Zviazaní rodinou

Kapitola 37 - Mafiáni

Nevie presne koľko dní ubehne od toho incidentu, ale ona začína byť naozaj podráždená. Všetci, a keď povie všetci, tak naozaj všetci chodia okolo nej po špičkách. Caroline, Jason, Mia, služobníctvo, a dokonca aj samotný Matthew. Lezie jej to už na nervy, správajú sa k nej ako k bábike, kontrolujú a sledujú každý jej krok. Dýchajú jej na krk a ona to neznáša!

Keď aj tento večer vojde do jedálne, všetci razom stíchnu a usmievajú sa na ňu.

Lilly sa posadí a naberie si polievku.

„Aký si mala deň?"

„Načo je tá otázka Caroline? Ty to vieš aj sama." pretočí očami. „Myslíš si, že neviem o tých mužoch, čo ma sledujú?" povie znechutene a Jason sa pousmeje.

Večerajú v tichosti a ona vie, že je to kvôli nej. Zvyčajne sa vie ovládať, ale teraz má toho akurát tak dosť. „Môžete sa prestať správať tak detinsky? Zaobchádzate so mnou, akoby som bola obeť."

„Ty si ňou bola, maličká." pripomenie jej akoby mimochodom Jason. Ona na neho zavrčí.

„No a čo. Prežila som, nič sa mi nestalo. Postaví sa od stola a jej stolička zaškrípe. „Prestaňte sa tváriť, tak odporne milo, je to desivé." krúti hlavou a Olivia si ju zaujato prezerá.

„Naozaj ma to desí. Začnite sa správať ako mafiáni. Ja váš súcit nepotrebujem." s tými slovami odíde z jedálne a Meg za ňou kričí či jej má jedlo priniesť do izby. Mia pokračuje v jedle a Jason s Matthewom sa na seba uškierajú.

„Ty sa nevyškieraj." napomenie ho Caroline. „Toto je celé tvoja vina." namieri na neho prstom, ale Matthew sa k nej nakloní a ukradne jej bozk.

„Toto viac nerob." nepríjemne na neho gáni. „Stále sa hnevám."

„Tvoja sesternica je v tom hlbšie, než by sme mohli dúfať. Raz z nej bude dobrá mafiánka."

„Tatino?" osloví ho Olivia. „Čo je to mafiáni?"

Jason na ňu oslnivo pozrie. „Na to máme ešte čas zlatíčko." prejde jej po dlhých vlasoch, ktoré má rozpustené, „Dva tri roky a všetko sa dozvieš."

***

Ubehne presne týždeň od vtedy, čo ju zatvorili do basy. Zúri, pretože nechápe ako sa jej to ohlo takto vymknúť. Bola len krôčik od pomsty a teraz dostala štyri roky bezpodmienečne.

„Mernerová." osloví ju dozorkyňa hrubým hlasom. „So mnou."

Anna ju mlčky nasleduje a je prekvapená, keď ju vedie ďalej než obvykle. „Čo sa deje?" opýta sa, ale odpovedi sa nedočká.

„Toto podpíšte." nepríjemne pred ňu hodia papier a pero. „Dnes je tvoj šťastný deň, niekto zaplatil kauciu."

„Čože?" Anna je v totálnom šoku. „Ale myslela som si, že to nie je možné."

„Zázraky sa dejú." odpovie jej dozorkyňa a do ruky jej vloží jej oblečenie. „Straťte sa, nech vás tu viac nevidíme." odmávne ju rukou. Anna rozmýšľa kto by to mohol byť, kto má také kontakty a na um jej príde len jej stará mama. Nikdy s ňou nevychádzala, ale jej biologická matka pochádzala z dobrej rodiny, ktorá si potrpela na svojom mene, čiže jedine ona to mohla byť.

Anna prekročí prah väzenia a nemôže uveriť, že má toľké šťastie. Opäť je v hre a okrem toho, toto ju stavia do značnej výhody.

