Potter ! Ano, Malfoyová?

...Všetci spolu...

Jamesova mama sa postavila a odišla za roh ku dverám, keďže dvere boli za rohom nikdo nič nevidel ale počuť to mohli aj susedia "Čo?! Čo tu pre merlina robíš?!" kričala Jamesova mama "Ginny noták kľud" hovorila moja mama na čo sa jednohlasne ozvali Jamesov otec a Rosin "Hermiona?" opýtali sa sami seba no to už sme zase počuli krik "Kľud?! Hermiona kľud?! Pätnásť rokov som ťa nevidela a nič o tebe nevedela a ty sem zrazu prídeš s tým že máš dve deti a si vydatá za Malfoya?! Ja-ja nechápem. Prečo si mi to nepovedala?" teraz si viem živo predstaviť pohľad otca keď som zrazu započula jeho hlas "Kľud, dobre? Upokoj sa, myslím že tým kričaním na Miu nič nezmeníš!" obhájil mamu a v dome sa rozľahlo zase to trápne ticho a už som len počula zatvorenie dverí a následné kroky smerom sem. Jamesova mama sem nakráčala už o niečo pokojnejšia no dosť vyvedená zmiery ako aj všetci ostatný až na mňa, Scorpa a Jamesa...no a následne sa tu objavil otec ruka v ruke s mamou a aj napriek situácii sa usmievali no a ja tiež, postavila som sa a podišla k nim "Lebo mi si kaziť deň nenecháme" pošepkala som smerom k otcovi a ten ma zobral do náručia "Presne" pošepkal on mne a keď ma pustil vrhla som sa mame okolo kruku a silno som ju objala a všimla si že Scorp uz stojí vedľa mňa, pustila som mamu a otočila sa na naše 'publikum' "Takže buď to prijmete alebo vás všetkých zabijeme...." odmlčala som sa a pozrela na tie vydesené pohľady no vzápetí sme sa celá rodina rozosmialy "No čo sranda musí byť...no alebo pôjdeme po svojom a vy sa s tým aj tak budete musieť zmieriť .....Pretože našu dokonalú rodinu nikdo nerozdelý" ujala som sa slova a pozrela na všetkých čo tam sedeli "No rád ťa vidím Hermiona, aj teba Malfoy aj keď to hovorím skôr zo slušnosti" ozval sa Jamesov otec na čo sa môj otec zasmial a dodal "Nemysli si že som sem išiel doprovolne" za čo ho mama š5uchla lakťom "Aj ja teba Harry no nabudúce si môžeš odpustiť tú poznámku. Ale rada vás všetkých zase vidím.." hovorila mama nervózne "Merlin ako rada ťa zase vidím" podišla Jamesova mama k mojej a už sa objímali. Pohľadom som vyhľadala Jamesa ktorý pozeral len na mňa a usmieval sa, merlin čo sa tomu chlapcovi porobilo v tej jeho strapatej hlave...nechápem....no je rozkošný. Úsmev som mu opätovala no on zo mňa aj tak nespustil zrak, to je cvok.... Obrátila som sa na otca ktorý na mňa hodil nechápavý pohľad a ja som mu ho opätovala, viem na čo narážal no teraz sa mi to nechce vysvetlovať vôbec nikomu, prečo to všetci nemôžu pochopiť proste sme priatelia, dobrý priatelia, veľmi dobrý priatelia..No o to tu ide z dlhoročných nepriateľov ste ako si to nazvala 'veľmi dobrý priatelia'.Skús sa zamyslieť, každý deň päť rokov rozprávaš minimálne raz za deň ako ho neznášaš a teraz... Merlin buď ticho! Ja viem! Je to divné....ale....je to tak...
