Zviazaní rodinou

Kapitola 44 - Priznanie a plač

Veci sa vrátia do normálu, akoby sa nič nestalo. Patrick rastie ako z vody, Olivia sa mení na mladú dámu. Matthew sa vrátil k šéfovaniu a tak si Jason konečne môže vydýchnuť.

Výletíky musia obmedziť, keď že sa na jeseň počasie pokazilo, ale ani to nikomu nijako neprekáža. Lilly sa oficiálne stala druháčkou a všetok svoj voľný čas venuje rôznym nadáciám a neziskovým organizáciám. Jason a Matthew sú z toho nadšení, aspoň niekto sa stará o ich dobrú povesť v očiach verejnosti a Lilly si to užíva. Rada pomáha, stretáva sa s ľuďmi, vymýšľa nové nápady. Je to úkor na jej času, ale nedbá ani na to. Doma býva minimálne a celkom jej to vyhovuje. Trošku jej je ľúto, že Olivii museli znova zohnať opatrovateľku, ale potešilo ju, že to bola stará pani a žiadna mladá žaba.

Jej život je v tomto momente fajn, nemôže sa na nič sťažovať. Nenudí sa, robí niečo prospešné a konečne nemá pocit, že je zatvorená v zlatej klietke. Dokonca si našla aj nejakých kamarátov, prichádza do kontaktu s novými ľuďmi a to ju napĺňa.

Dnes idú na jeden galavečer, kde je ako významný hosť, vďaka štedrému daru jednej nadácie. Ako podpora s ňou ide Jason, Caroline a dokonca aj samotný Matthew.

Lilly je v strese, od rána nič poriadne nejedla. Mejkap aj vlasy si dala urobiť, šaty má kúpené už týždeň dopredu. Práve si dáva diamantové náušnice, ktoré dostala od rodičov k osemnástym narodeninám a vydýchne. Mala by byť pripravená, ale nie je... Musí zvládnuť príhovor pred všetkými tými ľuďmi, určite ich nebude málo, a to je nesmierne desí. Matthew si z nej robí srandu, že to nič nie je, ale ona nie je zvyknutá byť stredobodom pozornosti.

„Si klásna," povie jej Olivia, ktorá na ňu zasnene hľadí. Lilly si rukou prejde po červených šatách z príjemnej látky a usmeje sa na ňu. „Ďakujem miláčik," nakloní sa k nej, aby jej dala pusu na líčko.

„Ľúbim ťa," povie jej a Lilly zahreje pri srdci. Chce jej povedať, že aj ona ju, ale Jason sa nakloní k svojej dcére a šepne jej niečo do ucha. „Nie si jediná, ktorá ju ľúbi."

Lilly stŕpne, tie slová asi nemala počuť, ale počula ich. Krivo sa usmeje a dúfa, že to povedal len tak a nemyslel to vážne.

„Pripravená?" opýta sa jej, ale ona sa na neho nedokáže pozrieť a tak len prikývne.

Koná sa to v jednom veľkom dome a je tam viac ľudí než si vôbec myslela. Zbledne ešte viac než doteraz a príde jej aj zle.

„Ja to nezvládnem," zašepká, celá vystrašená a začne cúvať. Zastaví ju Jasonova hruď a jeho ruky na jej ramenách. „Samozrejme, že to zvládneš Lilly, o nič predsa nejde,"

„Nie," pokrútil hlavou. „Nie."

Caroline si ju so zamračením prehliadne. „Nezvládne to, akurát sa tam zosype. Matt, zoberieš ten príhovor za ňu?" pozrie sa na svojho manžela, ktorý len pokrčí plecom. Nemá s tým žiaden problém. Očami mu poďakuje a potom usadí svoju sesternicu k stolu. „O nič nejde Lills, nemusíš byť taká v strese," do ruky jej podá pohár sektu. „Daj si nech chytíš trošku farby. Si celá bledá," pokrúti hlavou a Lilly si dopraje poriadny hlt. Stále jej v hlave behajú slová Jasona, musí sa ho na to neskôr opýtať.

Večer dopade nad jej očakávania, Matthew pôsobí na javisku veľmi uvoľnene a sebavedomo. Jeho príhovor bol viac než len skvelý. Spomenul v ňom aj ju, vychválil ju do nebies a celkovo to dopadlo dobre.

Domov sa ide už v úplne inej nálade, oveľa lepšej. Z Lilly opadol všetko stres a napätie. Domov prídu krátko po polnoci, deti už spia a tak idú po tichu. Caroline s Matthewom do svojej časti domu, Jason s Lilly do svojej. Len čo vkročia do jeho izby, Lilly sa chopí šance, kým na to má odvahu.

„Jason," osloví ho a jazykom si prejde po suchých perách. „Dnes, keď Liv povedala, že ma ľúbi, povedal si jej niečo v tom zmysle, že nie je jediná,"

Jason prikývne.

