Forever♡

9*

Emma

Dnes idú moji chlapci konečne domov. Natešene som nasadla do auta a vyštartovala pre nich. Alex nastúpil bez problémov, rebrá sa mu už trocha napravili, no Matta sme museli naložiť kvôli tej zlomenej nohe.

Konečne sme dorazili šťastne domov. Dnes má prísť Alice s otcom na dlhšiu dobu. Budú spať u nás, takže som im nachystala voľnú izbu.

"Opatrne s tou nohou Matt." upozorním ho, keď vidím ako sa rúti do svojej izby.

"A ty pozor na rebrá rozumieš?" ukážem prstom na Alexa, ktorý mi s úsmevom venuje bozk na čelo.

"Idem niečo uvariť na večeru." poviem a vyberiem sa do kuchyne. Urobím niečo čo má aj otec s Alice rád. Rozhodla som sa urobiť cestoviny s krevetami.

James

"Ahoj. Som doma." zakričím na Ritu.

"Ahoj." podíde ku mne a objíme ma. Dnes som mal v práci naozaj ťažký deň.

"Poď sa najesť a odpočiň si." usmeje sa a podá mi tanier s jedlom.

"Ty už si jedla?" opýtam sa pri pohľade na ňu. Je dosť bledá.

"Nejedla. Nemám vôbec na jedlo chuť James." vzdychne si a prisadne si ku mne.

"Rita musíš jesť. Je to dôležité pre teba aj malé."poviem nahnevane. Toto nie je prvýkrát čo nič celý deň nejedla. Viem, je mi jasné že z tých liekov nemá chuť a je taká....omámená, no takto môže odpadnúť.

"Ja viem James. No najprv si idem zdriemnuť." povie a dá mi pusu na líce. Povzdychnem si,no nechám ju tak.

Najedený som sa zvalil na gauč a zapol si telku. Na druhý týždeň o takomto čase budeme už svoji. Neskutočne sa teším. Spokojne som odpočíval, keď mi zazvonil telefón. Emma.

"Em." ozvem sa.

"J-james, prosím príd rýchlo." povie uplakane Emma a mne sa rozbúcha srdce.

"Emma čo sa deje?" opýtam sa, no ona hovor zruší. Na nič som nečakal a vybehol som z domu. Našťastie bývajú skoro vedľa.

Dobehol som k dverám a silno zabúchal. Počul som tam krik, čo ma prekvapilo. O malú chvíľu mi otvorila vystrašená Emma s malým na rukách.

"Em."poviem a ona sa mi s ním hodí do náručia.

"Čo sa tu kurva deje?" opýtam sa. Je mi jedno že nadávam pred Mattom, teraz môžem.

"Alex a Tom. James odtrhni ich od seba." povie uplakane Emma. Alex a Tom? Oni sa bijú?

Rozbehol som sa do obývačky, kde sa naozaj tí dvaja bili hlava-nehlava.

Oni dvaja sa v živote ani nepohádali.

"Hej." zvresknem a hodím sa po Alexovi, ktorý mu chcel vrátiť úder.

"Pusti ma." kričal Alex. Takéhoto nahnevaného som ho dlho nevidel. Pevne som ho držal aby sa Tom aspoň postavil. Priam okamžite som si všimol ,že je totálne na mol.

"Alex upokoj sa a vysvetli mi čo sa to tu kurva deje." poviem a pustím ho. Alex si nahnevane zotrie krv z nosa a pozrie na mňa.

"Tento idiot sa sem dovalil ako veľká voda a začal sa vešať na Emmu. Dobre viem je ožratý jak sviňa, ale tie reči? Vraj by ju pretiahol pri prvej príležitosti. Že to tak bolo vždy." vyvalil som na Toma oči. No, tušil som že sa mu vždy Emma páčila,no myslel som že ho to pri Vicky prešlo.

"Boha Tom, veď máš Vicky." poviem a on sa zasmeje.

"Ju mám len kvôli tomu aby som zabudol. Aby som zabudol na ženu ktorú milujem od prvej chvíle čo som ju uvidel." pozrie na Emmu, ktorá stojí vo dverách.

"Ty hajzel ja ťa..." rozbehne sa po ňom Alex, no rýchlo ho chytím.

"Nezabrániš tomu Alex. Sú to moje city, bohužiaľ." mykne plecom Tom. Keby nebol opitý, toto by nikdy neurobil a ani nepovedal.

"Emma je moja.Rozumieš? M.O.J.A." doslova som sa zľakol toho ako Alex kričí.

"Len som potreboval vedieť čí necíti ona to isté." argumentuje Tom. Ježiš to je idiot.

"Tým že si sa po nej hodil?" zasmeje sa arogantne Alex.

"Tom. Mám ťa rada ako kamaráta, brata ale nič viac. Ja mám Alexa a vždy to tak bolo." povie Emma a Tom sa na ňu smutne zahľadí.

"Prepáčte mi to. Nechcel som vám ublížiť. Nechcel som sa s tebou pobiť, Alex." povie Tom a pretrie si tvár.

"Odíď." povie jedným dychom Alex. Všetci na neho prekvapene pozrieme.

"Nebudem to viackrát opakovať. Zmizni." zatne päste. Tom si vzdychne a pohne sa z miesta.

"Idem. Ale nie preto že sa ťa bojím. Ale preto že viem ,že to Emma nechce." ach môj bože, toto si si veľmi skomplikoval.

Alex sa mi vyšklbne z rúk a jedným ťahom schmatne Toma a dotiahne ho až k vchodovým dverám.

"Bol si môj kamarát. Bol si ako môj brat. Sklamal si ma." povie mu Alex. Je vidieť že ho to vážne prekvapilo.

"Alex ja...." nedopovie, lebo mu Alex skočí do reči.

"Nazdar." zabuchne mu dvere pred nosom. S povzdychom sa oprie chrbtom o dvere a zatvorí oči.

"Nechcem nič počuť. Teraz idem za malým." povie a rázne odpochoduje do izby za Mattom.

Emma sa na mňa smutne pozrie a ja ju vtiahnem do objatia.

"Neboj sa. Neho to prejde." pošepkám jej a ona slabo prikývne.