Potter ! Ano, Malfoyová?

...Milujem ťa...

„Milujem ťa. Presne tak, Lexa Ginny Malfoyová milujem ťa celým mojím srdcom. Tak najviac ako to ide. Už pekelne dlho. A konečne som ti to povedal. Milujem ťa!"

Srdce mi prudko naráža do hrudníka a ja naňho iba v nemom úžase zízam. Ja tomu neverím, to nemôže byť pravda. O-on ma celý ten čas miloval?

„M-myslíš to v-vážne?" zakokcem sa zatiaľ čo ma on chytí za ruky no jeho nadšenie mu pomaly ale isto schádza z tváre.

„Milujem ťa. Milujem ta najviac na svete, nespočetne veľa krát som ti to chcel povedať no...bál som sa presne tohto, tvojej reakcie. Ja... proste...to," pozerá na mňa pohľadom ktorý som na ňom hádam ešte v živote nevidela. Tak úprimným až to bolí.

Mám toľko slov čo y som mu povedala no akosi sa mi zasekli niekde v hrdle. Namiesto toho zavriem oči a zhlboka sa nadýchnem.

„Prepáč ak to je pre teba....nevyhovujúce...ale..," začne no ja mu iba priložím prst na ústa.

„Milujem ťa. Milujem ťa. Milujem ťa!"

Prilepím sa na jeho pery. On sa však okamžite odtiahne, pozrie mi do očí akoby nechcel veriť mojim slovám no napokon sa iba žiarivo usmeje a v očiach mu zažiaria iskričky.

„Ty si to myslela úprimne," poznamená akoby som si z neho mala robiť srandu.

„Isteže. Prečo by som nemala? Nebudem si predsa len tak kričať do vetra že ťa milujem James Sirius Potter," poviem a počas môjho úsmevu rozrastajúcemu sa na tvári si kusnem do pery.

„Povedz to ešte raz, prosím," hovorí stále akoby tomu ani nemohol uveriť a toto všetko bol len sen. Úprimne? Aj ja mám taký pocit. Že všetko toto je len nejaký môj ďalší sen a ja sa zase raz zobudím v mojej izbe na Rokforte a budem musieť čeliť pokušeniu. Pokušeniu menom James. Sirius. Potter.

„Milujem ťa. Milujem ťa James Sirius Potter, len teba a nikoho iného," zopakujem dosť nahlas a tentoraz je to on kto sa pritisne na moje pery.

Keď sa však prudko otvoria dvere a v nich sa objaví rozzúrená Mcgonagalová.

„Pán Potter! Okamžite poďte so mnou, myslím že mi dlžíte vysvetlenie ohľadom tohto chlapca," povie neústupným prísnym tónom a ukáže na dobytého chalana pri nej. Myslím že som sa s ním už aj pár krát rozprávala ohľadom Lily, myslím že sa volá Nick.

To však moc nevysvetľovalo situáciu a tak som pohľadom zablúdila zase k Jamesovi. Ten však vyzeral že dobre vie o čo ide.

„Dúfam že máte dobré vysvetlenie na to aby som vás nezvolala z funkcie hlavného prefekta alebo nebodaj neoboznámila so situáciou vášho otca. Tak prosím, máte čo vysvetľovať," znova začne rozprávať a ja si začnem dávať dokopy dve a dve.

„James to ty si ho....," ani nedokončím svojím tichým hlasom vetu a s ublíženým pohľadom mu pozriem priamo do očí. Pohľad mi opätuje ale nakoniec sa len zhlboka nadýchne a pohne sa smerom ku dverám.

„Lexi, ja ti to všetko vysvetlím....len nie teraz, dobre? Ja sa vrátim čo najskôr. Milujem ťa," zosmolí nejakú vetu no ja som zrazu na pochybách. Nakoniec sa však rozhodnem mu dôverovať a tak iba prikývnem na čo aj s Mcgonagalovou a Nickom zmizne za dverami.

Zostanem sama v kupé. Zosuniem sa na sedačku a v mysli si znova prehrajem to čo sa práve stalo.

Miluje ma. Povedal mi to.

Ja milujem jeho.

Zrazu mi to príde všetko tak jednoduché a všetko akoby už dávalo nejaký ten svoj zmysel. Všetko až a to čo sa stalo teraz. Nechce sa mi veriť že by ho len tak zmlátil pre nič za nič. A čo ak to vlastne vôbec nespravil on a proste sa do toho priplietol len náhodou? Ja neviem. Ale viem jedno a to že mu verím. Verím mu to že mi to vysvetlí, ja si na to počkám. Už som sa rozhodla, možno správne a možno nie ale verím mu. Verím mu že mi to všetko vysvetlí a verím mu že ma miluje aspoň z časti tak ako ja jeho. Verím mu.