„Však si to nemyslel vážne?" zasmeje sa. Podíde k nej a jemne jej prstami prejde po tvári. „A čo ak áno?"

„Blbosť," pretočí očami. „Ty ma nemiluješ, nemôžeš,"

Usmeje sa na ňu. „Ale áno Lilly, milujem ťa. Sám som to nečakal, ale zamiloval som sa do teba,"

Lilly zalapá po dychu a nie je schopná reči. Po lícach jej začnú tiecť slzy a on tomu nerozumie. „Lilly," osloví ju a ona sa od neho odtiahne.

„Jason to je hlúposť, ty ma nemiluješ, len si to nahováraš, však?" potiahla nosom.

„Maličká ukľudni sa, nie je na tom nič zlé."

„Ale je, ja ťa nemilujem," pokrúti hlavou. „A ani ty mňa nemôžeš Jason. Toto sa nemalo stať,"

„Prečo nie?" čuduje sa.

„Pretože takto nikdy nezískam svoju slobodu," zašepká nečakane a on pochopí.

O krok od nej odstúpi a zahľadí sa na ňu. „Je to tu až tak hrozné Lilly? Nedá sa to tu vydržať? Naozaj chceš stále odtiaľto vypadnúť?"

Ona dlho neodpovedá a keď si uvedomí, že sa odpovedi ani tak skoro nedočká, zaškľabí sa. Dá jej pusu na čelo a perami tam zotrvá o niečo dlhšie. Potom od nej odstúpi. „Daj sa dokopy a choď do postele. Spánok ti prospeje," povie zachrípnuto a na to odchádza z izby.

**

Lilly sa zobudí v jeho izbe, v jeho posteli, ale je sama. Zažmurká a natiahne sa po mobile, aby zistila aký je čas. Prekvapí ju, že sú štyri ráno a Jason tu ešte nie je. Zamračí sa a vylezie z postele. dá si na seba župan a vydá sa ho hľadať. Nenájde ho u Olivie ani v hosťovskej či dokonca svojej izbe a tak sa zamračí. Až potom si všimne, že sa svieti v pracovni a ona tam opatrne nakukne. Vidí ako je rozvalený na stole a v ruke drží poloprázdnu fľašku od whiskey. Povzdychne si a len čo vkročí dnu, pocíti alkoholový opar. „Jason," jemne ním zatrasie, ale ani ním nepohne. „No tak Jason," vytiahne mu fľašku z rúk a na to sa preberie. Chvíľu mu trvá kým na ňu svojimi pripitými očami zaostrí, ale potom sa len usmeje. Chce sa znova napiť, ale Lilly mu v tom zabráni.

„No na dnes už stačilo. Poď, pôjdeme do postele."

„A na čo Lilly?" zasmeje sa a rukou rozhodí do prázdna. „Nemá to význam, sama si povedala, že ma nemiluješ,"

„Spať . Ideš spať,"

„Och, aha. Ale ja nechcem spať. Mám tu svoju kamarátku," prstom ukáže na fľašku.

„Kamarátka ťa počká. Teraz sa postav a ja ti pomôžem do izby."

On si povzdychne, ale poslúchne ju. Nejako sa vyškriabe na nohy a oprie sa o Lilly. Tá zafučí pod jeho váhou, ale snaží sa ho dopraviť do izby. Keď sa jej to horko ťažko podarí , obaja si vydýchnu. On sa na ňu zahľadí a trošičku má problém s koordináciu a preto sa rukou zaprie o stenu. „Si tak krásna,"

Lilly zalapá pod dychu a potom sa pozrie do zeme. „Prepáč Jason," zašepká. Uvedomuje si, že sa opil kvôli jej nepekným slovám, ktoré vypustila z úst. Teraz to ľutuje, ale už je neskoro.

On len pokrúti hlavou a prinúti sa k úsmevu. „To je v pohode maličká," pokrčí plecom a začne si rozopínať svoju košeľu, avšak veľmi mu to nejde. Lilly mu s tým pomôže a on ju nechá. „Nemôžeš predsa rozkázať svojim citom. To nejde a ja to chápem. Nemiluješ ma a to je v poriadku,"

Lilly znova zadržiava slzy. Až teraz si uvedomuje aký je skvelý. Nikto iný by jej toto nikdy nepovedal. Kiež by mu to vedela opätovať, ale je tu toľko rozdieľov.

„Ale nemôžem ti dať slobodu," zašepká. „Na to som až príliš sebecký bastard, musím ťa mať pri sebe Lilly, či chceš či nie. Nenechám ťa odísť," zašepká a jej sa po líci skotúľa jedna osamotená slza.

~

Majte s Lilly strpenie, už to s ou vydržte. Viem, že mnohým lezie na nervy, ale tak treba sa vžiť aj do nej.:)

Vaše komentáre poctivo čítam a vytešujem sa z nich, ale nejako nemám čas na odpisovanie, som rada, keď napíšem časť a hodím ju sem :(