James:
Keď už sa to konečne ukludnilo a začala sa ako taká konverzácia ktorú som počúval len na pol ucha, mal som oči len pre jednu osobu v tomto dome a tou bola Lex...Merlin neviem čo je to so mnou no stále ju mám na očiach a nebude to tým že sa na ňu pozerám, stačí keď zavriem oči a je tam znova...všímam si každý jej pohyb..každý jej pohľad, úsmev...Ách jej úsmev...je dokonalý....tak nádherný, vždy keď sa na mňa usmeje mi zaiskrí v očiach lebo viem že ten nevinný a milí úsmev venovala mne a jej pery...sú dokonalé! Ona je dokonalá! Neviem čo sa to so mnou deje no nedokážem to poprieť. A ako sa ujala slova keď sem prišli jej rodičia...Chcem byť s ňou, chcem byť po jej boku, chcem aby vedela že tu budem vždy pre ňu, chcem aby mi dôverovala, chcem aby si bola vedomá toho že ľutujem všetkého čo som jej kedysi povedal zlého pretože ona nie je taká za akú som ju mal, nikdy som nechápal prečo sa s ňou všetci bavia a prečo je taká obľúbená no teraz si neviem predstaviť už ani minútu bez toho aby som ju nemal rád, veď ona je tak milá že viac to už asi ani nejde....Je to až na smiech keď si uvedomím že ešte pred pár dňami by som rozmýšlal ako ju zase naštvem a teraz sa jej neviem vynadívať.... Chcem, chcem ochutnať jej dokonalé pery. Ty si idot a to poriadny. Ja viem. To som rád že si si toho vedomí pretože ak ti to ešte nedošlo práve si sa buchol do Malfoyovej. Ja viem. Máš problém. Ja viem! "James, James. Haló zem volá Jamesa" kývala mi pred očami Lex a ja som sa spamätal, všetci na mňa pozerajú a ja som celý čas pozeral na ňu "Čo?" opýtal som sa ako najväčší idiot "Kamoš už vyše pol hodiny sa pozeráš na Lex a usmievaš sa pri tom ako päť ročné dieťa na zmrzlinu" smial sa Fred a s ním aj všetci ostatný, ja som ho prebodol pohľadom a pozeral som radšej na zem "James si v pohode?" opýtala sa Lex vďaka čomu som sa na ňu zase mohol pozrieť "Hej len som trochu unavený" povedal som a hľadel jej do tých nebesky modrých očí a ona len prikívla a pohľadom prešla na ostatných ktorý sa už o niečom rozprávali už som chcel odtrhnúť od nej zrak keď v tom sa na niečom zasmiala a ja som nedokázal na ňu nepozerať, na jej vlasy ktoré sa jej ťahali po jej pleciach a jej rozkošný smiech...no zacítil som na sebe prebodávajúci pohľad akým ma kedysi obdarúvavala Lex, pozrel som tým smerom a až so mnou cuklo keď som uvidel ako ma prebodáva pohľadom jej otec Draco Malfoy, jeho oči sa zabodávali do tých mojich a ja som rýchlo pozrel radšej na podlahu. Áno jasné, čo som si myslel však je to jeho jediná dcéra a k tomu taký malý faktík že sa volám Potter, kdo vie ako to vzal keď mu Scorp oznámil že je s Lily, u nás to dopadlo tak že otec Lily povedal že jej v tom nebude brániť keď ho miluje ale že najprv si ho preklepne...."Nejdeme sa prejsť?" navrhol som a pozrel som na všetkých no pohľadom som zakotvil na Lex ktorá hneď odpovedala "Ja by som išla" nadšene predniesla a ostatný prikývli. Obliekli sme sa a odišli von všetci až na rodičov ktorý sa tam ostali rozprávať, dúfam že sa nič nestane... "Ľudia čokeby sme si zahrali metlobal?" predniesol Fred a musím uznať že lepší nápad nemohol dostať "No ja som to ešte nehrala" povedala zrazu Lex po mojom boku "Neboj ja ťa to naučím" vyhrkol som skôr ako som si to stihol premyslieť no ona sa len usmiala a prikívla "Fájn tak ja zbehnem po metly...Takže hráme všetci hej?" ujal sa vedenia Fred a už vbehol dnu a o minútu bol naspäť aj so všetkými metlamy a každému hodil jednu "Fajn rozdelíme sa Scorp, Lily, Albus, Liv, Teddy, Victora jeden tým a Ja, Fred, George, Fred a Lex druhý. Nejaké námietky?" ujal som sa slova "Dobre tak ideme" a už sme prešli za dom kde sa rozprestierala veľká záhrada ktorá bola teraz pokrytá snehom, rozdelil som úlohy a vyletel som na miesto ešte predtým som však všetko vysvetlil Lex. A mohli sme začať hrať ja a Scorp sme stíhači ciže chytáme zlatonku Fred a Albus sú strážci, Rose a Lily sú odrážači a Lex, George, Fred a Liv, Teddy, Victoria hrali tiež no dohodli sme sa že Lex môžme pomôcť pretože ako už povedala ešte metlobal nehrala. No hra sa začala a Lex hneď strelila prvý gól, wow išlo jej to.......
