Zviazaní rodinou

Kapitola 29 - Dýchaj maličká, dýchaj

V stredu ju to v škole naozaj nudí. Nepáčia sa jej tieto prednášky a celkovo býva tento deň veľmi dlhý. Cez tretiu hodinu už vypne, nepočúva absolútne nič, len tupo hľadí do steny. Chýba jej Anna, ktorú nevidela už dlhšiu dobu. Včera ani v pondelok sa neukázala a ani jej neodpísala na správy, čo bolo divné. Nevie čo si o tom myslieť, Anna tu bola každú hodinu.

Nenápadne sa pozrie za seba, ale jeho miesto bolo prázdne. Ak sa má priznať, chýba jej aj Jason. Je to zvláštne, že tu nie je. Aj keď jej väčšinu času liezol na nervy, zvykla si na jeho prítomnosť. Mala pocit bezpečia a istoty. Teraz sa tu cíti sama a stratená. Kde v riti obaja sú?

Obed nie je tiež žiadna sláva, sedí sama pri jednom stole a vidličkou sa hrá s jedlom, ktoré jej pripravila Meg. Nie je to zlé, jej kuchyňa jej veľmi chutí, ale teraz nemá chuť. Siahne po učebnici, a začne si čítať. Nasledujúcu hodinu má priebežný test tak si chce ešte zopakovať. Učila sa to tri dni, vie to, ale aj tak je nervózna.

„Wow Lilly." prejde okolo nej niekto. Zamračí sa, nevie čo to má znamenať. toho dotyčného nepozná. Je to zvláštne, ale nereaguje na to. Cíti na sebe pohľady a keď sa otočí, zistí, že má pravdu. O dva stoly vedľa sedia jej tri spolužiačky a o niečom búrlivo debatujú a pozerajú pritom jej smerom. Teraz už zneistí, nevie či jej na nej niečo zle, alebo o čo ide. Pobalí si svoje veci do kabelky a odíde na záchody. V zrkadle sa zdá byť všetko v poriadku, dokonca aj jej oblečenie je ok, nikde nie je žiadna škvrna alebo čo.

S povzdychom pokrúti hlavou a vyjde von. Musí sa sústrediť na nasledujúcu písomku, nechce ju hneď pokaziť.

Rozmýšľa kde je Anna a Jason a ako si to nahradia. Jason prišiel už včera, síce ho nevidela, ale počula ho ako je s malou Oliviou. Že by to vzdal? Obzrie sa okolo seba, ale nevidí tu nikoho podozrivého, alebo vyčnievajúceho, kto by na ňu dozeral.

V triede je skoro, ale nevadí jej to, aspoň sa vie sústrediť. Čím viac sato blíži, tým viac je nervózna a má pocit, že nič nevie.

„Lilly." osloví ju jedno z dievčat, ktoré je veľkou obdivovateľkou. „Áno?"

„Si obyčajná klamárka, vieš to?" prejde ju zrakom. „Nemysli si, že si týmto vyhrala. Si úplná zlatokopka."

Chce sa jej opýtať čo tým myslí, ale v tom zbadá Annu. Poteší sa, začne jej mávať a Anna smeruje priamo k nej. Potrebuje jej povedať o dnešnom bláznivom dni.

„Ahoj."

Avšak ona ju neodzdraví. Len si k ej sadne a nevenuje jej ani jeden pohľad.

„Deje sa niečo?"

Anna sa k nej pomaly otočí.. „To sa pýtaš ty mňa?" odvrkne jej nepekne. Och wow, Lilly toto nečakala.

„Nechápem ako si sa mohla vydať za Jasona Collinsa! Mala som o tebe väčšiu mienku." povie zhnusene. „Kedy si mi to chcela vlastne povedať? Mala som pocit, že ho nevieš vystáť."

„Čože?" zašepká Lilly a celá sa roztrasie.

„Dobre si počula, celá škola o tom rozpráva. Všetci to vedia."

Lilly na ňu len nemo civí. V hlave má snáď tisíc myšlienok, srdce jej búcha ako splašené

„Ako?" vydýchne a do očí sa jej tlačia slzy. Clá škola o tom hovorí? Ale ako sa to dozvedeli? To nie je možné. Krúti hlavou. Nikto to predsa nemal vedieť.

Lilly cíti, že nemá dostatok kyslíku a jej pľúca sa sťahujú.

„Lilly, si oukej?" pýta sa jej Anna, ale ona nereaguje. Potrebuje sa dostať na vzduch a to rýchlo. Nedbá na svoje veci, len vybehne z triedy, avšak ani to jej nepomôže. Steny sa jej začnú približovať miestnosť sa s ňou krúti a ona sa stále nevie nadýchnuť. Počuje tlkot svojho srdca a ruky sa jej potia.

Nie nie nie.

