Zviazaní rodinou

Kapitola 28 - Zoo

Lilly nastúpi do auta a Jason naštartuje. „Ahoj Liv."

„Ahoj Lilly." pozdraví ju dievčina bez nálady. Lilly so zamračením pozrie na Jasona, ale on len pretočí očami. „Ťažká noc."

„Nie je jediná."

To ho zaujme a chce vedieť viac. „Čo si hovorila?"

„Ráno som mala budíček o piatej. Veril by si tomu? Tvoja matka prišla s troma ďalšími ženami a merali mi miery. Na každom kúsku môjho tela. Vraj keď som už Collinsová, mala by som mať aj vhodný šatník." rozhorčene artikuluje. Jason sa pousmeje, to sa na jeho matku podobá. Čo si zaumieni to aj získa. Len nie tak celkom rozumie tomu o čo tu ide.

Na dnešný výlet si Olivia zvolila Zoo. Po pravde sa mu tam ísť nechcelo, ale na tri dni odchádza a chce byť so svojou dcérou najviac ako sa dá. Ako sa dalo čakať, v Zoo sa to hemžilo ľuďmi, čo len zvýši jeho podráždenosť. Nikto z nich dnes nemá náladu, všetci sa tvária kyselo a očividne ani jeden z nich tam nechce byť.

„Poďme domov." pokrúti hlavou, keď sú tam dvadsať minút." Lilly prikývne, miluje tráviť čas s Oliviu, ale dnes sa na to rozhodne necíti. Avšak tá protestuje. Len čo počuje slovo domov, spustí hysák a nekontrolovateľne sa rozplače. Jason a Lilly sú obaja zdesení, vyjavee pozerajú na seba, nevediac čo robiť.

Jason sa spamätá ako prvý a podíde k svojej dcére. Chce ju zobrať na ruky, avšak ona sa mu šikovne uhne a hodí sa o zem. To privolá ďalšie pohľady ľudí.

„Olivia! Okamžite sa ukľudni."

„Nie." vrieska. „Nie! Nie! Nechcem ísť domov."

„Nepôjdeme domov. Postav sa z tej zeme." chytí ju za ruku, ale ona len pokračuje v plači.

„Olivia." zapojí sa do toho Lilly a otáča sa okolo seba. „Postav sa a správaj sa slušne." hovorí k nej, no ona ju nevníma.

„Olivia narátam do troch. Ak sa nepostavíš, ja a Lilly odchádzame."

„Jedna! Dva! Tri."

Olivia im nevenuje ani jeden pohľad a tak sa tí dvaja pohnú. To však u nej vyvolá ešte väčší záchvat plaču a kriku.

„To sa ti podarilo." odvrkne jeho smerom.

„Tak s ňou urob niečo."

„Je to tvoja dcéra." pretočí očami a čupne si k Olivii. „Liv pozri sa na mňa, to som ja Lilly. Keď sa teraz postavíš, pôjdeme sa pozrieť na slony."

Jason si k nim čupne. „A aj žirafy. Miluješ žirafy, však?"

Olivia k nim zodvihne zrak a po tvári jej stekajú krokodílie slzy. Potiahne nosom. „Nepôjdeme domov?"

„Až keď budeš chcieť." potvrdí jej Lilly a to sa jej páči. Vystrie malé rúčky k Jasonovi a on ju s výdychom berie do náruče. Najradšej by s ňou poriadne zatriasol a vynadal jej, ale nedovolí si odhadnúť situáciu a veľmi sa obáva, že by sa to zopakovalo.

Lilly sa poobzerá okolo seba a neželaným divákom venuje nesmelý úsmev. Tí len čo zistia, že je po šou, začnú odchádzať.

„A dáme si aj zmrzlinu." povie hrdo Olivia a ona má tiež chuť poriadne ňou zatriasť. Na rozdiel od Jasona, ona sa komentára nezdrží. „To čo malo znamenať Liv?! Takto sa nesmieš správať!" krúti hlavou a Jason zastaví. Položí Oliviu na zem a tiež na ňu škaredo pozerá. „Lilly má pravdu Olivia. Toto sa nerobí."

„Takto kamarátky nebudeme."

„Ale ja som nechcela ísť domov." povie takmer štvorročné dievčatko.

„Dobre ale to sa dá riešiť inak ako takto."

Olivia objíme Jasona. „Tatinko kúpiš mi zmlzlinku?"

