Kapitola 51 - Občas už je neskoro

6.1K 547 46
                                    

Už len niekoľko hodín a ona sa vráti domov. Domov. Je to naozaj jej domov? Miesto kde sa má cítiť bezpečne? Kde má cítiť lásku? Je to miesto kam patrí jej srdce? Otrasie sa a rukami si pošúcha ramená. Je to jej jediný domov, jej jediná rodina, pretože nikam inam nepatrí. A aj napriek všetkému sa tam cíti bezpečne čomu nie tak celkom rozumie.

„Pripravená opustiť nás?"

Lilly sa otočí na primára a pousmeje sa. „Neberte to osobne, ale som veľmi rada, že vypadnem z tejto izby."

On sa zasmeje a podá jej ruku. „Bolo nám cťou pani Collinosvá."

Lilly prijme jeho ruku a prekvapí ju jeho silný stisk. „Ďakujem," poďakuje mu a usmeje sa. Pri oslovení Collinsová jej srdce nepekne podskočilo a zrak jej hneď klesol na obrúčku, ktorú stále nosí. Čím skôr sa musí porozprávať s Jasonom a dať veci do poriadku. Už viac nemôže byť zbabelá, je čas byť dospelá.

„Klop klop, neruším?" dnu vojde upravená Caroline. „Už sme prišli po našu pacientku."

„Samozrejme," usmeje sa na ňu doktor.

„Ďakujeme za Vašu starostlivosť čo sa týka mojej sesternici. Veľmi si toho ceníme tak sme sa s manželom rozhodli darovať nemocnici malú čiastku peňazí," do rúk mu vloží podpísaný šek. Pomaly ho otvorí a keď zbadá koľko núl má suma, nezmôže sa na slovo. „Berte to ako taký menší dar," usmeje sa na neho a potom sa pozrie na sesternicu. „Pripravená? Matthew čaká v aute."

Lilly si uhladí svoje drahé šaty nad kolená a prikývne. Je viac než priprávaná odísť domov.

*

„Konečne!" objíme ju Meg aj s Willow súčasne. „Chýbali ste tu Lilly,"

„Meg!" zahriakne ju. „Koľkokrát ti mám vravieť, aby ste mi tykali?" pokrúti hlavou. Aj oni jej chýbali. Oči jej zájdu do rohu miestnosti a hlavou kývne svojej svokre, ktorá má na rukách Patricka.

„Vitaj späť Lilly," skúmavo na ňu hľadí, až jej je to nepríjemné. „Veci máš už v izbe,"

Ona prikývne hľadajúc Oliviu. Jasona tu ani nečakala, jasne jej dal najavo, že sa sem nemusí vrátiť. Avšak nikde nebola ani Liv a tak usúdi, že sú najskôr niekde na výletíku.

Pred večerou nakukne do jej izby, ale stále tam nie je a nesedí ani za stolom.

Dnes majú španielske jedlo a ak by sa nestalo s Jasonom to, čo sa stalo, prisahala by, že to bola jeho práca. Lilly si pochutnáva na domácej Paelle a usrkáva z ľadového čaju. Dve miesta sú stále voľné a jej to nedá.

„Olivia dnes nepríde?" nevinne vyzvedá, ale k odpovedi sa nikto nemá. Caroline siahne po pohári s vínom, Elena si utiera pery servítkou a Matthew... Matthew je ako vždy sám sebou a tvári sa, že to vôbec nepočul. Lilly medzi nimi kmitá očami a usadí sa v nej nepríjemná predtucha.

„Je všetko v poriadku?" zaklipká svojimi očami. Už má dosť tajomstiev a klamstiev.

„Samozrejme," ozve sa Caroline a tak sa toho hneď chytá.

„Kde je teda Liv a Jason?"

„Ako ti to povedať," Caroline hľadá vhodné slová a ona je v napätí.

„Odsťahovali sa," odpovie jednoducho Matthew a Caroline po ňom hodí škaredý pohľad.

„Čože sa?" opýta sa, pretože má pocit, že zle rozumela.

„Dobre si počula. Jason a Olivia sa odsťahovali. Čo si čakala? Jason ti dal všetko čo mohol a ty si si to nevážila. Nakoniec ti dal aj slobodu, po ktorej si tak veľmi prahla. Čo viac chceš? Zdá sa ti to málo? Môj brat by sa tu pri tebe len trápil. A ver mi, dlho by som sa na to nevedel pozerať." Zapichne do nej prenikavý pohľad a Lilly po jeho ostrých, ale pravdivých slovách pichne pri srdci. Pocíti náhlu stratu a všetko začína byť až príliš reálne. On nesrandoval, naozaj ju nechal. „Kam?" Jej hlas je slabý a roztrasený alebo sa jej to len zdá?

