Forever♡

28*

Alex

Emma prišla domov ale po hodine. Bál som sa o ňu. Odišla veľmi nahnevaná.Zatiaľ čo vybaľovala nákup, som na ňu mlčky pozeral a čakal čí niečo povie alebo sa na mňa aspoň  pozrie.

A nič. Nehovorila ani sa na mňa nepozerala.Veď ja nám chcem všetkým len dobre. Tak prečo jej to tak vadí.

"Mami?" dobehne za ňou Matt a za ním nemotorne Zoe.

"Áno zlatko?"usmeje sa na neho.

" Pôjdeme na ihrisko"opýta sa jej natešene.

"Chceli by ste ísť?"opýta sa ich a oni obaja naradostene prikývnu, aj keď Zoe ani nevie o čo ide.

" Tak dobre. Niečo uvaríme a pôjdeme."deti  sa naradostene rozutekajú do izby a ja sa pousmejem.

Mám rád keď vidím ako sú šťastní.

"Emm?"už ma to vážne nebaví.

Neodpovedá. Ani raz na mňa nepozrie.

Tak dosť.

Prudko podídem k nej, chytím ju za ruku a otočím si ju k sebe. Cítil som že by sa chcela brániť,no nemá šancu.

" Milujem ťa Emma. Nechcem ťa stratiť. Teba a ani deti. Keď nechceš aby som tam  išiel tak proste nepôjdem."pohladím ju po ruke,no ona stále len na mňa mlčky pozerá.

"Chcel som len niečo zarobiť. Niečo viac. Aby sme si mohli odložiť napríklad na horšie časy."myknem plecom a ona prevráti očami.

" Ja viem. Mne nejde o to. Mne ide o to že mesiac tu nebudeš. Nikdy to tak nebolo. Sme spolu stále. A deti? Veď neboli toľko bez teba. A ja tiež nechcem byť toľko bez teba."rozhodí rukami a posadí sa na gauč.

"Ja tiež nechcem byť bez vás. Chýbate mi iba keď idete na ihrisko. Alebo keď som v práci. Ale niečo ma k tomu veľmi ťahá. Cítim že by nám to mohlo zaručiť celoživotné peniaze."prisadnem si k nej.

" A...no..nemôžeme ísť stebou?"opýta sa ma

No v podstate, by asi aj mohli.

"Nie som si istý čí by sme mali všetci kde bývať ten mesiac, ale myslím že by sa to dalo."usmejem sa a ona tiež.

" Pokúsim sa tam zavolať a vybaviť to."poviem jej a ona natešene prikývne.

Idem tam hneď volať.

Emma

Nakoniec to Alex vymyslel tak,že pôjdeme s ním na mesiac do Nemecka. Celkom sa aj teším. Veď sme dlho takto spolu nikde neboli. Síce viem, že nebude mať toľko času keďže tam ide pracovne, ale tak dúfam že nejakú chvíľu si nájde.

Odchádzame už pozajtra. Takže som už dnes musela začať všetko vybavovať.

"Naozaj tam chceš ísť s deťmi?"opýta sa ma otec. Prišli mi s Alice pomôcť baliť.

"Otec. A kde by som ich asi tak mala nechať?"nadvihnem obočie.

" Môžu byť u nás."zasmeje sa Alice.

"To určite. Žiadne také. Matt aj Zoe pôjdu s nami. Už je Matt odhlásený zo škôlky."poviem a otec prevráti oči.

" No to som zvedavý ako ti tam vydržia mesiac. V cudzej krajine v cudzom dome."ach jeho problémy.

"Neboj sa. Zvládnu to."zasmejem sa a Alice tiež.

Alice s otcom mi pomohli baliť, zatiaľ čo Alex vybavuje všetko okolo toho Nemecka v práci.

Večer prišli zase Alexovi rodičia.

" A Jeremy je kde?"usmejem sa. 

"O chvíľu príde. Išiel niečo kúpiť či čo."usmeje sa Jane.

" Dobre. Nie ste hladný? Robila som špagety. A je ich hrozne veľa. "zasmejem sa.

" Ja by som si aj dal. Ty ich máš vždy také dobré."povie Patrick.

"Tak si daj koľko chceš."poviem mu a on prikývne.

Odrazu niekto zaklope a Matt sa rozbehne otvoriť.

" Ahoj ty chlapisko."prišiel Jeremy.

"Ahoj."zasmeje sa Matt. O chvíľu k ním dobehne Zoe s bábikou.

" Ale ahoj princezná."objíme ju.

"Čaute cestovatelia."pozdraví nás a my sa zasmejeme.

" Kde máš polovičku?"opýta sa ho Alex pri ich  pozdrave. 

"A vieš že neviem?"zasmeje sa.

" Zase si ju stratil?" Jeremy si našiel totiž veľmi divnú priateľku. Raz ju stratil na chate na 2 dni. Objavila sa až na tretí deň. Nikto nevie kde bola. Dokonca ani ona sama.

"Mala by byť u sestry. Ale tak vieš,u nej nikdy nevieš."mykne plecom a ja sa zasmejem.

" Inak priniesol som fľaštičku."položí fľašu bieleho vína na stôl.

"Keď sa teda chystáte na toľko preč."Alex podal  tri poháre na víno.

Alice s otcom nepijú,lebo otec berie antibiotiká a Alice je šofér.

Uložila som deti do postele a prisadla som si k ostatným do obývačky. Príjemne sme sa rozprávali celý večer až skoro do polnoci.

S Alexom sme zaľahli do postele až o hodinu neskôr, pretože sme sa rozprávali o tej ceste.Ležala som a rozmýšľala som čí je to dobrý nápad ísť s ním.Ale tak asi je. Povedala som si a spokojne som zaspala.

Lenže to som naozaj netušila čo sa tam stane.