Zviazaní rodinou

Kapitola 5 - Rodina Collinsovcov

„Lilly." Jason ju zastaví, len čo vystúpi z auta. Ona zastane, ale neotočí sa. Podíde pred ňu a otočí ju k sebe. „Si v pohode? Dotkli sa ťa? Neublížili ti?"

Lilly sa mu pozrie do očí a usmeje sa. „Som v pohode Jason. Trošku roztrasená, ale inak fajn." ubezpečí ho a tá lož z nej vyšla až priľahko. Nikdy nemala problém klamať a teraz sa jej táto schopnosť vyplatila. Jason ju prepustí kývnutím ruky a s nejakými slovami sa skláňa k Olivii. Z dverí vybehne nejaké dievčia a prebehne popri nej, akoby ju ani neregistrovala. „Jason, Olivia." povie dievča a vrhne sa do jeho náruče. „Tak rada vás vidím. Miláčik," dá pusu Olivii na čelo a Lilly uvažuje kto to je. Mala pocit, že opatrovateľka, ale opatrovateľka sa takto nespráva, nie? Že by to bolo nanajvýš divné. Ale nemá náladu sa tým zapodievať. Nie je to ani jej starosť. Otočí sa im chrbtom a vybehne po schodoch, rovno do svojej, respektíve do Oliviinej izby. Zatvorí a zamkne za sebou dvere a potom sa po nich spustí. Silno zakúsi, len aby nebola príliš hlučná a nechá svoje slzy voľne prúdiť po tvári. Neznáša tento život, neznáša to čo sa jej stalo. Nechce tu už viac žiť, za každú cenu musí odtiaľto odísť.

Keď sa vyplače a ukludní, vojde rovno do kúpeľne a teší na sprchu. Dúfa, že jej prinesie aspoň trocha uvoľnenia, ale opak je pravdou. Opatrne sa usuší a siahne po nejakom tričku a šortkách. Pozrie sa na veľkú postel a neuveriteľne sa na ňu teší. Len čo sa do nej dostane, počuje buchnutie vchodových dverí a plač Olivie. Zatvorí oči a na jednej strane sa modlí za spánok, no a tej druhej sa desí snov.

Počuje kroky a modlí sa nech pokračujú, ale zastavia. Presne čoho sa obávala. Pomaly sa pohne kľúčka a spoza dverí vykukne blonďavá hlava.

„Lilly." počuje svoje meno a Caroline vojde dnu. Zatvorí za sebou dvere a podíde až k nej. Chvíľu na ňu mlčky hľadí a potom si k nej prisadne. „Lilly, si v poriadku?"

„Som oukej Car."

„Je mi to tak ľúto miláčik. Toto si vôbec nemala zažiť."

Počuje v jej hlase úprimnosť, ale teraz to naozaj nechce riešiť.

„Stalo sa, už sa neodstane." povie a prehltne. Caroline ju pohladí po vlasoch. Práve tento dotyk v nej vyvolá niekoľko pocitov a jej sa chce znova plakať.

„Som len unavená."

„Tak strašne ma to mrzí." znova zašepká. „Sľúbila som ti, že ťa ochránim a to som nedodržala." nakloní sa k nej a dá jej pusu do vlasov. „Už ti nikto neublíži. Prisahám Lilly. Už si v bezpečí."

Chce namietať, ale ostane ticho. Caroline si povzdychne, vediac, že z nej nič nedostane a tak sa postaví. Prekvapí ju, keď ju pri dverách Lilly zastaví.

„Caroline?" povie slabým hláskom a pokračuje. „Ako to dopadlo?"

Ona zatne sánku. „Rivera ušiel, ale prisahám, že tebe ni nehrozí. Nie je taký hlupák, okolo nás bude veľa mužov." ubezpečí ju. „Vyspi sa Lilly." popraje jej dobrú noc a potom odíde.

*

Na druhý deň ráno sa Lilly zobudí na hlad. Včera nevečerala a pred tým sa tiež veľa nenajedla. Noc bola dobrá, nemala žiadne sny, čo ju samú prekvapilo.

Škvŕkajúce brucho ju vyženie až do jedálne. Snaží sa byť potichu, ale aj tak narazí na niekoľko členov domácnosti.

„Lilly?" osloví ju Matthew a ona zastaví v pohybe.

„Dobré ráno."prehovorí pomaly a jej brucho znova vydá nepríjemný zvuk.

„Miláčik posaď sa a naraňajkuj sa s nami." postaví sa staršia dáma a podíde k nej. „Ja so Elena, svokra Caroline." potrasie jej rukou a usadí ju k stolu. Matthew sa s nimi rozlúči a ona ostáva v jedálni v prítomnosti dvoch žien a Olivie. Práve tá niečo bľaboce a hrá sa s jedlom.