Zviazaní rodinou

Kapitola 52 - Návšteva

Ďalšie štyri dni sa Lilly neodhodlá navštíviť ich. Vie kde bývajú, je to ten byt, ktorý jej ukazoval v ten hlúpy večer. Situácia v dome je napätá, Matthew s ňou nekomunikuje, Elena sa jej vyhýba, jediná Caroline drží s ňou. Ale jej to je viac menej jedno, zamestnáva sa prácou, kde je viac než by bolo dobré, ale vyhovuje jej to. Má čo doháňať. Doktori ju priam varovali, že sa má šetriť, ale jednoducho to tam nevie vydržať. Včera večer ju Matthew konfrontoval a položil jej priamu otázku dokedy tam chce zostať, keď jej Jason jasne dal najavo, že je slobodná. Dotklo sa jej to, v izbe preplakala väčšinu noci, ale z časti mal pravdu. Treba sa tomu postaviť čelom, vyriešiť tento problém a hlavne vymyslieť čo bude ďalej. Na ďalší deň podvečer zastala pred veľkou budovou. Celý deň bola nervózna, ale to je nič s porovnaním, ako je na tom teraz. Ruky sa jej potia a preto si ich utrie do riflí. Prezliekla sa trikrát, ale nakoniec sa predsa len rozhodla pre najpohodlnejšiu verziu a to v jej prípade boli rifle s tielkom a voľným svetrom. Vystúpi z auta, pripravená na čokoľvek, hlavne nech to má za sebou. Strážnik ju pozná po mene, čo ju prekvapí. Výťah ju vyvezie na správne poschodie a ona za pár krátkych minút stojí predo dvermi. Dvakrát zaklope a čaká. Počuje nejaké tlmené hlasy a potom kroky. Keď sa dvere otvoria, stojí v nich Olivia. Tá len čo zbadá Lilly, hodí sa jej s výkrikom okolo nôh. Lilly si ju zoberie na ruky a stíska ju tak silno ako len môže, aby jej pri tom neublížila. Z vnútra bytu počuje ženský smiech a jej žalúdok sa prepadne. Má tu nejakú ženu? Mala sa radšej ohlásiť. Keď započuje ťažké kroky, nadýchne sa a čaká na všetko. Avšak, keď zbadá Jasona, vyrazí jej to dych a srdce sa jej rozbúcha. Nechápe samú seba, ako ho doteraz takto nevnímala. Ak si človek odmyslí čím sa živí, je stelesnením dokonalosti. Ale ona nie je jediná, ktorá má vyrazený dych. Jason čakal kohokoľvek, len nie Lilly. „Ahoj," pozdraví ju. „Ahoj," vráti mu krátky pozdrav a jemu hneď spadnú oči na jeho dcéru v jej náručí. „Lilly," ozve sa prekvapene Mia. Tá ju tu tiež nečakala. „Aká náhodička. Čomu vďačíme za tvoju návštevu?" zaštebotá veselo a Jason nad ňou pretočí očami. Má nutkanie jej pripomenúť, že aj ona sama je na návšteve, ale mlčí. Lilly si vydýchne, že je to len Mia, ale na druhej strane kára samú seba, že si na sebe nedala viacej záležať. Mohla si dať aspoň mejkap a nevyzerala by tak oproti dokonalej Mii, ako škaredé káčatko. „Ahoj Mia," pozdraví ju a položí Oliviu na zem, pretože ju už nevládze držať. Tá sa znova hodí okolo jej nohy a silno ju stíska, zatiaľ čo jej Lilly prechádza po vláskoch. „Ako sa máš?" vyzvedá Mia. „Počula som čo sa stalo, ale už vyzeráš byť zdravá," Lilly prikývne a prezrie si ju. Tie dve nikdy kamarátky neboli, ale Miu milovala celá rodina, dokonca aj samotný, mrzutý, pán „nikdy sa neusmievam", Matthew z nej bol úplne na mäkko a ona tomu nerozumela. Avšak teraz má pocit, že jej záujem je úprimný. „Už mi je oveľa lepšie," venuje jej slabý úsmev a vyhýba sa pohľadu na Jasona. „Ďakujem čo si urobila pre môjho bratranca," povie jej bez okolkov a Lilly nevie, ako zareagovať. Áno skočila pred neho, pretože predstava, že by bol mŕtvy ju desila. Stále ju desí. Ale počuť tie slová nahlas jej stále znejú v jej ušiach divne, hlavne preto, že Jason nevie, že pred neho skočila práve kvôli nemu. Povzdychne si a nijako na to nezareaguje. „Dáš si kávu?" opýta sa jej Jason a ona sebou trhne pri jeho formálnom tóne. Že by už bolo neskoro? „Dobre decká ja vás nechám. Poďme chrústik," roztiahne ruky k Olivii, ktorá zaváha, ale nakoniec pustí Lilly a vrhne sa do náruče Mii. „Jaj bože, mala by si menej papať, pretože za chvíľu ťa už ani neunesiem. „Mia!" zavrčí varovne Jason. „Kľud, netvrdím, že je tučná, len že je o ňu dobre postarané," objíme svojho bratranca a Lilly kývne hlavou. „Máš sa ako dostať späť?" „Ale áno, požičala som si auto Matta." Jason sa usmeje a pokrúti hlavou. „Stavím sa, že o tom nevie," „To je malý detail," odmávne ho rukou. „Zabavte sa," zamáva im a Olivii pošle vzdušný bozk. „Takže kávu?" opýta sa jej len čo sa za Miou zatvoria dvere. Lilly prikývne a nasleduje ho do kuchyne s Liv v pätách. Nepýta sa jej akú chce, rovno jej spraví jej obľúbenú, čo jej neunikne. Odchlipne si z nej a lahodná chuť jej pohladí všetky zmysly. Je skvelá.

