Zviazaní rodinou

Kapitola 36 - Zlé dievča

Vie kde Anna býva, avšak ešte nikdy tam nebola. Je to odľahlá štvrť a hlavne vôbec nepôsobí bezpečne. Lilly sa v duchu preklína, že sem vôbec išla, ale už necúvne. Hľadá číslo domu dvadsaťštyri a len čo ho nájde zakloní hlavu. Ide o nie veľkú bytovku, v horšom stave. Vchodové dvere sú pootvorené a tak vstúpi dnu. Anna jej raz spomenula, že býva na najvyššom poschodí, že odtiaľ sleduje západ slnka. A tak vybehne štyri poschodia a ocitne sa v tmavej chodbe. Smrdí to tu zatuchlinou a ona sa podvedome otrasie. Kde to preboha žije?! Dokáže si platiť súkromnú školu, ale žije v takomto prostredí? Vojde hlbšie do chodby. je tam niekoľko dverí a ona ani len netuší ktoré sú tie Anny. Sakra, toto nedomyslela. Zaklope na prvé dvere a čaká. Nikto jej neotvorí a tak skúsi tie vedľajšie. Počuje ťažké kroky a srdce má až niekde v krku. Toto rozhodne nie je nič pre ňu!

Dvere sa odchýlia a vykukne z nich staršia pani. „Áno?"

„Dobrý deň, hľadám Annu."

Pani si ju dva krát prezrie odvrchu nadol a jej sa postavia všetky chĺpky. Nie je to príjemné. „Hmm, aké fajnové oblečenie. Väčšinou neposkytujem ľudom tento typ informácii." vystrčí bradu.

Lilly si nadáva, že sa neobliekla nejako obyčajnejšie, nie práve dnes sa musela navliecť do značiek. Kto to mohol tušiť, kde Anna býva.

„Som jej spolužiačka." ponúkne jej vysvetlenie a pokračuje. „Dala mi adresu, aj poschodie, ale neviem ktoré dvere." zasmeje sa, dúfajúc, že ju tým obmäkčí. A jej sa to aj podarí. Stará paní si povzdychne a rukou ukáže na koniec chodby. „Predposledné dvere." a skôr než jej stihne poďakovať, zabuchne dvere.

Uf, dobre. Lilly zaklope na predposledné dvere a počuje ťažké kroky. Odomykajú sa dva zámky a až potom sa dvere otvoria.

„Lilly?" zjaví sa tam Anna. „Čo tu robíš?"

„Prekvapenie." rozhodí rukami, ale Anna sa nezdá nadšená. Lilly to neodradí. „Môžem ísť dnu?"

Ona neochotne poodstúpi a Lilly sa popri nej prešuchne.

„Prestavovala som si to," poobzerá sa okolo a hľadá vhodné slová. „Inak." pokrčí plecom Anna si pošúcha čelo. „Dáš si čaj? V chladničke mám aj nejaké zákusky. Potom mi môžeš povedať čo ťa ku mne privádza." usmeje sa.

Lilly jej úsmev vráti. „To by bolo skvelé."

„Dobre, viem, že si zvyknutá na iný luxus, ale počkaj ma v obývačke a ja hneď prídem."

Lilly prikývne, ale namiesto obývačky sa vydá na obhliadku bytom. Spálňa je malá, obývačka tiež, ale za to pekne zariadená. Z obývačky sa dá prejsť ešte do jednej miestnosti, ktorá je však zatvorená. Lilly to nedá a nakukne dovnútra. Je to pracovňa, lepšie povedané študovňa.

„Aký si dáš čaj?" kričí na ňu.

„Nejaký ovocný." odpovie jej Lilly. „Žiješ tu sama?" opýta sa jej a pomaly vkročí do tej miestnosti. Jedna stena je celá polepená fotkami a ústrižkami z novín. Len čo spozná osoby na fotkách, rozbúcha sa jej srdce. Na väčšine je ona a potom Jason, Caroline, Matthew, či dokonca aj Olivia. Podíde bližšie. Vyzerá to tak, akoby ich už dlhšiu dobu sleduje. Nasucho prehltne a v hlave sa jej vybavia slová Matthewa o tom, že je v bezpečí. To sotva. Ani nevie čo ju to napadne, ale len tak pre istotu pošle Jasonovi svoje GPS súradnice v sms. Človek nikdy nevie.

Ešte chvíľu si obzerá fotky a články, keď sa rozhodne, že je čas vrátiť sa. Vykríkne len čo vo dverách zbadá stáť Annu.

„No, vidím, že si na to došla."