Zviazaní rodinou

Kapitola 54 - Rodičia a ich deti

„Vyzerá ako princezná," zašepká Olivia, nakláňajúc sa ponad Lilly.

Jason sa len pousmeje a natiahne sa po svoju dcéru skôr než na Lilly spadne a zobudí ju. „No poď necháme ju vyspať, dobre?" šepká.

„Nie," povie trucovito a nakrčí svoje malé čelo. „Chcem tu ostať,"

„Pssst, zobudíš Lilly," smeruje s ňou k dverám, aj keď sa mu vzpiera v náručí. „Liv!" ohriakne ju. „Takto sa predsa veľké dievčatá nesprávajú."

„Ja viem," chytí ho okolo krku a hlavu si položí na jeho plece. „Ja len nechcem aby maminka odišla. Aby nás znova nechala samých..."

Jasonove srdce sa zlomí na milion malinkých kúskov a privinie si dcéru bližšie. Nikdy ho nenapadlo, že ich nečakané šťahovanie a vytrhnutie Lilly z ich životov ju takto zasiahne. Ani si neuvedomil, že to nejako vnímala a o to viac ho mrzí, že ju tomu všetkému vystavil. Zatvorí za nimi dvere a smeruje do kuchyne. Posadí sa na stoličku, ju si dá na kolená a otočí ju smerom k sebe. Srdce mu splašene bije, nechce jej ublížiť ešte viac než doteraz. Odhrnie jej z čela vlasy a zadíva sa do jej veľkých zvedavých očí. To dieča ani nemá tušenia ako veľmi ju miľuje. „Miláčik. Lilly nikam neodíde," pohľadí ju po baculatom líčku. „Mali sme nejaké problémy a ona potrebovala len čas. Nemusíš sa báť."

„Ale nechala nás tu."

„Občas dospelí robia hlúposti a nevedomky ubližujú druhým,"

Nakrčí malý noštek. „Dospelí? Ja nechcem byť dopeslá tatinko. Nechcem robiť hlúposti,"

Jason vydýchne vzduch a uvoľní sa. „Ver mi, ani ja nechcem aby si bola dospelá," zamrmle.

„Takže maminka už neodíde?"

Nechcel jej sľubovať niečo čo nemohol dodržať, ale veril, že Lilly saa už uvedomila a neurobí nejakú shúposť. „Nikto ťa neopustí miláčik. Nikto."

„Dobre," povie spokojne a na chvíľu si položí halvu na jeho rameno. Avšak netrvá to dlho, pretože sa prudko vystrie a tým zasiahne Jasona do brady. Je mrzutý nad tou náhlou bolesťou, ale nepovie nič.

„Ideme sa obliecť?" opýta sa ho nadšene a on prikývne. Neutlmí jej výkrik radosti, len na ňu škaredo pozrie a ukáže jej, že má byť ticho.

Vojdu opatrne do spálne a a otvoria jej skriňu. Bývajú tu len niekoľko týždňov, ale za tú dobu sa jeho dcéra presťahovala do jeho spálne a jemu to absolútne nevadilo. Natiahme sa po béžové šatičky, ktoré jej podá.

„Nie," pokrúti hlavou a posadí sa na kraj postele. On vyskúša ďalšia, tmavomodré, ale tiež s nimi nesúhlasí. Takto sa to zopakuje ešte niekoľkokrát a jemu docháda trpezlivosť. Prejde teda na sukňu. Olivia zaváha. „Niee," urobí grimasu a Jason to doslova hodí do skrine. „Sú to len veci nie je jedno čo si na seba dáš?"

Olivia na neho mlčky hľadí svojimi veľkými očami. „Nie tatinko nie je to jedno,"

„Aaaah," zatvorí oči. „Čo si chceš teda obliecť?"

„Neviem," rozhodí rukami. „Vyber mi niečo."

Jasona máločo rozhodí, ale jeho dcére sa to darí pernamentne.

„Dobré ráno," ozve sa rozospato Lilly. Netrvá to dlho a Olivia na ňu skočí. „Jupíí, maminka môže ísť s nami tatinko,"

Jasonovi neujde ako Lilly sebou znova trhne, jednoducho jej to bude trvať dlhšie kým si na to zvykne.

„Samozrejme, kam pôjdeme?" opýta sa rozospato a posadí sa na posteľ. Snaží sa upraviť si strapaté vlasy a druhou objíma Liv.

„Do škôlkýý," zvýskne nadšene a Lilly skepticky pozrie na Jasona. „Škôlka?"