Po asi hodine a pol hrania sme vyhrávali 120:80 a to len vďaka Lex ktorá bola dokonalá ešte aj v tomto, merlin ona je taká úžastná zamyslel som sa ked mi pred očami zrazu preletela zkatonka a letela smerom dolu rýchlo som metlu natočil rovno za zlatonkou a plnou rýchlosťou som sa rútil za ňou no tesne na zemou som metlu natočil smerom rovno a stihil som chytiť zlatonku, môj tým začal tlieskať a pískať a tak som zdvihol ruku so zlatonkou do vzduchu a zakričal som "Náš tým je najlepší !" na čo ešte viac zosilnelo pískanie a ja som pomaly zletel dolu za ostatnými ale tesne na hlavou Lex som zastal a prevrátil som sa tak aby pred jej tvárou bola tá moja, trochu sebou cukla no potom sa začala smiať "Bola si úžastná" povedal som jej a ona vyčarila ten jej nádherný úsmev "Aj ty" no to som už stál vedla nej a do ruky som jej vložil zlatonku "Pre teba" žmurkol som na ňu a ona ju stisla a ešte viac sa na mňa usmiala "Počuj nechceš hrať v metlobalovom tíme?" zrazu ma napadlo, je lepšia ako niektorý čo tam hrajú teraz a keďže som kapitán..."To by bolo fajn. Celkom ma to bavilo, len či prejdem konkurzom" hovorila nadšene až na poslednú vetu ktorú povedala sklesnuto "Určite prejdeš" vyhrkol som a ona na mňa pozrela nadšeným no zároveň zvedavým pohľadom "Prečo si to myslíš?" opýtala sa a zastavila chôdzu aby mi pozrela do očí "Lebo ti to ide a ešte k tomu som kapitán" žmurkol som na ňu a pohol sa smerom za ostatnými keď na mňa zo zadu niečo skočilo "Ďakujem ti James" bola to Lex tak som ju chytil a ona na mne sedela ako na koníkovi "Fred zober mi metlu prosím" a rozbehol som sa dopredu pričom sa mi Lex smiala do ucha. Dobehol som s ňou až do domu "Pozor na hlavu " povedal som keď som prechádzal dverami a trochu som sa sklonil no keď sme prešli už som ju musel položiť aby sme sa vyzliekli no najradšej by som jej robil koníka celý deň len aby bola stále so mnou, je ako moja droga keď som bez nej potrebujem ju ešte viac. Celkom ma prekvapilo keď sme vošli do obývačky a tam sedel môj otec, Fredov otec a Lexin otec a na niečom sa veselo zabávali. Keď prišli už aj ostatný mama zahlásila "Ide sa jesť, tak poďte k stolu" potichu sme všetci pricupitali do kuchyne a posadali si okolo velkého stola na ktorom bolo všetko možné, Lex si zobrala toast a rozdelila ho na polovicu pričom si jednu položila na tanier a ja som jej ju uchmatol na čo sa iba zamračila no keď uvidela ako som ju oblízol neubránila sa smiechu "Dobre už si to môžeš nechať" iba som sa usmial a zakusol do toastu "No ako ste si zahrali?" opýtala sa Lexina mama "Dobre, Lex to ide mala by byť v metlobalovom tíme" odpovedala Rose a tým začala tému o metlobale no ja som zase rozmýšlal iba nad ňou a nad tým aký to bol úžastný deň "James je kapitánom tímu tak by tam mohol Lex zobrať" započul som a obrátil sa k