Potter ! Ano, Malfoyová?

...Ľúbim? Neľúbim?...

„To nemyslíš vážne toto!" rozkričím sa s plnými ústami zatiaľ čo na mňa všetci pobavene pozerajú, Potter asi najviac. Ten jeho úškrn iba nasvedčuje tomu že to už vedel o niečo dlhšie...

„Včera si nevyzerala na to že by ti jeho prítomnosť až tak vadila," poznamená Rose a na tvári sa jej mihne úškrn. Iba na ňu prižmúrim oči a idem niečo namietnuť keď si uvedomím že nemám čo...

„Na ako dlho?" opýtam sa neprítomne hladiac na stenu.

„No nepíše sa tam presne ale myslím že hneď druhý týždeň prázdnin," zamrmle mi môj naozaj ochotný brat pomedzi bozk s Lily. Och merlin nemôžu ísť aspoň niekam inam? Kto sa tu na to má pozerať, nikto na to nie je zvedavý.

Až potom si uvedomím ako na nich stále pozerám. A ostatný na mňa, teda až na neho ten sa tiež pozerá na nich. Niekedy ma až udivuje ako sme si s Potterom podobný.

Nie nie sme si podobný, bola to len zhoda náhod.

Dobre, sme si podobný.

Prekrútim očami sama nad sebou a s nechuťou sa zahryznem do ďalšieho sústa palacinky. Normálne ma aj chuť prešla, no teraz neviem či z toho ako sa tu hentí dvaja olizujú alebo z toho že mám byť s Potterom cez prázdniny.

„Poď," povie Scorp a zoberie Lily za ruku, tá sa s radosťou podvolí a s úsmevom ho nasleduje. Nechápem prečo mi to tak teraz vadí keď predtým som z nich mala radosť.

„Kam idete?" opýta sa Potter a na moje prekvapenie na nich pozerá tiež tak....nahnevane? Nie, skôr žiarlivo.

„James, nepýtaj sa otázky na ktoré nechceš vedieť odpoveď," opakuje jeho slová a nakoniec naňho ešte aj žmurkne čo mu teda na nálade moc nepridá ale úprimne ani mne.

Oni nakoniec odídu a tak tam ostaneme v dusnej atmosfére sedieť iba my štyria.

„Myslím že teraz by ste nám mohli vysvetliť čo malo znamenať to včera," prísne poznamená Rose a zapichne do mňa svoj pohľad. Och merlin! Tomuto som sa chcela vyhnúť, vôbec nemám náladu na to jej na to niečo povedať, možno preto ostanem ticho ďalej sa iba hrabať v jedle so sklonenou hlavou.

Ja neviem tak nejako mi ostalo smutno, keď človek vidí taký pekný pár akým sú Scorp a Lily tak aj príde taká blbá nálada hlavne keď ste nedávno zistili že vás váš priateľ chcel iba využiť.

Zase nastane ticho no teraz preto lebo ani jednému z nás sa nechce odpovedať. Teda ja neviem ako on no ja som proste stratila náladu.

„Ehm aj nám niečo poviete?" ozve sa tentoraz pre zmenu Fred čím už ma poriadne vytočil. Nemôžu nám proste dať pokoj?! Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla potom som sa iba postavila a bez toho aby som sa pozrela na niektorého z nich som odišla.

Odkráčala som až na chodbu kde som sa hneď za prvým rohom zviezla dolu po stene aj so slzami v očiach. Ja sa už nevyznám ani sama v sebe, ani neviem prečo vlastne teraz plačem.

Ale ty to veľmi dobre vieš.

Áno viem. Viem to, viem že som žiarlila na brata keď sa tak láskyplne bozkával s Lily, viem že som si v tú chvíľu priala aby som zažívala to isté a viem že som priala aby ten niekto s kým by som to zažívala bol on. James Sirius Potter.

Nie nemôžem naňho takto myslieť, on nie je pre mňa. Nie.

Ale keď ja aj tak na nič iné nemyslím. Keď nie som s ním myslím na to ako sa asi má, čo robí a či aj on aspoň trochu myslí na mňa ako ja na neho. Či sa dnes uvidíme a či bude zase taký milý, či budeme zase zaspávať v objatí a s kým asi je...