Forever♡

32*

Emma

"Čo vy tu?"opýtam sa prekvapene.

" Priniesol som vášmu manželovi tieto papiere."ukáže na kôpku papierov v kufríku.

"Ale predsa viete, že môj manžel sa mal stretnúť s pánom Schwartzom. Je vo firme."zdá sa mi divné že by na to zabudol.

" Ou. Zabudol som prepáčte."ospravedlňuje sa.

"Veď to nevadí."kývnem rukou.

Usmeje sa,no neodchádza. Ako keby čakal že ho zavolám do vnútra. Bolo mi to naozaj trápne,no nevedela som čí je správne aby som ho zavolala.

Je to ale jeden z Alexových spolupracovníkov.

" Dáte si kávu?"opýtam sa a dúfam,že odmietne.

"Ďakujem. Rád."usmeje sa a ja chabo tiež.

Vošiel do vnútra a vyzul sa. Zaviedla som ho do kuchyne,kde sedeli deti. Ostal prekvapene stáť,ako keby nám včera neveril že tie deti naozaj máme.

" To je Matt a Zoe."predstavím ich.

"Ahojte decká."pozdraví ich. Matt mu kývne rukou a Zoe na neho nereaguje.

" Aj mlieko a cukor?"opýtam sa a on prikývne.Urobila som nám dve kávy a usadila nás za kuchynský stôl.

"Na to že máte  dve deti máte dokonalú postavu."povie na čo mi zaskočí káva. Začala som kašlať a on smiať.

" No...no ďakujem?"poviem zmätene.

"Mohli by sme si aj tykať nie?"opýta sa a ja nie veľmi ochotne prikývnem.

" Tak ja som John."podá mi ruku.

"Emma."potrasieme si rukou a sadneme si naspäť.

" Ahoj Emm."vojde dnu Kate. Čo tu robí? Veď som jej dnes dala voľno.

"Ou. Prepáč som nevedela že tu niekoho máš."postavím sa a prejdem k nej.

" Toto je John. Alexov spolupracovník a priniesol mu nejaké papiere."objasním a ona prikývne.

"Čo tu robíš? Veď máš dnes voľno."usmejem sa.

"Zabudla som si tu kartu na platenie."plesne sa po čele.

" Jáj tak. Tak si skoč pre ňu."usmejem sa a ona odíde hore.

"Pestúnka?" John nadvihne obočie.

"Áno. Veľmi milá a dá sa na ňu naozaj spoľahnúť."prikývnem.

" Hm...no..a čo keby som vás troch zobral na obhliadku mesta."opýta sa.

"No my sme chceli ísť na zmrzlinu a potom na ihrisko."bože nech ide preč.Chcem byť milá. Nechcem totiž Alexovi pokaziť túto spoluprácu.

" Super. Tak dopijeme kávu a môžme ísť. Viem o jednej neskutočne chutnej zmrzline."usmeje sa.

"Vieš. Ja som chcela ísť sama s deťmi a potom ísť za Alexom."snáď na to skočí.

" V pohode. Veď ja vás potom pustím a môžete ísť za ním."zasmeje sa. Ja sa ho snáď nikdy nezbavím.

Obliekla som deti a celkom neochotne sme sa vybrali s Johnom na zmrzlinu.

"Tak mi niečo o sebe povedz Emma."zahľadí sa na mňa. Sedíme na zmrzline,zatiaľ čo sa Matt hraje na ihrisku hneď vedľa. Zoe ho zo stoličky pozoruje a obhrýza kornútok.

" Neviem čo by ťa zaujímalo."poviem.

"Všetko."opäť sa zasmeje.

" Tak mám brata,volá sa James."všetko? Som mu povedala len toto?

"To je všetko?"nadvihne oči a ja prikývnem.

" Vidím že nechceš o sebe hovoriť. Asi si veľmi skromná. Tak ti poviem niečo ja o sebe. Chceš?"prikývnem. Nie že by ma to zaujímalo.

"Vyrastal som v malom mestečku pri Londýne. Otec nás opustil a mama zomrela keď som mal 16. Mám dve mladšie sestry,s ktorými sa nestretávam ani nie som s nimi v kontakte. A pokiaľ sa pýtaš prečo,tak preto že si zobrali chlapov s ktorými som si vôbec nesadol."dopovie svoj monológ.

" Wau. Pestrý život."poviem a on so smiechom prikývne.

"Ty si tiež vyrastala bez jedného rodiča však?"ako to vie?

" Hej. Bez mami."odpoviem prekvapene.

"Zomrela?"zamračí sa.

" Nie. Nechcela ma. Zobrala len brata so sebou. Nikdy nechcela dcéru."poviem a zahľadím sa na Zoe,ktorá mi sedí na kolene. Sem-tam očkom pozriem na Matta.

"Fúha. Tak to potom urobila zlé rozhodnutie. Takú dcéru by chcel každý. A nie len dcéru."usmeje sa a ja jemne tiež.

" Muselo to byť ťažké."povie.

"Bolo. Ale potom som si jednoducho zvykla na to byť bez nej."myknem plecom.

Po asi hodine čo sme len tak sedeli a rozprávali sa, som si uvedomila že možno nebude John až taký hrozný.