otcovi ktorý to povedal "Nemôžem ju tam zobrať" odmlčal som sa a ignoroval nechápavé pohľady "Keďže už tam je" uškrnul som sa na ňu a ona sa len zasmiala a ústami naznačila slovo 'Ďakujem'. Po večeri sme sa odobrali hore kde sme sa potom ešte dosť dlho rozprávali všetci spolu príhody ale nakoniec sme sa odobrali spať. Vonku svietil mesiac a bola nádherná noc a ja som nemohol spať, niečo mi chýbalo, cítil som akoby bola tá postel pre mňa velká, chýbala mi ona, chcel som ju znova objať. Musel som od nej odvrátiť zrak, musím spať lebo ráno sa už ide naspäť do školy a ja nepotrebujem vyzerať ako mátoha. No po ďalšej pol hodine myslenia na ňu som v to že zaspím prestal dúfať keď zrazu "James?" ozval sa tichý hlas za mojím chrbtom, rýchlo som sa otočil, bola to Lex "Spal si?" opýtala sa a ja som iba pokrútil hlavou, nemoho som jej predsa povedať že nedokážem prestať na ňu myslieť..."Ani ja, m-môžem k tebe?" vykoktala roztomilým hlasom až som sa musel zasmiať "Ty vždy" povedal som a odkryl som perinu, usmiala sa a s radosťou vkĺzla dnu no nechával medzi nami medzeru ktorá sa mi tam nepáčila a tak som ju stiahol do objatia a ona namiesto toho aby sa odtiahla si položila hlavu na moju hruď a videl som ako počúva môj tlkot srdca, ja som si položil hlavu na jej hlavu a vdychoval som jej vôňu. Ani neviem kedy a kolko bolo hodín ale zaspal som znova s tým neskutočne príjemným pocitom.
*Zrazu som stál uprostred ničoho, všade navôkol bola tma, bol to príšerný pocit mať otvorené oči no aj tak nič nevidieť....z myšlienky ma vytrhol smiech, Lexin smiech. Na niečom sa smiala, zrazu sme boli v škole vo veľkej sieni, nechápem o čo tu ide no keď sa vo dverách zjavila Lex ruka v ruke s nejakým chalanom z chrabromilu, nepoznal som ho no to mi bolo jedno lebo vtedy sa pobozkali. Už vám niekdo niekedy zapichol vydličku do ruky? Nie? Tak nevadí pretože toto bolí sto krát viac.... Mal som pocit že už sa asi nikdy nenadýchnem. Odtrhol som od nich zrak ale o chvíľu už sedeli obaja predomnou a znova sa bozkávali... Čo sa to deje? Ničomu nechápem, no jedno viem, bolí to ako nikdy predtým.... Skôr ako stihnem odísť mu Lex povie "Milujem ťa" ták práve som asi zomrel, niečo vo mne sa zlomilo a mám taký pocit že toto už nepôjde spraviť ako zlomená ruka či noha...tento pocit som ešte nezažil no už ani nikdy nechcem no problém je v tom že ten pocit neodchádza a ja pomaly a bolestivo zvnútra zomieram.*