Jason pri nej roztaje a okamžite súhlasí. Lilly sa to nepáči, tá malá s nimi manipuluje, bude s ním musieť hodiť reč

O hodinu a tri zmrzliny neskôr nasadajú do auta. Olivia nakoniec obmäkčila aj Lilly a výlet si prekvapivo užili. Malá do desiatich minút zaspí a medzi nimi dvoma panuje ticho.

Keď prídu domov, Lilly ho zastaví. „Jason."

„Áno?" otočí sa na ňu a vidí ako sa mračí. S istotou vie, že sa chce rozprávať o dnešnom cirkuse, ktorý spôsobila jeho dcéra, ale naozaj na to nemá náladu.

„Ehm, mám na teba jednu prosbu." začne neisto a jeho to zaujme.

„O čo ide?"

Vidí ako si zakúsi do pery a nervózne sa hrá s rukami. „Ehm, chcela by som ísť do Los Angeles."

Jason si povzdychne, mohlo ho to napadnúť, že to bude tá istá rozprávka dokola.

„Nie počkaj. Len na otočku."

„Teraz sme tam boli Lilly. Pred týždňom."

„Ja viem," povie prudko. „Ja viem. Len." pošúcha si čelo. „Rozmýšľala som a veľa. Je na čase pohnúť sa ďalej. Nebola som na hrobe mojich rodičov od pohrebu, a chcem im len niečo povedať."

„Lilly." nadýchne sa. „Ak je to nejaký trik!"

„Nie je to trik. Naozaj nie. Len som z toho celého zmätená. Sme manželia Jason. Ty a ja. Doteraz som bola doma a snívala si svoj život a zrazu sa všetko rozpadlo. Pochopila som, že ste moja nová a jediná rodina, ja však len chcem... možno je na čase odpustiť rodičom a pohnúť sa ďalej. Nechcela som aby to celé takto dopadlo, ale dobre. Žijem pod jednou strechou s mafiánmi, za jedného som vydatá." odfrkne si.

„Čo presne chceš?"

„Neviem." zašepká. „Bojím sa. Veľmi. Chcem len aby sa to o nás nikto nedozvedel, hlavne nie v škole. To by už potom vedeli všetci a a."

„Nedozvie sa to nikto Lilly, to ti sľubujem. Osobne sa o to postarám." Prikývne a utrie si jednu zablúdenú slzičku.

„Poď sem." Jason sa po ňu natiahne a zabalí ju do objatia. Je to pre oboch nové a nezvyčajné. „Teraz tu tri dni nebudem, ale potom môžeme ísť na deň, dva, do LA."

„My?"

Jason sa zasmeje. „Samozrejme, že my. Som prezieravý chlap a slzám neverím. Budem na teba dohliadať tak, ako na teba dohliadam v škole. Síce si o mafii nevedela, ale vyrastala si v nej a to sa na tebe podpísalo či chceš, či nie. Som krok pred tebou Lilly, nesnaž sa so mnou zahrávať. Nie som dobrý človek."

Lilly tomu začína aj veriť. Jeho pohľad ju desí. „Okej, čokoľvek." odopne si pás. „Nemusíš ma desiť o nič sa nepokúšam." vystúpi a zabuchne za sebou dvere, zabúdajúc, že Olivia stále spí.

Jason sleduje jeho malú manželku ako pohybuje svojimi bokmi sem a tam. Manželka.

Zažmúri oči a pokrúti hlavou, je to ešte len dieťa! Pripomína si a otočí sa na to svoje. „Mám pocit, že ty si viac nebezpečnejšia než Lilly, však? Na teba by som mal dávať pozor!" prihovára sa k odfukujúcej Olivii. 

~

ĎAKUJEM za všetky vaše komentáre a podporu. Občas sa každý stratíme a hľadáme a ja mám tú výhodu, že mám VÁS! Asi som naozaj len potrebovala počuť tie milé slová, čo ste mi napísali a podporili ma. Mala som skôr na mysli vývoj príbehu - svadba, šrkiepenie, tragédia (áno, tá bude aj tu :D ) a koniec. Ale keď sa vám to nezdá podobné, som len rada.

Dobre, myslím si, že pauzy bolo dosť a poďme sa pustiť do pokračovania a do trošku väčšej akcie, aby sme tu nezaspali :D 

Ešte raz ďakuejm, na komentár odpíšem, len čo sa Wattpad znova spamätá :)