Potter ! Ano, Malfoyová?

...Taký malý cucflek...

Okamžite ju pustím a obaja sa otočíme smerom ku stolu takže chrbtom k nim.

„No a tuto to len takto ešte premiešaš a máš to, je to hotové," trepne Lex prvé čo ju napadne a ukáže na kotlík ktorý nejakým zázrakom bol na stole. Čakal som že to teraz bude medzi nami také trápne ako by to aj malo byť no ale namiesto toho sme obaja zadržiavali smiech a dobre sme sa na tom bavili. Už ste sa niekedy skúšali tváriť zaujato a pritom ste zadržiavali smiech?

„Ahojte! Celý čas sme vás hľadali, čo robíte?" vrhne sa medzi nás hneď Rose a pozrie raz na Lex a raz na mňa.

„No, ako čo čo my tu? Ja len...my sme. A čo vy tu robíte?" začne Lex na čo som už naozaj nezadržal smiech. Ona naozaj nevie klamať! Aleže vôbec!

„Ste v pohode? Lebo moc na to nevyzeráte," poznamená Albus a prejde aj s Liv ku nám.

„Ale sme len Lex mi vysvetľovala ako sa robí veritaserum," zaklamem pre zmenu ja a pozriem na Lex ktorá sa iba trochu začervená a radšej si kusne do pery.

„Uhm s prázdnym kotlíkom?" poznamená Fred a s Adeline pozrie do kotlíka. Postupne sa sem dotrepe aj Dillan s Lily a Scorpom. Všetci na nás nechápavo pozerajú keď sa však Liv zapozerá na môj krk nie je mi zas všetko jedno.

„Prečo tu máš rúž?" opýta sa zamyslene a prstom mi prejde po určitom mieste na krku.

Na nepatrnú chvíľu stuhnem a pozriem na Lex ktorá na mňa len vyvalí oči. potom však vyvalím oči ja na jej krk keď zazriem ten môj „malý cucflek" ktorý je trochu väčší ako malý. Prešiel som k Lex a postavil sa pred ňu zatiaľ čo ma všetci so záujmom pozorovali a netrpezlivo čakali čo poviem na svoju obhajobu.

„No hh to ti je taká zaujímavá historka," pokúsim sa o pravdivý smiech no vyjde z toho niečo čo sa ani z ďaleka nepodobá na smiech. Možno preto na mňa pozrú ako na blázna zatiaľ čo pomaly cúvam aj s Lex za chrbtom. Na šťastie neprotestuje a ide so mnou, no to by som nemohol byť ja kebyže sa nepotknem o vlastné nohy.

No tým že som sa potkol sa Lex potkla o mňa a skončila polo ležiac na stole za nami. Otočil som sa za ňou no zakopol som o nohu stola a skončil som rovno ležiac na nej. Lakťami som sa zaprel do stola aby som ju nerozpučil no tvárami sme skončili hádam ešte bližšie než predtým.

To ako sa červenala sa nedalo nepostrehnúť, zato ja som mal sto chutí ju pobozkať hneď tu a teraz keďže nás už zase niekto musel vyrušiť...

Chvíľu sme si len tak hľadeli do očí a ja som s spamätal až vtedy keď mi Lex zotrela aj zvyšok jej rúžu z krku. Postavil som sa na nohy a pomohlo aj jej. Znova som sa otočil na našich vyjavených kamarátov a aj s nepatrným úsmevom som dodal.

„Raz vám ju určite porozprávam no teraz už musíme ísť....." noták rýchlo niečo vymysli!

„prefektské povinnosti," dopovie za mňa Lex a mykne plecami pričom sa jej podarí vyčariť ako taký úsmev. Hneď nato prikývnem a znova začneme cúvať ku dverám.

„Presne tak, prefektské povinnosti," tiež s usmejem. Jedným očkom pozriem na Freda ktorý už tiež zadržiava smiech, on ma proste pozná a verím tomu že táto situácia pre nich musí vyzerať naozaj zvláštne.

„Aha, a načo ta Lex doučovala ako sa robí veritaserum?" ozve sa prvý krát Scorp pričom ma tak trochu prebodáva pohľadom. Tak trochu...

„Scorp nepýtaj sa otázky na ktoré určite nechceš vedieť odpoveď," poviem prehnane milo na čo sa spoza mňa rozplynie malé uchechtnutie. On sa však zatvári dosť nechápavo, vlastne tak ako všetci ostatný až na Freda ktorý v sebe neúspešne dusí smiech.