Otvorím oči a rýchlo dýcham, bol to len sen no neskutočne divý sen. Merlin prečo sa mi to snívalo? Ničomu nechápem, vyzeralo to akoby ma Lex znova nenávidela a ja som bol z toho zničený... Ale prečo? Prečo ma to tak strašne bolelo a prečo ma zase nenávidela? Ach, bolo to divné a vôbec netuším prečo sa mi to snívalo ale potrebujem na vzduch...pozriem na hodiny 6:14, pohľad presuniem na Lex a zarazí ma keď uvidím jej oči ako sa vpýjajú do tých mojich, už vstala? Nezvykne takto skoro vstávať "Odkedy si hore?" opýtal som sa pošepky "Dosť dlho na to aby som mala chuť sa ísť prejsť" usmiala sa na mňa a pozrela von oknom "No máme ešte čas takže pokiaľ chceš môžme" žmurkol som na ňu a ona sa potichu zasmiala "Môžme" žmurkla pre zmenu ona a ja som sa posadil, hneď ma následovala no ako sme sedeli naraz sme sa otočili a ocitli sme sa perami len niekoľko milimetrov od seba, chvíľu sa ani jeden z nás nepohol a ja som mal sto chutí tých pár milimetrov prekonať no nakoniec sa Lex odtiahla so slovami "Idem sa prezliecť hneď som tu" a už odišla z izby. Mal si to spraviť. Nemohol som, nechcem si to u nej pokaziť. A teraz sa idem prezliecť takže to teraz nerieš.
O necelých desať minút už znova prišla, zišli sme po schodoch dole a za úplného ticha aby sme nikoho nezobudili sme odišli pred dom "Takže čo sa ti snívalo?" čo? Ako to môže vedieť? "Ako vieš že sa mi niečo snívalo?"opýtal som sa a pohľad zapichol do zeme "No hneď ako si sa zobudil si začal prudko dýchať takže si asi domyslím že to nebolo moc pekné a kedže si môj priateľ tak ma to zaujíma" merlin keby len vedela ako je to pekné a zároveň smutné keď povie že som jej priateľ, no nemôžem jej povedať o tom sne "To nič" skúsil som to zahovoriť a stále som pozeral do zeme "James, čo sa deje?" opýtala sa starostlivo ale aj trochu nervózne "Nič naozaj" musel som jej pozrieť do očí a usmiať sa no vedel som že mi neverí ale ostaala ticho až po chvíľi povedala "Myslela som že mi dôveruješ" smutnejšie to už hádam ani povedať nemohla, ach ja som taký debil toto som nechcel, nie len nech nie je smutná "Lex tebe dôverujem ako nikomu inému" zastavil som a pozrel jej do očí v ktorých sa značila neistota "Tak prečo mi to nechceš povedať?" tak a teraz čo? Ako jej toto vysvetlím, povedzte mi niekdo "Lebo to je nepodstatné" prosím nechaj to už tak, hovoril som si no to by nebola Lex kebyže to nechá len tak "Ale pre mňa to je podstatné" hovorila smutne, "Lex to ti naozaj musím povedať že sa mi snívalo ako sme boli v škole a ty si sa tam bozkávala s nejakým chalanom a mne.....to...proste" odmlčal som sa a ona na mňa vyvalila tie jej neskutočné oči "To mi chceš povedať že tebe to vadilo?" videl som že jej šklbalo kútikmi a tak som iba zahambene prikívol na čo sme sa obaja rozosmiali "A to si mi nechcel povedať? Ty si trdlo" povedala na čo som sa rozosmial, ešte že to zobrala tako..."Už by sme asi mali ísť naspäť" prehovoril som po chvíli ticha, no zvláštne na tom tichu bolo že to s ňou to nikdy nie je to trápne ticho ale príjemné..."Hej poďme" otočili sme sa a kráčali cestou naspäť.
Keď sme už boli pri dome, otvoril som dvere a ako pravý gentelman som ju pustil prvú, no to som nečakal že v dome bude taký zhon.