„Slečna Mernerová?" objaví sa pri nej nejaký chlap. Len prikývne. „Prosím nasledujte ma. Dostal som pokyny kam Vás zaviesť." pokynie jej rukou a on nasadá do luxusného auta. Samozrejme, že v tom má prsty jej stará mama a ona si toho vypočuje. O tom aká je nezodpovedná, že je celá po svojom nevydarenom otcovi a ako by ju najradšej videla mŕtvu. To zas toho bude...

Nechá sa viesť v pohodlí interiéru auta, aj keď nemá potuchy kam smerujú. Keď jej šofér otvorí dvere, všimne si, že už sa zotmelo. „Kde to sme?"

„Pani Vás už očakáva."

Anna si hlboko povzdychne a vydá sa napospas svojej starej mamy. Vojde do budovy a v pološere sa orientuje. „Posaď sa," prikáže jej vážny hlas a ona zbystrí. Počkať, niečo tu nehrá, toto nie je hlas jej starej mamy.

Ale posadí sa a svetlo sa rozsvieti. Počuje za sebou kroky, ale neotočí sa, bradu má hrdo vystrčenú.

„Anna, dlho sme sa nevideli." podíde pred ňu.

„Ty?" vydýchne a na zátylku pocíti strach, ktorý sa šíri do celého jej tela.

„Ja osobne." usmeje sa.

„Ale prečo?"

Caroline nakloní hlavu a tvári sa, že sa zaujíma o svoju manikúru. „Prečo som za teba zaplatila vysokú kauciu, aby si nezhnila vo väzení? Och miláčik." narovná sa. Vlasy má vo vysokom vrkoči a na sebe má luxusné oblečenie, nehovoriac o jej brutálne vysokých lodičkách. „Zahrávala si sa s mojou sesternicou. Vážne si si myslela, že ti to len tak prejde? Nedaj mi dôvod si myslieť, že si až taká hlúpa." hrane si povzdychne.

„To ma teraz zabiješ?" opýta sa jej.

„Áno."

„Len tak?" oči sa jej rozšíria strachom.

„Len tak." potvrdí jej. „Kde je tvoja odvaha teraz?"

„Ale to nesmieš." krúti hlavou a vyskočí na nohy.

„Nesmiem?" Caroline zaklipká dlhými mihalnicami. „A ty si mohla? Zahrávať sa s mojou sesternicou, vystaviť ju nebezpečenstvu a vyhrážať sa jej?" zastuká a pokrúti hlavou. „Nie, to sa nerobí."

„Si bláznivá." kráča od nej čo najďalej a Caroline je spokojná, že v nej vzbudila strach.

„Možno," prizná. „Voči mojej rodine som veľmi ochranárska." vysvetlí jej. „Hlave pri tých, čo sa nevedia brániť. A ty milá Anna, si to posrala."

„Čo mám urobiť? Povedz mi a ja to urobím. Prosím." začne ju prosiť. Druhá fáza je úspešne za ňou, už to treba len ukončiť.

„Chceš vedieť čo musíš urobiť?"

„Áno," potiahne nosom. „Prosím. Som schopná urobiť čokoľvek."

„Dobre, stačí ak si zapamätáš moje meno." usmeje sa na ňu a ona sa zamračí.

„Čože?"

„Lepšie povedané moje priezvisko." siahne po svojej zbrani. „Caroline zasraná Collinsová." namieri na ňu a o sekundu neskôr je o problém menej. Prekročí, teraz už jej mŕtve telo a vyjde z budovy.

„Všetko v poriadku madam?" opýta sa jeden z jej mužov.

„Ale samozrejme." odpovie s úsmevom. „Prosím ťa, postarajte sa o ten neporiadok." ladne odkráča do auta. „Domov." povie vodičovi a potom sa pozrie na budovu. „S mojou rodinou sa zahrávať nikto nebude!"

~

Prekvapujem a prekonávam samú seba! :D Takže ďalšia časť na svete a to len vďaka Vám a Vašim motivujúcim komentárom. ĎAKUJEM ❤ 

P.S. Prosím vás netvrďte mi, že táto rodina je normálna, pretože NIE JE :D :D