Zviazaní rodinou

Kapitola 17 - Škola, Jason, Anna, Marcus a tak...

Hodina by bola naozaj zaujímavá, ak by Lilly neustále nemyslela na Jasona, ktorý sedel len pár metrov za ňou. Čo tam on robil? A prečo bol tu? Nepáčilo sa jej to, nevedela čo má od toho očakávať.  

Keď im učiteľ oznámil koniec hodiny a zadal im tému na seminárku, ktorú musia spracovať do ďalšej hodiny, Lilly sa poteší.

Zoberie si svoje veci a už chce odísť keď ju zastaví Jason. Ruku jej prehodí okolo útlych pliec a spolu vyjdu von.

„Aká náhoda Lilly, však?" rozpráva hlasnejšie, len aby získal pozornosť. „Kto by to bol povedal, že natrafím na teba." usmeje sa a odhalí tým svoje biele zuby. „A teraz by sme mohli skočiť niekam na kávu, keď že sme obaja museli vsávať tak skoro, však Lilly?" stíši hlas.

„Nikto ti to nekázal." povie s úsmevom a snaží sa vymaniť z jeho zovretia, avšak zbytočne, pretože Jason ju nepúšťa.

„Čo tu robíš?" opýta sa ho nahnevane, len čo zahnú za roh a smerujú, ani sama nevie kam.

„Som nový študent, tak ako ty." povie nevinne a Lilly mu neverí ani pol slova.

„Ako si sam sem dostal Jason?"

„Peniaze vládnu svetom maličká." pokrčí plecom a vydýchne len čo zbadá kaviareň. „Skvelé." vydýchne. „Ideme na kávu."

„Jason," zatrasie s ním. „Nemôžeš tu byť! Toto je jediné miesto mimo mafie, miesto kde môžem byť normálny človekom."

„Stíš sa!" sykne jej smerom a poobzerá sa okolo.

„Nemôžeš mi ničiť celý život." povie zúfalo a rozhodí rukami v čistom zúfalstve. „Nemôžeš byť môj spolužiak, jednoducho to nejde len tak ľahko."

„Že nie? Som tu."

„Ale prečo?" stále tomu nerozumela.

„Matt mi volal, že Caroline má o teba strach, že ti mám zabezpečiť ochranu. Bolo kurva šesť ráno Lilly. Kto by bol do hodiny pripravený? Tak som sa musel obetovať."

Jej sa to celé zdá ako jeden veľký zlý sen! „Obetovať?" zopakuje neveriacky. „Nesranduj. To sem budeš chodiť každý deň?!"

„Nie. Len keď máme hodiny." prehovorí akoby mimochodom.

„Toto nemôžeš myslieť vážne Jason. Jediná vec na ktorej mi záleží a ty si z toho robíš srandu! Takto to teda nepôjde. Buď pôjdeš ty alebo ja." prekríži si ruky a čaká. Keď jej neodpovedá, zamračí sa a pokračuje. „Nič mi ta to nepovieš?"

„Chceš kapučíno alebo espresso?"

Čože? To je všetko čo jej na to povie. Argh! Ten pako.

Lilly bez slova odíde a má chuť ísť rovno plakať, ale keď že je už veľké dievča odolá nutkaniu zamknúť sa na toaletách a radšej sa vydá hľadať učebňu, kde má ďalšiu hodinu.

Je podráždená a nahnevaná a tak si v automate kupuje čokoládu na nervy, ktorú si ani nedokáže vychutnať. Pomaly smeruje na druhé poschodie, kde ju čaká história. Na štúdijnom oddelení zistila, že na poslednej hodine dostali domácu úlohu a tak nad ňou do jednej v noci sedela. Ale dannú tému spracovala a tri strany a je na seba patrične hrdá.

Len čo vojde do miestnosti, očami j skenuje a hľadá voľné miesto. Zbystrí len čo zbadá tri dievčatá, ktoré na ňu mávajú. Pozrie sa za seba dokonca aj vedľa seba, či je to naozaj na ňu, ale keď že nikto nie je poblíž, usúdi, že áno. Placho k nim podíde a oni jej hneď uvoľnia jedno miesto. Veselo ju pozdravia a každá sa jej predstaví, avšak Lilly si zapamätá len meno tej poslednej a ňou je Suzanne.