Lexa:
Už sme boli pri dverách ktoré James otvoril a pustil ma prvú, je zlatý, no keď som vošla dnu nečakala som že už toľko ľudí sa tu bude premávať. My zvykneme vstávať až okolo desiatej no ale tu....Stihla som si všimnúť iba jedny zatvorené dvere a hneď mi bolo jasné že tam spia rodičia. Všetci ostatný už behali po dome a dobalovali posledné veci "No tu ste, raňajky máte hore v izbe a šup šup zbaliť si všetky veci a potom dole" s Jamesom sme na seba pozreli a potom sme vyšli po schodoch hore kde nebolo o nič menej ľudí než dole, vošli sme do izby kde na naše prekvapenie nikdo nebol. Na stolíku pri posteli bol jeden tanier a toast rozdelený na polovicu "To je milé" povedala som a ukázala na toast no James sa iba zasmial a zobral si jednu polovicu keď som zrazu započula "Vstávajte vy dvaja, už bude pol ôsmej" kričala Jamesova mama predpokladám že na mojich rodičov keďže ešte jediný ležali v posteli "No veď práve bude ešte len pol ôsmej" zakričal tentoraz rozospato otec na čo som sa musela pousmiať. Zbalila som si všetky veci a už som išla bojovať s tým ako dostanem kufor dole keď "Nechaj ja ti to zoberiem" ponúkol sa James a ja som mu darovala jeden z mojich vďačných úsmevou "Ďakujem" a už som išla dole. No keď som uvidela ako sa rozvalili dvere od izby rodičov a znej vybehla mama len v otcovom tričku ktoré jej bolo skoro až po kolená a rozbehla sa smerom ku kúpelni, ja som si zatial sadla na gauč a o nedlho už pri mne sedel James no ja som stále venovala pohľad ku kúpelni ku ktorým podišla Jamesova mama a zaklopala na ne "Hermiona, si v poriadku?" no to otvorila mama dvere, stiahla ju dnu a znova zatvorila a to som už len počula ako Jamesova mama kričí "Čo!? Ale ako?!" potom nejaké mumlanie a zase krik "To nemyslíš vážne ! " no to už zvýšila hlas aj mama "Ginny upokoj sa, však to vlastne nie je zlé. Lex aj Scorp to pochopia....a Draco....hádam tiež" no to už sa vytackal z izby otec ktorý vyzeral že mu tiež nie je najlepšie a mal na sebe len boxerky "Čo by som mal pochopiť?" opýtal sa no to už vyšla mama z kúpeľne a za ňou vynervovaná Jamesova mama "Láska ja som tehotná" povedala mama otcovi a ja som len vyvalila oči a na pár sekúnd prestala dýchať, čo? Mama je tehotná?! Ale vlastne to nie je zlé...."Je to so mnou?" opýtal sa otec a mama nervózne prikývla "Tak potom v tom nevidím nič prečo by som to nemal pochopiť. Veď to je úžastné" povedal a vtiahol mamu do objatia a pobozkal najskôr ju a potom jej brucho, mame sa na tvári rozlial šťastný úsmev ako všetkým naokolo, asi pozabudli na detajl že v tomto dome je ešte asi okolo dvadsať ľudí ktorý ich teraz pozorujú ale nevadí...Scorp začal tlieskať a ja som sa k nemu pridala až nakoniec tlieskal celý dom a oni sa na tom iba smiali a červenali "Dobre ľudia, to bolo krásne ale ak chceme všetko stihnúť mali by sme sa pohnúť" ozvala sa po chvíli Jamesova mama. Keď už hodiny ukazovali za dvadsať minút jedenásť sme sa všetci začali premiestňovať hop-šup práškom, išli aj mama s otcom. O pár minút už sme všetci stáli na nástupišti a postupne nastupovali do vlaku, kývali rodičom a našťastie sme si našli jedno vólne kupé do ktorého sme sa všetci nasáčkovali a začali sa rozprávať o všetkom možnom....