Potter ! Ano, Malfoyová?

...Sen...

Ja to proste nepochopím. Nechápem, nechápem čo je tak strašne 'ťažké na tom aby aspoň napísal že žije a...že...že to myslel vážne tak ako ja. Čo si teraz mám o tom asi tak myslieť, že si zo mňa zase raz robil srandu, ako to má vo zvyku a ja som mu zase uverila pretože ho milujem? No asi tak.

„Uvidíš bude to v pohode," chytí ma za rameno Scorp sediaci vedľa mňa. Na jeho slová len prikývnem a jemne sa usmejem aby si nerobil starosti. Má dosť svojich problémov, nepotrebuje riešiť aj svoju mladšiu sestru.

„Ja neviem, možno som predsa len mala ostať doma," prehovorím napokon po dlhej chvíli ticha no tak aby to počul iba Scorp. Rodičom som ešte nič nehovorila a ani to najbližšie nemám v pláne.

„Ale nó, Lexi však bude sranda ak už nič iné," snaží sa ma povzbudiť. Ja sa však iba zhlboka nadýchnem a zamrvím sa na sedadle. Už z toho aj tak nemôžem vycúvať. Aspoň že ideme autom, bude to dlhšie trvať a ja si zatiaľ premyslím ako ho zabijem.

Ja nechcem aby to čo mi povedal bolo iba jedno veľké klamstvo. Chcem aby ma naozaj miloval, aby to všetko čo tam povedal myslel vážne. Nechcem zistiť zase len to že to bolo len zo srandy.

Merlin. Na jednej strane ho chcem už čo najrýchlejšie vidieť a pobozkať ho, vynadať mu že mi ani len nenapísal. A na tej druhej, úplne ho ignorovať a tváriť sa že sa nič nestalo a jednu mu vlepiť zato čo urobil, ak by to teda nemyslel vážne.

Ach, ja už sa strácam sama v sebe. No jedno viem iste, milujem ho.

Zrazu začne otcovi zvoniť mobil.

Ja naozaj nechápem prečo sa teraz akože hráme na normálnu rodinu...

„Áno?.....Hej, hej už sme za chvíľu tam......no ja neviem, ako myslíš....dobre teda...Čože?! nemyslím si že je to dobrý nápad, naposledy to nevyzeralo moc dobre....to naozaj? Fajn, mne je to akože viac menej jedno, je to váš dom, ak sa tam niečo stane, pamätaj, bol to tvoj nápad....dobre, tak teda môžeš ich dať spolu i keď pochybujem že bude nadšená, vlastne ak sa dopočuješ o smrti úžasného a krásneho čarodejníka s dokonalou manželkou a tromi úžasnými deťmi, určite som to bol ja.....dobre, dobre tak maj sa," so smiechom skončí hovor a pozrie na mamu. Tá mu vtisne bozk na čelo.

„Ak si si chcel šplhnúť, pokus to bol dobrý," povie a znova aj s úsmevom na perách uprie zrak dopredu. Otec sa iba zasmeje a zase sa venuje šoférovaniu.

Iba ja ostanem sedieť ako obarená.

„Kto z čoho nebude nadšený a kto koho bude zabíjať? Pretože ak ide o Pottera, rada sa pridám," poviem a nakloním sa trochu dopredu.

Z tohto mám čudný pocit.

„Nič zlatko, dobre? Sadni si, za chvíľočku sme tam," odpovie so smiechom a tak sa iba naspäť opriem a pozriem von oknom.

Je blbé povedať že tam nechcem ísť? Lebo ja nechcem. Ja neviem, mám strach z toho....z neho.

„Vystupováááť!" zavelí otec hneď ako zastaneme pred ich domom.

Zhlboka sa nadýchnem a vystúpim. Je zlé ak mám chuť odtiaľto zdrhnúť?

Už je však neskoro.

„Ahojte!" pozdraví nás hneď Ginny ktorá otvorí dvere. No neodpustí si na môjho otca vrhnúť taký ten nedôverčiví pohľad.

Všetci teda vojdeme k nim a ja sa hneď privítam s Lily, Liv a Rose. Takisto ma veľmi poteší keď zazriem Mika. Zastavím sa pri ňom.