Cíti sa sebe pohľady spolužiakov čo ju dostáva do ešte väčšieho stavu úzkosti. Snaží sa dýchať, ale nejde to a tak skĺzne na zem. Vie, že musí dýchať, že sa musí sústrediť, ale nejde to, je až príliš vystrašená. Zatvorí oči, plače, zajakáva sa a trasie sa. Je to zlé, veľmi zle.

„Hej Lilly." niekto sa jej prihovorí, ale ona krúti hlavou. „Musíš sa nadýchnuť. Všetko je v poriadku, nič sa nedeje." prihovára sa jej kľudný hlas, ale ona necháva oči zatvorené. Ostáva vo svojom svete, ktorý s celý krúti a rozpadá. Chytia ju silné ruky a ona počuje ako pri nej niekto zhlboka dýcha a ten zvuk ju prinúti nadýchnuť sa. „Dýchaj maličká, dýchaj."

Práve tá jej prezývka ju donúti otvoriť oči. Pred ňou kľačí Jason a úplne celú ju zakrýva. Venuje jej úsmev. „Hej, všetko v pohode?"

Ona pokrúti hlavou. „Ako to? Ako?" znova dostáva paniku.

„Hej, všetko je v poriadku, som tu. Čo sa stalo maličká?"

„Oni to vedia." zašepká.

„Dobre, čo vedia?" prihovára sa k nej milo. Vôbec sa nepodobá na Jasona.

„O nás." znova sa rozplače a stíši hlas, pretože si uvedomuje, že majú neželané publikum. „Že sme manželia." upresní mu.

„Kurva!" odstúpi od nej a ona si až teraz uvedomí, ako ju jeho dotyk ukľudňoval.

„Alex." osloví niekoho a ona zisťuje, že je to jeden z ich spolužiakov. „Kontaktuj Matta a postarajte sa tu o to. Zistite kto to vypustil a hlavne ako sa to dozvedeli." povie skrz zuby a potom sa opäť otočí k tej kôpke nešťastia na zemi. „Kto ti o tom povedal?"

Lilly sleduje odchádzajúceho Alexa a ako od nich odháňa zvedavých spolužiakov. Mohlo jej napadnúť, že Jason tu bude mať svojich ľudí.

„Všetci o tom vedia Jason. Všetci na mňa nepekne pozerajú, nedokázala som zniesť tie pohľady." potiahne nosom. „Čo tu robíš?"

„Prišiel som na test." pokrčí plecom akoby to bola normálna vec. Ona len pokrútila hlavou, celé toto bolo postavené na hlavu.

„No poď Lilly." podá jej ruku. „Je na čase povedať zbohom, tu sme skončili."

***

Matthew akurát odchádza z izby Caroline. Je už poriadne vyčerpaná, práve zaspala. Pôrod očakávajú každý deň. o zrútení Lilly jej nehovoril, ani jej to do pôrodu nepovie, už bez tak má toho veľa. Určite by zúrila a to je najmenej čo teraz ona a dieťa potrebujú.

Nevedia ako sa to dozvedeli, nevedia ani kto to vypustil. Vie o tom celá škola, čo znamená, že sa

to dostane aj ďalej. On aj Jason sú obaja naštvaní, plus Lilly je od včera zatvorená v izbe. Jason mu povedal o panickom záchvate, ktorý chytila v škole. Zaujme ho zvuk krokov a keď uvidí postavu, zarazí sa.

„Anna." osloví ju Matthew a ona nadskočí. Pomaly sa otočí a zbadá ho na schodisku, ako si je prezerá. „Čo tu hľadáš?"

„Lilly." pípne.

Matthew pomaly pokrúti hlavou. „Lilly býva v druhej časti domu, mal som pocit, že si tu už niekoľko krát bola."

„Och, pomýlila som si to. Ako viete moje meno?"

Pomaly, až kruto sa usmeje a zbehne dolu zo schodov. „Si spolužiačka Lilly, nie?"

„Áno som, ale ešte sme sa nestretli."

„Ale určite vieš kto som, však?"

Ako hypnotizovaná prikývne. „Matthew. Matthew Collins. Viem o vás z médií." bľaboce rýchlo.

On sa len zasmeje a obíde ju. „Samozrejme, že áno." do pohára si naleje alkohol. Keď prehovára, krúti s pohárom a sleduje pri tom tmavú tekutinu. „Povedz Anna, bojíš sa ma?"

Ona neodpovedá, nevie čo má povedať, len tam stojí.

Matthew sa napije, zadíva sa do jej očí, ktoré prezrádzajú presne to, čo chce vedie. Keď položí prázdny pohár na masívny stôl, usmieva sa. Bojí sa ho a on to vie! „To je dobre Anna, veľmi dobre. Teraz choď za Lilly, určite sa poteší." len prikývne a nohy sa jej o seba pletú ako sa od neho snaží dostať preč.