„Išli do svojho bytu Lilly," povie je Caroline. „Nemôžeš mu to vyčítať. On ťa miluje a preto urobil toto všetko. Už sa viac nechce pozerať na to, ako sa obaja trápite,"

„Nevyčítam mu to," povie prudko a pokrúti hlavou. „Nie len," zasekne sa. Len ma to mrzí. Dodá v duchu. „Len ma to prekvapilo," nervózne sa zasmeje a pokrúti hlavou. Znova sa napije a tanier plný jedla od seba odsunie. Zrazu ju prejde chuť. „Kedy odišiel?"

„V ten deň čo ti to povedal,"

„Vy ste o tom vedeli?" opýta sa ich prekvapene.

„Nie si jediná, ktorá sa trápila Lilly. Môj syn sa trápil zakaždým keď sa na teba pozrel. Nevyberáš si osobu do ktorej sa zaľúbiš, bohužiaľ. Nedá sa takto žiť donekonečna," pozrie sa do jej očí a vydýchne. „Občas je horšie niekomu zlomiť srdce než ho mať zlomené. Však?"

Lilly na ňu hľadí s vytreštenými očami a snaží sa to všetko spracovať. „Nikdy som nechcela nikomu ublížiť," zašepká a pozrie sa na svoje ruky. „Nikdy som si neuvedomila..." dôjdu je slová a pokrúti hlavou.

„Vieme Lilly, aj on to vie," ubezpečí ju Caroline a venuje jej hrejivý pohľad.

„Asi som dojedla," odsunie sa a postaví. „Pôjdem do izby,"

„Daj tomu čas," poradí jej Elena a ona ju ledva počuje.

Len čo je v izbe zatvorí za sebou dvere a strasie sa. V hrudi cíti nepríjemný pocit, akoby ju niečo ťažilo. Neprítomne si ľahne do postele a stočí sa do klbka. Od je príchodu sa toho toľko udialo. Preboha mohli by o tom natočiť film. Stalo sa jej hádam všetko čo sa len mohlo. Zistila kto je jej skutočná rodina, nasťahovala sa sem, musela sa vydať, nehovoriac o všetkých tých nepríjemných veciach čo sa týka Riveru a Anny. Preboha žije pod jednou strechou s ľuďmi, ktorí nosia na rukách krv a popritom sa správajú ako dokonalá americká rodinka. Avšak od tej dokonalej majú na míle ďaleko.

Pošúcha si suché oči a snaží sa neplakať. Nikdy k Jasnovi nepociťovala nenávisť, skôr si od neho držala odstup. Aspoň do určite chvíle, potom to ž išlo dolu vodou. Nemôže klamať, zapáčilo sa jej tu, milovala tráviť čas s Oliviou a užívala si chvíľky s Jasonom. Robili jej život normálnym, doplňovali ju. Bohužiaľ si to uvedomila až teraz. Nechce sa jej veriť, že naozaj odišli.

Pretočí sa na druhý bok a pomaly sa rozplače. Mala všetko a teraz jej ostali už len oči pre plač. Preboha od začiatku chcela slobodu, voľnosť, príležitosť odtiaľto ujsť, nasadnúť na prvé lietadlo a nikdy viac sa neobzrieť za svojim starým životom.

Tak prečo to je teraz také ťažké? Prečo to tak bolí? Prečo ich nevie opustiť?

Lilly si cez seba pretiahne deku a hlavu zaborí do vankúša, aby utlmila svoje hlasné vzlyky.

Hovorí sa, že človek si uvedomí to čo má, až keď o to príde. A ona teraz dostala slobodu, ale stratila dvoch ľudí, ktorých miluje. Musí to dať do poriadku, len dúfa, že už nebude neskoro.

**

No tak, že ste to vy dievčatá a že ma tak podporujete máte tu jednu krátku časť. Majte krásny dník, v tento magický dátum - 7.7.2017 (rozhodne krajší než ja...) a  užite si vííkend :) Vidíme sa budúci týždeň a snáď už spoznáte aj Bryana :)

Zviazaní rodinouWhere stories live. Discover now