Zviazaní rodinou

Kapitola 38 -Divoká jazda

Všetko je tak ako má byť, teda aspoň v rámci možností, ale niečo bolo predsa inak. Nevie čím to je, nevie čo to je, ale rozhodne je niečo inak. Svoje dni trávi s Oliviou a Patrickom. Užíva si ich spoločnosť, i keď si všimla že Olivia začína žiarliť. Jason jej to vynahradzuje ako sa len dá, ale Lilly to môže vidieť v jej pohľade. Ako sa díva na Caroline, akoby vedela, že ona mamu nikdy nemala. Aj napriek tomu že má len tri roky, vníma to a to bol dôvod jej žiarlivosti. Možno ani nežiarli, len jej to prosto chýba.

Lilly nechýba nič, no v noci je tak nevie spávať. Vedela o Anne, dokonca sa dozvedela aj to, čo spravila Caroline a to všetko na nej niečo zanechalo. A prejaví sa to túto noc.

Jason ešte nespí, vybavuje nejaké obchody. Rukou si pošúcha krk, keď začuje krik. Zľakne sa a jeho ruka automaticky vyletí k zbrani. V sekunde je preč z izby a je v strehu. Krik sa ozve znova a keď si uvedomí, že to ide z izby Lilly, zanadáva. Čo sa deje tento krát? Chudák dievča. Vtrhne do jej izby, pripravený brániť ju, ale nič sa tam nedeje. Teda ak nepočíta to, že Lilly je v posteli a hádže sebou ako o život.

Vydýchne, zbraň zastrčí za nohavice a podíde k nej.

„Hej Lilly," zamyká s ňou. „Lilly."

„Nie," krúti hlavou. „Nie."

„Lilly!" zvýši hlas. „Hej je to len sen."

Lilly sebou trhne a prudko sa posadí.

„Whou, to je v pohode Lilly, bol to len zlý sen." ukľudňuje ju Jason a zrak mu spadne na jej spotené čelo. „Len sen, si v bezpečí."

Lilly dva krát prikývne a vydýchne. Stále je trošku mimo, ale ľahne si späť do postele.

„Chceš sa o tom porozprávať?" opýta sa jej pomaly, ale ona len pokrúti hlavou. Jason ju pohľadí po vlasoch a chvíľu tam ostane s ňou.

Druhú noc sa to opakuje a dokonca aj tretiu. Ale to sa už poistí a ostane tam s ňou. Drieme na jej kresle, ktoré je asi tak pohodlné, ako nejaká drevená stolička. Vždy mal plytký spánok, zobudilo ho všetko a preto si zvykol spávať kdekoľvek. Ale toto je už naozaj veľa.

Štvrtú noc sa Lilly zobudí sama od seba a pri veľkom tieni sebou trhne. Srdce jej búcha ako splašené a ona si až neskôr uvedomí, že tá mohutná, hrôzostrašná postava je len Jason. Jeho veľké telo je rozložené na jej žltom kresle, v ktorom si väčšinou čítala. Nezmestí sa tam a ona nechápe čo tam robil. Posledné dni sa vždy zobudila z nočnej mory a on bol pri nej, ale pokiaľ vedela, dnes ju ešte nemala.

Príde jej ho ľúto, naozaj tam musí trpieť a preto sa ho rozhodne zobudiť.

„Jason," zašepká. „Hej Jason." povie hlasnejšie a on sa preberie.

„Čo tu robíš?"

Jason si pretrie oči a potom si zívne. Cíti sa na hovno, bolí ho v krku, nehovoriac o jeho stuhnutých svaloch.

„Jason, čo tu robíš?" zopakuje svoju otázku.

„Tri dni za sebou si mala nočné mory, rozhodol som sa tu ostať, je to lepšie ako sem stále utekať."

„Nemusíš to robiť."

„Ja viem," je všetko čo jej na to povie. Ostane tam až do rána.

*

Lilly stuhne, keď ju niekto zozadu chytí. Na šiji jej naskočia zimomriavky a pocíti chlad. Nepočula nikoho vojsť, prebudila ju až veľká ruka.

„To som len ja Lilly, spi."

Pocíti jeho teplý dych a uvoľní sa. „Jason ty magor, vystrašil si ma!" otočí sa v jeho náručí. „Čo tu robíš?"

„Dávam na teba pozor," zamrmle, no oči neotvorí.

„Jason," povie naliehavejšie. „Nemôžeš tu ostať," zavrtí sa. „Choď do svojej postele."

