Zviazaní rodinou

Kapitola 50 - Občas vyhráš, občas sa niečo naučíš

Rozhodne sa už cíti oveľa lepšie. Nič ju nebolí, už jej chutí aj jesť a môže sa konečne bez problémov prechádzať. Už jej je naozaj dlho, ale doktori je sľúbili, že už len tri dni a pustia ju domov. Sedem dní strávených v nemocnici jej dalo zabrať. Aj keď tu každý deň niekoho mala, stále jej ten čas utekal pomaly. Dnes tu bol primár so sestričkami, aby zhodnotil jej stav a teraz skajpuje s dvoma kamarátkami. Tie ju zásobujú najnovšími informáciami nie len čo sa práce týka, ale a najnovších drbov a noviniek. Lilly sa konečne môže schuti smiať bez toho, aby ju niečo bolelo a ten pocit si užíva.

„No a Leo má asi priateľku,"

„Čože?" Lilly otvorí ústa do prekvapeného O. Leo je ich najkrajší kolega. Vysoký, tmavý, záhadný. Nie je žena, ktorá by z neho nebola paf a Lilly samozrejme nie je výnimkou. „To je aká škoda," povzdychne si.

„Preboha Lilly, ty si vydatá na iných by si nemala ani pomyslieť!" hravo ju kára Alexa. Prinúti sa k úsmevu a zrak jej skĺzne na jej obrúčku. Samozrejme, že všetkým povedala, že je vydatá. Nosí obrúčku a to vyvoláva otázky. Jej kamarátky z toho boli nadšené, hlavne keď sa dozvedeli kto to bol. Poznali Jasona Collinsa a rozplývali sa nad tým, aký je to dokonalý chlap a koľké má ona šťastie.

A Alexa má pravdu na iných ani nepomyslí, pretože celý týždeň je myseľ behá k Jasonovi a premýšľa prečo tu dopekla stále nebol!

„Ale, počkaj nevieš to najlepšie," ozve sa Sophie a zachichoce sa. „Má o desať rokov staršiu ženu, ktorá je nechutne bohatá. Z nášho zajačika sa stal zlatokop!"

Lilly sa rozosmeje a nechce sa jej tomu veriť.

Do jej izby niekto vstúpi a ona zodvihne zrak. Úsmev jej zamrzne a srdce sa zastaví. Potom sa splašene rozbúcha a ona nasucho prehltne. „Zavolám Vám neskôr," povie ku kamarátkam bez toho, aby sa na nich pozrela či im to nejako vysvetlila. Zaklapne svoj laptop a sleduje približujúceho sa Jasona. Vyzerá byť zdravý a živý, ale čo, viac než len to. Vlasy má podstrihnuté, je pohodovo oblečený a vyzerá úžasne. Pod očami má síce tmavé kruhy, ale to mu na kráse neuberá.

„Lilly," osloví ju a ona sa narovná, odhodlaná čeliť mu. „Musíme sa porozprávať,"

Po tej jeho vete do nej udrie akoby sto čertov. Nechápe prečo sa tu doteraz neukázal, prečo sa o ňu nezaujíma a príde sem s tou otrasnou vetou musíme sa porozprávať. Prisahá, že ak by pohľad vraždil, na mieste by bol mŕtvy. Veľmi sa na neho hnevá a všetko ten potláčaný hnev, tá neistota a nevedomosť práve presiahli pohár trpezlivosti.

„Och ahoj Jason, aj ja ťa rada vidím. Čo takto pozdraviť sa a opýtať sa ako sa mám?" povie nepríjemne, hruď sa jej nepravidelne nadvihuje a klesá aká je nahnevaná.

Jason sa uškrnie a prebehne ju pohľadom. „Viem ako sa máš. O všetkom som sa pravidelne informoval. Viem o každom tvojom nádychu, maličká."

Pri tom oslovení urobí jej srdce malé salto, ale nedá to nijako najavo. Sleduje ho s prekríženými rukami a s nadvihnutým obočím. On sa zasmeje a pretočí očami.

„Ok, ahoj Lilly, ako sa máš?" splní jej požiadavku nech je šťastná.

„Na čo sa pýtaš? Mala som pocit, že vieš o každom mojom nádychu," povie nepríjemne a on potlačí úškrn. Toto je jeho Lilly. Pritiahne si k jej posteli stoličku.

„Na čo si sem vlastne chodil? Veď tie tri dni si už mohol počkať,"

„Ako som hovoril, musíme sa porozprávať," zahľadí sa do jej očí a ona zbabelo odvráti zrak. Takto si ich stretnutie vonkoncom nepredstavovala.