Potter ! Ano, Malfoyová?

...Narodeniny...

Takže vopred sa ospravedlňujem že ste museli tak dlho čakať na konečnú kapitolu verte mi že som ju chcela napísať skôr ale naozaj sa to nedalo. Nebudem sa tu vyhovárať a ani vám písať zbytočne dlhé vety o tom prečo... Proste je tu až teraz a ja sa za to veľmi ospravedlňujem.

Hovorím to radšej na začiatok, toto je už posledná kapitolka tak dúfam že sa vám bude páčiť. Je mi ľúto ak som nesplnila niekoho očakávania alebo ste čakali že budem ešte pokračovať ale ja si myslím že takto je to lepšie. Tak teda prajem príjemné čítanie.... :)

Lexa:

„Ja ho zabijem, ja mu odseknem tú jeho rozkošnú strapatú gebuľu! Potom ho rozkrájam na malé kúsky, zhodím zo schodov a nakoniec použijem sectumsempra, len tak pre efekt," rozhodím rukami prechádzajúc sa po studenej kachličkovej podlahe v kuchyni. Chlad sa zabodáva do mojich nôh až mám pocit že si už ani necítim chodidlá no pri mojom rozhorčení nad celou situáciou je to maličkosť.

Tak začneme pekne od začiatku, ráno sa zobudím s hlavou akoby mi po nej prechádzali tankom celú noc, nehovoriac o tom že som tak aj vyzerala. To by som ešte aj vydržala kebyže si neuvedomím že mám všetky svoje spomienky späť na mieste aj s presným dátumom akoby ani nikdy neboli preč. Hneď potom čo vstanem z postele s úmyslom vraziť tomu pankhartovi za to že mi nepovedal nič o tom čo sa stalo, tak akože chápete my sme spolu už chodili a on mi nič nepovie? Je vôbec normálny?! No ako už sa teda chystám na môj monológ zvýšeným tónom hlasu jedným okom uvidím v zrkadle môj outfit. A to že ma skoro porazilo, mala som na sebe iba spodné prádlo a jeho čierne tričko skoro po kolená skoro som ho však roztrhala v zuboch keď som si prečítala nápis Potter je najlepší ktorý krásne svietil uprostred toho prekliateho trička.

V prvom rade som rozrazila dvere na izbe a rýchlo s dupotom som zišla dole tam však nikto nebol čo mi teda prišlo nepravdepodobné a tak som prezrela všetky izby no všetci boli preč.

A tak som teraz tu sama iba s Jamesovou sovou ktorá sem tam iba zakráka a to je asi tak všetko.

Už to bude asi aj hodina možno viac čo sa tu zatiaľ nikto neukázal. Museli niekam ísť, jasné lebo však Malfoyová nikomu nebude chýbať, ju kľudne môžeme nechať tu a my sa zatiaľ vyparíme, však prečo nie?

No to je doslova úžasné, ja keď toho mamľasa uvidím naozaj mu ublížim.

„Neviem ako ty ale ja som hladná. Akože neviem čo si mysleli a prečo odišli bezo mňa ale mohli mi tu aspoň niečo na raňajky nechať," poviem a znova otvorím ľadničku pri čom do nej čučím akoby sa tam malo niečo zjaviť.

Pozriem sa na mobil či mi náhodou niekto nezavolal naspäť pretože aby bolo jasné volala som každému ale pár mobilov som našla tu v dome a na ostatných bola len odkazová schránka. Takže, výborne.

Až potom si však všimnem dátum. To od tej búrky prešli už dva dni?!

Ale, ako? Ja som....