Zviazaní rodinou

Kapitola 31 - Manželka mafiána

Lilly zíde dolu a keď vidí svetlo v kuchyni, vie, že Jason pravdepodobne nespí. A to sa jej aj potvrdí keď tam vojde.

„Ehm, počula som sprchu, myslela som si, že spíš." pozrie sa na jeho vlhké vlasy.

„Musel som si dať dlhšiu sprchu." povie jej bez okolkov a ona pochopí. Vypúli oči a potom len pokrúti hlavou. Veľmi dobre si pamätá jeho ruky na svojom tele. „Tá ma prebrala. Čo tu robíš ty?"

„Ja som prišla dojesť tú pizzu." vysvetľuje mu, ani nevie prečo.

„Daj si túto, ešte je teplá." ponúkne jej zo svojej. „Vieš, ja na rozdiel od niekoho, myslím aj na druhých." Lilly pretočí očami nad jeho detinskosťou a natiahne sa po kúsku. Keď dožuje pozrie sa na neho. „Rozmýšľala som, že by som predala tento dom."

„Predala? Prečo?" znie prekvapene.

Lilly pokrčí plecom. „Po smrti rodičov som ho zdedila ja a ja ho nevyužívam. Žijem v Los Angeles a tu aj tak nikto nebýva. Peniaze môžem niekomu darovať."

„A čo spomienky?"

„Veď práve." zahľadí sa mu do očí a ten pohľad je intenzívny. „Neviem či chcem nejaké mať." položí kúsoček pizze na tanier. „Vyrastala som tu, ale v podstate som tu žila v umelo vytvorenej bubline... ďaleko od reality."

„A čo získaš tým, keď ho predáš?"

„Zabudnem." zašepká. „Chcem zabudnúť. Na môj život, na toto všetko."

Jason k nej vykročí. „Prečo?" jednoduchá otázka, no odpoveď je už ťažšia.

„Devätnásť rokov mi klamali vlastný rodičia Jason. To nie je nič príjemné. Za ten posledný rok som sa toho dozvedela až príliš, dokonca som aj vydatá." pokrčí plecom. „Dospela som až prirýchlo, realita mi dala niekoľko faciek za sebou. Tu som žila ako v rozprávke a už len myšlienka na to ma bolí. Pretože viem, že už to nikdy nevrátim, už nikdy nebudem mať ten bezstarostný život." pokrčí plecom a zadíva sa do zeme. „A už som Collinsová, mám novú rodinu."

„Rodinu plnú mafiánov." pozoruje ju.

Lilly si odfrkne. „Neboj sa, nezabúdam na to. Môj manžel je bossova pravá ruka."

„A tvoja sesternica jeho manželka." doplní ju. „Sme mafiáni skrz na skrz a ty si našou súčasťou."

„Ale nie dušou a srdcom. Nikdy nebudem ako vy Jason."

On sa len usmeje, čo ju prekvapí. „Samozrejme, že nie. Si na to až príliš dobrá. Takže, chceš to predať aj s všetkými spomienkami." vráti sa k ich predchádzajúcej téme.

Usmeje sa, ale ten úsmev sa očí ani zďaleka nedotýka. „Lepšie ako žiť v spomienkach, ktoré ma ničia. Chcem len zabudnúť. Na všetko Jason." sklopí hlavu, ale on jej ju dvoma prstami nadvihne.

„Akú rolu v tom hrám ja?"

„Pomôž mi."

„V čom Lilly?" Presne vie v čom, ale chce to počuť od nej. Chce si byť istý.

„Pomôž mi zabudnúť." zašepká.

**

Je to ako facka, tie slová, zrazu zabúda kde je a čo robí. Pobozká ju a Lilly ho nechá. Objíme ho okolo krku a ona cíti, že stráca pevnú zem pod nohami. O chvíľu sedí na kuchynskej linke a on je medzi jej nohami.

„Na čo konkrétne chceš zabudnúť?" pýta sa jej zatiaľ čo jeho pery zanechávajú maličké bozky na jej pokožke.

„Na starú Lilly." trhane sa nadýchne.

„A aká je nová Lilly?"

S odpoveďou si dáva na čas. „Manželka mafiána."

Nie presne toto chce počuť a tak sa od nej odtiahne. Ruky má položené popri jej bokoch a díva sa jej do hnedých očí. „Lilly, vieš, že ti nikdy neublížim. Nehladiac na to kto som, alebo čo som urobil."

Odvráti od neho pohľad, ale on je trpezlivý. Pomaly jej tvár otočí k sebe. „Vieš to však?"

Jemne prikývne. „Ja ani Matthew, ani nikto iný. My ťa ochránime. Nie si len manželka mafiána. Nič to pre teba neznamená." zadíva sa jej do očí a palcom ju hľadí po brade. „Nič zlé." opraví sa.

Lilly sa nechce rozprávať o tom, kto je kto. Nechce sa rozprávať vôbec. Prekvapí jeho aj samú seba, keď sa k nemu nakloní a pobozká ho. Zrazu sú všetky reči nepodstatné a oni sa venujú jeden druhému.

„Ešte raz Lilly, chceš to? Stále môžeš cúvnuť, kým nie je neskoro."

„Chcem to." vydýchne mu do úst a presunie k nemu ešte bližšie. Jason ju nadvihne a zoberie do náruče.

„Vua," vypískne. „Čo to robíš?" chytí sa ho okolo krku.

„Beriem ťa do izby. Svoj prvý sex nebudeš mať na linke." krúti hlavou.

„Och preboha Jason!" cíti ako jej horia líčka a tvár si ukryje do jeho hrude. „Si tak netaktný." zamrmle.

„Netaktný možno," zasmeje sa. „Ale za to vynikám v iných veciach."

~

Čast je kratučká, ale celkom podstatná :) Ľady sa nám začínajú lámať