„Čomu vďačíme za tvoju návštevu?" opýta sa jej Jasona a posadí sa naproti nej.

„Mali by sme sa porozprávať a," zaváha, ale potom sa pozrie na Oliviu, ktorá sa jej ešte nepustila. „Chýbali ste mi."

„Nečakal som, že tu ešte budeš, ak som mal byť úprimný, myslel som si, že naskočíš na prvé lietadlo," skúma ju pohľadom.

„Ehm, no," nervózne sa zasmeje. „Možno niektorých ľudí neviem len tak opustiť," pokrčí plecom a Jason prikývne. „Aj ty si jej chýbala."

„Áno, chýbala," potvrdí Olivia. „Pôjdeš sa teraz so mnou hrať? Debora a Amanda majú nový domček, poď, ukážem ti ho," vyskočí na nohy a ťahá ju za ruku. Lilly úskokom pozrie na Jasona, ale on len prikývne. A tak je Lilly vtiahnutá do detskej izby, kde strávi väčšinu času z návštevy. Nepredstavovala si to takto, ale nesťažuje si, užíva si stratený čas s jej drobcom.

Keď sa zotmie a ona začne zívať, v jej zornom poli sa objaví Jason. „Dúfam, že šoférovi, ktorý ťa priviezol si dala voľno,"

Lilly sa pousmeje a pokrúti krkom, aby si uvoľnila stuhnuté svaly. „Prišla som autom."

„To mi je jasné."

„Sama. Urobila som vodičák. Je zo mňa plnohodnotná vodička!" vyhlási hrdo a on sa usmeje.

„Gratulujem," zahľadí sa na ňu a ona pocíti motýliky v bruchu. Jason jej chýbal. Bola tak hlúpa, keď si neuvedomovala čo mala. Hlúpa, hlúpa, hlúpa.

Olivia si zívne, čo upúta ich pozornosť. Jason sa po nej natiahne a ona si hneď oprie hlavu o jeho plece. „Je čas ísť spať princezná,"

„Áno, aj ja už pôjdem, je neskoro."

„Nechoď!" zaprosí Olivia a znova si zívne. „Prosím, nechoď. Nechcem, aby si znova odišla."

Zlomí jej to srdce a pozrie sa na Jasona. Ten dá dcére pusu do vlasov a lepšie si ju chytí.

„Zatiaľ Lilly nikam nejde. Môže sem prísť kedykoľvek."

„Ale ja ju tu chcem teraz," protestuje a on vie, že sa to schyľuje k plaču. Pozrie sa na svoju manželku. Najradšej by ju mal u seba v posteli a nikdy ju už nepustil, ale vedel, že to je nepravdepodobné.

„Ak chceš, môžeš ostať v hosťovskej," navrhne jej. „Usteliem ti tam."

Stará Lilly by určite nesúhlasila. Ale teraz ani nezaváha a jednoznačne odpovie. „Rada," prehovorí pomaly. Síce ju to aj sklamalo, že jej ponúka hosťovskú izbu, ale lepšie než nič."

Jasona tým rozhodne prekvapí, pretože na túto odpoveď pripravený nebol. Ale poteší ho to, klamal by, ak by povedal nie.

„Dobre, pripravím ti izbu."

„A tatinko? Pôjde maminka s nami na výlet?"

Lilly sa zadrne dych len čo počuje slovo maminka od rozospatej Olivie. Nasucho prehltne a s vytreštenými očami pozrie na Jasona, ktorého to zjavne vôbec nerozhodilo.

„Miláčik, ja nie som tvoja maminka." pomaly sa jej prihovorí a pohladí ju po tváričke. Dostane sa blízko k Jasonovi, naruší tým jeho osobný priestor, ale ani jeden sa neodtiahne. Obaja sledujú, ako sa tvárička Olivie zvraští a ospalými očami pozoruje Lilly.

„Nie si?" opýta sa nechápavo a zosmutnie. „Nechceš byť moja maminka?"

„Och Liv," vydýchne Lilly a srdce jej búcha ako o život. „Tvoja maminka je v nebíčku a odtiaľ na teba dozerá, vieš?"

„Áno a ty si moja druhá maminka. Ja mám dve maminky. Jedna je anjelik a druhá si ty,"

Lilly otvára ústa, ale Jason ju zastaví tým, že ju chytí za ruku. Pocíti teplo sálajúce z jeho pokožky a po tele jej naskáču zimomriavky.

„Nechaj to tak,"

„Ale Jason, ja nie som jej mama," zašepká vyplašene.

„Nie si, ale ak chceš môžeš ňou byť, nie je to žiaden problém," pustí ju a ona pocíti náhly chlad. Zahľadí sa na muža, ktorého miluje a potom na dieťa v jeho náručí.

„Budeš mojou maminkou Lilly?" opýta sa ospalo a ona jej prejde prstom po tváričke. „Áno," zašepká. „S radosťou,"