu.."Chceš niečo jesť?" staral sa o mňa ako o malé decko ale vôbec mi to nevadilo a tak som iba prikívla "Dobre, počkaj tu niečo ti donesiem" a už otváral dvere, keď ani nie o minútu na to sem vbehol Scorp "Ahoj,ako ti je? James sem nikoho nepustil. Bol tu celú noc." hovoril na čo som sa musela usmiať "Už je to fajn, naozaj sem nikoho nepustil?" opýtala som sa "Nikoho" zasmial sa aj on "Dobre, rodičia tu ešte niesú, viem si živo predstaviť ako to tam teraz vizerá, čo myslíš ako to všetci zoberú?" podišiel ku mne a sadol si na stoličku kde bol predtým James "No rozhodne to bude zaujímavé ale celkom sa teším že už to bude všetko tak ako má byť" no to už dnu vošiel James aj s plnou táckou všetkého možného "No dobre tak ja zase pôjdem" povedal Scorp a už odišiel "Tákže keďže som nevedel na čo budeš mať chuť doniesol som ti zo všetkého" zasmiala som sa a on mi položil tácku na nohy a sadol si vedla mňa "Dáš si so mnou?" pozrela som naňho a úsmevom a prikývnutím mi odpovedal, zobrala som si toast a rozdelila ho polovicu som mu podala, zobral si ju a schuťou sa do nej pustil a ja tiež "Bol si tu celú noc?" prestala som v jedení a pozrela na neho "Áno" povedal akoby sa hanbil a sklopil zrak na svoj skoro dojedený toast "To je od teba milé" povedala som napokon a pozrela mu do očí v ktorých už zase svietila tá jeho iskra. Potom sme zjedli ešte pár vecí a popritom sa rozprávali. Keď som sa konečne uráčila vstať bolo už dvanásť, prišla som aj s Jamesom do obývačky za ostatnými a bolo mi úplne jedno že mám na sebe ešte veci zo včera "Lex" vrhla sa mi okolo krku Rose, keď sa odtiahla pomaly sme si sadli na gauč a už sa ma chcela niečo opýtať keď zazvonil zvonček, tak a je to tu pomyslela som si.

Hello...
Táaaak ďalšia kapitolka je tu, dúfam že sa vám páči....A aj tento celý príbeh.
Chcem k tomu len povedať že to ešte ani zďaleka nekončí aj keď to tak možno vyzerá ;) . No, ďakujem za každé prečítanie a votes...😍