On ju však nepočúval, len upevnil jeho stisk. „Mávaš nočné mory, tvoj krik ma vždy prebudí. Takto som ti hneď poruke"

„Ale," začne, no on ju stisne silnejšie. „Ďalšiu noc nemienim spať na tom otrasnom kresle. Spi," prikáže jej. On sám je vyčerpaný, je dávno po polnoci a on sa už päť dní nevyspal. Lilly má stále nočné mory a to jediné čo mohol urobiť bolo to, že tu pre ňu bol, aby ju ubezpečil, že bolo všetko v poriadku.

Pocíti jej teplú, váhavú ruku na svojom líci a otvorí jedno oko. „Lilly, nepresvedčíš ma."

Ale prekvapí ho, keď ostane ticho. Sleduje svoje prsty pohybujúce sa po jeho sánke.

„Prečo to robíš Jason? Nemusíš."

„Si moja manželka," odpovie automaticky a ona zastane v pohybe až nakoniec odtiahne svoju ruku z jeho tváre.

„Nemusíš.."

„Ale chcem, dobre? Dva krát sme ti nedokázali zabezpečiť ochranu a ja ti chcem zaručiť, že sa to už nestane. Neviem čo sa ti sníva, nerozprávaš sa so mnou, ale nič pekné to byť nemôže."

V izbe je šero, ale sú tak blízko, že na seba vidia. Vidí ako ho očami sleduje, ako jej myseľ pracuje na plné obrátky. Čo jej behá po rozume? O čom rozmýšľa? Chce to vedieť.

„Lilly," vyzve ju netrpezlivo, no ona ho prekvapí. Nakloní sa k nemu a priloží svoje pery na jeho. je to rýchle, ak by ho neopantala jej vôňa, bol by v tom, že sa mu to len zdá. Ostane zarazený, toto nečakal. Sleduje jeho reakciu, ale on nijako nezareaguje. Pomohli mu v tom roky praxe, aj v tej najviac prekvapivej situácii si vedie zachovať neutrálny výraz. Lilly však nezaháľa a jej ruky sú znova na jeho tvári. Prstami mu prejde po sánke, potom po lícach a nakloní sa k nemu. Tento krát nechá svoje pery na tých jeho o niečo dlhšie a on čaká čo urobí ďalej. Rukami jej stisne bok, aby vedela, že ju povzbudzuje, ale inak to nechá všetko na nej. Ruku položí na jeho hruď a pocíti tlkot jeho srdca. „Jason," zašepká namáhavo a on na to kašle. Pobozká ju tak, ako sa to robí a rukou jej tlači do chrbta, aby sa nemohla odtiahnuť. A ona to ani nemá v úmysle. Rukami mu voje do vlasov a pootvorí ústa. On nečaká už ani sekundu, nedá jej dôvod zaváhať a hneď to pozvanie využije. Prevalí sa nad ňu a rukami sa zaprie popri jej hlave. Je oproti nemu tak drobná, ale pritom k nemu úplne pasuje. Cíti pod sebou jej mäkké teplo, počuje jej prerývaný dych, cíti jej tlkot srdca. Perami klene nižšie, k jej krku a jednou rukou jej zájde po tričko. Len čo sa dotkne jej teplého brucha, z úst jej unikne povzdych. To ho povzbudí k tomu, aby bol odvážnejší a zbaví sa jej trička úplne. Nenamieta, neháda sa s ním a on to berie za dobré znamenie.

„Lilly," zašepká a znova nájde jej pery. „Postarám sa o to, aby si už nemala žiadne nočné mory," hravo ju ukúsi do pleca a sa zasmeje.

„Páči sa mi tvoj smiech,"

„Nemusíš mi hovoriť sladké reči."

„Nemusím," súhlasí s ňou. „Ale ja chcem." posadí sa na päty a natiahne sa po jej pyžamové šortky a pomaly jej ich vyzlečie. Lilly sa po ňom natiahne, ale on sa šikovne uhne.

„Počkaj, je to nefér, ty si oblečený," namieta, zatiaľ čo on cestuje perami po jej bruchu nižšie.

„Och nie maličká, toto je o tebe. A teraz," pozrie sa na ňu. „Priprav sa na jazdu." pobozká ju na vnútornú stranu stehna. „Divokú jazdu," opraví sa.

„Och môj bože," je jediné na čo sa zmôže a za tú noc to zopakuje hneď niekoľkokrát."