Zviazaní rodinou

Epilóg

O niečo neskôr

„Neverím, že si to urobil znova!" Lilly si prekríži ruky a škaredo pozrie na svojho manžela. „Nemôžeš to robiť Jason, už sme obaja rodičmi a obaja máme určité povinnosti."

Jason len pretočí očami. „Prosím ťa, Liv je už veľká, má 4 roky a k tomu, moja mama ju veľmi rada postráži."

„A čo naše povinnosti?" nedá sa, ale on má argument aj na to. Samozrejme.

„Aké povinnosti? Ty svoju školu robíš online a Matt sa postará aj o moje veci." Pokrčí plecom.

„Nemôžeme stále len cestovať Jason," pokrúti hlavou. „Ty máš svoju prácu, je pod tebou niekoľko ľudí a ja mám tak isto svoju prácu. Matt je síce tvoj šéf, ale nemôže všetko robiť za teba."

„Je aj tvoj šéf, na to nezabúdaj," zazubí sa na ňu a dotkne sa jej krížov, aby ju trošičku popohnal. „A ber to ako ďalšiu svadobnú cestu,"

„Piatu v priebehu dvoch mesiacov?" nadvihne obočie a počuje ako sa Jason smeje. Áno, už päťkrát boli niekde na dovolenke či výletíku a vôbec ho nezaujímalo, že majú prácu alebo nejaké povinnosti. Oliviu zobrali len dvakrát a jej dievčatko jej neskutočne chýbalo. Cez týždeň sa videli málo a nie ešte keď ju Jason niekam vzal. Pravidelne chodila do škôlky a aj keď Lilly z toho bolelo srdce, jej sa tam páčilo. Ona teda pokračovala v neziskovej organizácií proti zbraniam. Bol to paradox, keď že Jason si každý večer odkladal jednu zbraň do nočného stolíka, ale čo už. Až príliš ho milovala na to, aby proti nemu bojovala. A sama vie, že toto by bol dopredu prehraný boj.

Pomôže jej nasadnúť do lietadla a s úsmevom sa k nej pridá. Je to ten typ úsmevu pri ktorom sa vždy roztopí.

„Kam to bude tentokrát?" vyzvedá, ale on jej chytí ruku a prepletie si s ňou prsty.

„Prekvapenie. Ale nemusíš sa báť,"

A ona vie, že nemusí.

*

„Las Vegas?" začuduje sa. „Máš tu nejakú prácu?" opýta sa opatrne. Nebavia sa o jeho práci, popravde nechce to ani vedieť. To, že to toleruje a prehliada neznamená, že sa bude o to a zaujímať. On to toleruje a ich vzťah im klame.

Záporne pokrúti hlavou a usmeje sa. „Nie maličká, na dovolenke zásadne nepracujem,"

„Nemôžeš všetko nechávať na bratovi Jason. Správaj sa dospelo."

„A nesprávam sa tak?" začuduje sa a pokynie šoférovi, že môžu ísť. „Treba si užívať kým sa dá, na prácu tu mám zatiaľ brata a švagrinú. Dvaja workoholici. My si zatiaľ môžeme užívať,"

„Preboha," hrane pretočí očami. „Koho som si to ja zobrala?"

„A dokonca dvakrát! Nezabúdaj," povie jej škádlivo,

A ona to absolútne neľutuje.

Nezastavia sa v hoteli, ale smerujú k nejakej hale. „O čo ide?" netrpezlivo vyzvedá. Naozaj ani len netuší čo má za lubom. On sa sebavedomo uškrnie a pomôže jej vystúpiť z auta. Okolo nich sa to hemží ľuďmi ona začína tušiť, že pôjde o nejaký zápas alebo koncert alebo niečo podobné. Razia si cestu davom až sa dostanú na druhú stranu budovy. Je tu už pomenej ľudí a ona si vydýchne úľavou. Dostanú sa dovnútra a ona zisťuje, že je to VIP vstup. Úprimne ju to ani neprekvapuje, už si zvykla na jeho životný štýl.

„Ideme na koncert?" opýta sa ho prekvapene a on len prikývne. Zavedie ju do poloprázdnej haly, ktorá sa postupne plní. „O koho ide?" vyzvedá, ale zatiaľ nemá ani páru.