Potter ! Ano, Malfoyová?

...Bozk za bozkom...

...O dva týždne neskôr...

„Myslíš že by som si mala dať tieto šaty alebo tieto?" opýta sa ma vzrušene Lily a raz si k sebe primeria biele šaty na ramienka s ružičkami, a potom jemne fialové bez ramienok.

Už sú to dva týždne od toho incidentu v jedálni. Od vtedy sa vlastne ani nič také nezmenilo, teda pokiaľ nerátam to že momentálne bývam s dievčatami na izbe a Potter sa za mnou snaží dostať skoro každý deň len aby mi to vysvetlil.

Už sú to dva týždne čo sa neprestajne hádam sama so sebou ohľadom toho aby som si aspoň vypočula jeho slová či mu odpustila. No nedokážem to, moc ma bolí ako mi ublížil. Však ma iba využil, nikdy ma nemal ani len rád a ja ho milujem.

Už sú to dva týždne čo si pred dverami nachádzam biele ruže či čokoládu od neho, vie že mám najradšej klasiku -kvety a čokoládu-, čo naňho neprestajne myslím a stále viac ho milujem.

Momentálne sedím na koberci na svojej provizórnej posteli a balím si posledné veci do kufra. Áno dnes odchádzame domov.

„Tie fialové, pekne ti ladia s vlasmi," odporučím jej čím si vyslúžim jej radostný úsmev. Pokúsim sa tiež o jeden no v poslednom čase už je ťažké vyčariť aj ten falošný.

Lily si to však nejako extra nevšimne a hneď si hodí biele šaty do kufra ktorý vzápätí aj zatvorí.

„Ach, už sa teším domov. A neviem sa dočkať kedy prídete k nám, bude zábava," hlesne spokojne. Pri jej slovách si previnilo kusnem do pery.

„Vieš Lily, ja neviem či k vám prídem. Už som rodičom spomínala že by som ostala doma a súhlasili...," isteže som im to ešte nespomínala a myslím že mi to ani nedovolia no naozaj tam nechcem ísť, nechcem aby som náhodou povolila a odpustila Potterovi. Totižto to rozumnejšie ja sa pri ňom akosi stráca a necháva ma v tom samú. Potom to tak aj dopadne.

Lily na mňa vystrašene pozrie.

„To nemôžeš myslieť vážne! Pokiaľ to je kvôli Jamesovi...."

„Nie je!" vykríknem hneď ako začujem jeho meno.

„Čo sa to tu robí? Kto po kom a prečo kričí?" vmieša sa do toho Rose ktorá sem nakráča z kúpeľne.

„Lex povedala že nepríde k nám na prázdniny," vyhŕkne hneď urazene a prekríži si ruky na hrudi.

„Nehovor mi že to je kvôli...," zase nestihne dopovedať Rose.

„Už som povedala že to nie je kvôli tomu prekliatemu idiotovi tak mi dajte pokoj!" vybuchnem a tresnem kufrom pritom ako ho zatváram o zem.

Ja. Už. Nevládzem.

Hneď nato však pocítim ako sa mi slzy natisnú do očí. Od vtedy ako som si povedala že budem viac Malfoyová a nebudem plakať sa všetko len zhoršilo.

Láska ma zničila. Láska k nemu.

Skoro vôbec som nespala. Nesústredila som sa a nemyslela som na nič iné ako na neho.

„Lex...," začne nežne Rose na čo sa iba zvrtnem, schmatnem kufor a jednoducho iba opustím izbu. Nepotrebujem jej ľútosť, ona ma aj tak nepochopí. Nikto ma nepochopí.

„Čo si o sebe vôbec myslíš že čo som tu ja?! Nejaká tvoja donášková služba?!" započujem krik z vedľajšej chodby. Ani by som sa nezastavovala kebyže mi hlavou neblysne že je to Jenna.

„Prosím ťa, však jej to iba podáš keď ju uvidíš. Nič viac. Mňa k sebe nepustí a kebyže vie že je to odo mňa tak to hneď aj roztrhá. Potrebujem aby si to prečítala,"